Mestský športový klub Kežmarok

V nedeľu 5. mája sa na ceste na rybník Zlatná o 13.00 uskutoční Wings for Life World Run. Sú to celosvetové charitatívne preteky, ktoré sa konajú každý rok v máji. Heslom je bežať za tých, ktorí nemôžu.

Keď sa zapojíte, pomôžete dobrej veci, pretože 100% vašich vstupných poplatkov ide neziskovej organizácii Wings for Life a pomôže nájsť liek na poranenie miechy. Beh je jedinečný, pretože sa ho zúčastňujú tisíce ľudí na celom svete v rovnakom čase – buď bežia na vlajkovej lodi, alebo sú v spojení s aplikáciou. Ďalšou skvelou vecou je, že máte možnosť vidieť, ako ďaleko môžete bežať bez akéhokoľvek tlaku. Nie je stanovená žiadna vzdialenosť. Namiesto toho vás čoraz rýchlejšie prenasleduje pohyblivá cieľová čiara s názvom Catcher Car! Až keď vás to chytí, váš beh sa skončí a môžete oslavovať. Kežmarok sa zapojil tento rok do tohto skvelého projektu, ktorý pomáha ľudom na celom svete. Preteky sa konajú pod záštitou Európskej komunity športu 2024.

Ak ešte nie ste zaregistrovaní, urobte tak radšej teraz tu:

https://www.wingsforlifeworldrun.com/en/locations/kezmarok-presovsky-kraj

Členovia Športového klubu mládeže TOM sa zúčastnili na túre na Skalnatú chatu.

Naše spoločné putovanie sa začalo v Starom Smokovci, odkiaľ sme vyšli na Hrebienok. Následne sme pokračovali trasou po Tatranskej magistrále okolo Zamkovského chaty až na Skalnatú chatu. Nádherné jesenné počasie nám doprialo krásne výhľady nielen na tatranské štíty, ale aj jesennú prírodu v doline.

V priestoroch Skalnatej chaty, ktorá sa nachádza vo výške 1 725 m n. m., sme aj prenocovali. Vo večerných hodinách sme s deťmi zašli na prechádzku v okolí Skalnatého plesa a observatória. Vďaka počasiu sa nám podarilo pozorovať čiastočné zatmenie Mesiaca, „ranné vtáčatá“ si privstali i na východ Slnka. Nasledujúci deň sme išli domov, zo Skalnatého plesa sme zostúpili do Sedla pod Malou Svišťovkou, odtiaľ sme prešli ku medzistanici lanovky Štart a túru sme ukončili v Tatranskej Lomnici. Naši malí turisti vo veku od šiestich do jedenástich rokov počas týchto dvoch dní prešli 25 kilometrov, za čo im patrí zaslúžený obdiv.

Martin Trajčík, foto: Veronika Michalčíková, editácia: Ondrej Miškovič