HNonline.sk

Nemecká ekonomika bude rásť v budúcom roku pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom je nedostatok pozitívnych stimulov v závere tohto roka. Uviedol to v najnovšej prognóze nemecký Inštitút pre makroekonomickú politiku (IMK). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

IMK uviedol, že na budúci rok očakáva rast nemeckej ekonomiky na úrovni 0,7 percenta. To je omnoho pesimistickejší odhad, než prezentoval v rámci jarnej prognózy, keď odhadoval budúcoročný rast hospodárstva na úrovni 1,2 percenta. Ešte výraznejší rozdiel to predstavuje v porovnaní s prognózou ďalších ekonomických inštitútov, ako napríklad Ifo, ktorý pre nemeckú ekonomiku odhaduje rast v budúcom roku o 1,4 percenta. Čo sa týka súčasného roka, IMK odhaduje, že nemecká ekonomika zaznamená pokles o 0,5 percenta.

“Nemeckému hospodárstvu, ktoré zasiahli najmä šoky v podobe cien energií, to nepôjde ani v nasledujúcich mesiacoch. Brzdiť ho budú vysoké úrokové sadzby a útlm v globálnej ekonomike,” uviedol IMK. Súkromná spotreba by sa síce vzhľadom na spomaľujúcu sa infláciu a výraznejší rast miezd mala od konca 3. štvrťroka zotaviť,” tento pozitívny vývoj však príde príliš neskoro, takže bude schopný iba zmierniť recesiu v tomto roku, nie jej zabrániť,” dodal inštitút.

Akcie čínskeho developera China Evergrande zaznamenali prudký pokles druhý deň po sebe, pričom v utorok klesli zhruba o osem percent. Reagovali tak na neuhradenie záväzkov zo strany jeho divízie Hengda Real Estate Group. Tá nesplatila dlh v prepočte za takmer 515 miliónov eur. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spoločnosť Hengda Real Estate v pondelok (25. 9.) večer oznámila, že nedokázala zaplatiť istinu a úroky z onshore (pevninských) dlhopisov v hodnote 4 miliardy jüanov (514,62 milióna eur). Splatnosť dlhu bola stanovená na 25. septembra.

Hengda dodala, že aktívne rokuje s držiteľmi dlhopisov s cieľom čo najskôr nájsť riešenie. Nesplatenie dlhu v stanovenom termíne predstavuje ďalší problém pre realitný koncern China Evergrande, ktorý sa od roku 2021 nevie dostať z krízy. Spoločnosť je najzadlženejším developerom na svete so záväzkami vo výške zhruba 340 miliárd USD (319,76 miliardy eur) a momentálne je v procese reštrukturalizácie dlhu, súčasťou čoho je aj predaj veľkého objemu aktív.

Zastavenie chodu amerických úradov bude znamenať zhoršenie úverového hodnotenia USA. Upozornila na to ratingová agentúra Moody‘s. Urobila tak niekoľko týždňov potom, ako konkurenčná agentúra Fitch odobrala Spojeným štátom najvyšší rating v reakcii na pokračujúce spory v súvislosti s riešením dlhového stropu. Moody‘s tak zostala z trojice svetových ratingových agentúr jediná, ktorá ešte hodnotí rating USA na najvyššej úrovni. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kongres sa stále nedohodol na podobe rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začína 1. októbra. Ak tak neurobí do polnoci 30. septembra, bude to znamenať uzatvorenie veľkého počtu federálnych úradov (shutdown) a dočasné prepustenie zamestnancov. Ako povedal analytik agentúry Moody‘s William Foster, bude to ďalší dôkaz toho, ako politická polarizácia vo Washingtone komplikuje možnosti vlády v oblasti fiškálnej politiky, a to v čase zvyšujúcich sa tlakov v obsluhe dlhu, keďže úrokové sadzby rastú.

Ak štát nedisponuje možnosťami efektívne odvracať tieto tlaky, zhoršuje sa aj jeho situácia v oblasti ratingu, uviedol Foster. “To by mohlo viesť k zhoršeniu výhľadu a v prípade, že sa nič nezmení, zníženiu vlastného ratingu,” dodal.

Moody‘s je posledná z troch najväčších ratingových agentúr, ktorá ešte USA neznížila špičkový rating. V roku 2011 tak ako prvá urobila ratingová agentúra Standard & Poor‘s (S&P) a začiatkom augusta tohto roka agentúra Fitch. V obidvoch prípadoch znížili rating USA o jeden stupeň z top ratingu AAA na AA+. Najvyšší rating zo strany Moody‘s predstavuje úroveň Aaa a čo sa týka Spojených štátov, agentúra zatiaľ stále uplatňuje stabilný výhľad.

Finančník Jaroslav Haščák odmieta, že by obsah jeho telefónu zaisteného políciou mohol byť podkladom pre dôvodné začatie trestného stíhania. Hovorí o politickom zneužívaní polície pred voľbami. Haščákovo stanovisko TASR poskytol jeho advokát Martin Škubla.

“Hoci Úrad špeciálnej prokuratúry už osem mesiacov nerozhoduje o nezákonnosti zaistenia Haščákovho telefónu, lebo má ‘kompetenčný problém‘, Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) to nebráni, aby bez akejkoľvek možnosti Haščáka sa brániť, produkovala päť dní pred parlamentnými voľbami tvrdenia, na čo všetko ‘vďaka prelomeniu telefónu‘ prišla,” píše sa v stanovisku.

Šírenie informácií o údajných stíhaniach pre skutky s “bombastickými výškami škody opierajúcimi sa o údajný obsah telefónu” má podľa Haščáka podstatnú chybu. “Polícia tieto podozrenia prezentuje bez dôkazov, bez toho, aby sa mohol údajný podozrivý akokoľvek brániť a, navyše, úplne perfídne na to zneužíva predvolebný čas,” uviedol.

Polícia v pondelok (25. 9.) priblížila, že informácie z mobilných telefónov, ktoré v minulosti zaistila Haščákovi, sa preverujú v trestných konaniach a operatívnom preverovaní. Začať sa malo trestné stíhanie pre podozrenie z podvodu vo výške približne 460 miliónov eur. Dodala, že preverovala aj údajné korupčné správanie lídra SaS Richarda Sulíka. Trestné stíhanie sa podľa polície nezačalo, keďže líder OĽANO a priatelia Igor Matovič spoluprácu s políciou odmietol.

Pri nočnom ruskom útoku drony v Izmajile v Odeskej oblasti boli zranení dvaja ľudia a bola poškodená prístavná infraštruktúra. Uviedol to dnes na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Útok podľa neho trval asi dve hodiny. Ukrajinské ozbrojené sily ráno oznámili, že sa im podarilo zostreliť 26 z 38 iránskych dronov, ktoré Rusko na útok použilo.

“Sily protivzdušnej obrany pracovali veľmi tvrdo. Väčšina dronov bola zostrelená. Žiaľ, v Izmajilskom okrese bola zasiahnutá prístavná infraštruktúra,” uviedol Kiper. Zranení boli dvaja vodiči kamiónov, jednému z nich bola podľa Kipera poskytnutá lekárska pomoc na mieste, zatiaľ čo druhý bol hospitalizovaný s ťažkým poranením ramena. “Budova kontrolného stanovišťa, sklady a asi 30 kamiónov bolo poškodených, šesť kamiónov začalo horieť. Hasiči požiar zlikvidovali,“dodal Kiper.

Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji, vrátane Izmajilu, po tom, čo v júli odstúpilo od obilných dohôd, ktoré umožňovali bezpečný vývoz ukrajinského obilia.

Šéf vojenskej správy mesta Kryvyj Rih Oleksandr Vilkul medzitým dnes uviedol, že bol v meste pri ruskom raketovom útoku poškodený miestny podnik. Či si útok vyžiadal obete, podľa agentúry Reuters nie je jasné.

Rusko sa k ďalšiemu útoku na Odeskú oblasť nevyjadrilo. V noci na utorok zaútočilo na námorný prístav v Odese.

Nemecká polícia od utorkových skorých ranných hodín prehľadávala byty a domy na území piatich spolkových krajín, prevažne na severe krajiny. Razie boli zamerané na boj proti nelegálnej migrácii a činnosti prevádzačských gangov, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Na pozadí zásahov je vyšetrovanie vedené spolkovou políciou, ktoré sa sústreďovalo na letisko vo Frankfurte nad Mohanom, čo je vôbec najväčšie medzinárodné letisko v Nemecku.

Z poverenia prokuratúry v meste Stade v severonemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko sa na raziách zúčastnilo viac než 350 policajtov. K prehliadkam bytov a bytových domov došlo v mestách Stade, Gladbeck (Severné Porýnie – Vestfálsko), Fulda a Kassel (Hesensko), Brémy a Balge (Dolné Sasko) i Kehlheim (Bavorsko).

Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zakázal občanom svojej krajiny dovážať, skladovať, predávať a vyrábať bezpilotné lietadlá, ako aj ich používanie na osobné účely.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom svedčí výnos o štátnej registrácii a prevádzke civilných bezpilotných lietadiel, ktorý Lukašenko podpísal v pondelok.

Podľa výnosu je použitie civilných bezpilotných lietadiel možné až po získaní oficiálneho povolenia od príslušného oddelenia ministerstva dopravy.

Teoreticky môžu takéto povolenie získať organizácie a právnické osoby, ktoré používajú drony výlučne na “obchodné a profesionálne činnosti”.

Vo výnose sa tiež uvádza, že obyvatelia Bieloruska majú šesť mesiacov na to, aby drony, ktoré už vlastnia, predali alebo ich odovzdali na uskladnenie “oprávnenej organizácii určenej vládou”.

O aký typ organizácie ide, nie je v dokumente uvedené, podotkla RFE/RL.

Po ruskej invázii na Ukrajinu – a najmä po tom, čo drony začali pravidelne útočiť na ciele v Rusku – sa na území Ruskej federácie zaviedli obmedzenia na používanie bezpilotných lietadiel súkromnými osobami. Takéto obmedzenia zaviedli najmä v Moskve, ktorej obchodná štvrť v centre mesta bola opakovane terčom útokov dronmi.

Bielorusko síce nie je priamym účastníkom vojnového konfliktu na Ukrajine, ale ruská armáda jeho územie opakovane využila ako predpolie pre svoje útoky na Ukrajine.

Po Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických sa stal občanom iba tretej krajiny, ktorý sa pozrel na Zem z kozmu. Bol prvým Európanom, ktorý vstúpil do vesmíru, bol prvým československým a je doteraz jediným českým kozmonautom a stal sa členom prvej medzinárodnej vesmírnej posádky.

To sú niektoré z prvenstiev Vladimíra Remka, ktorý oslavuje dnes (26. septembra) 75 rokov.

“Som hrdý na to, že sme s Alexejom Gubarevom všetko zvládli. Dnes sa ľahko hodnotí doba pred 45 rokmi. Že náš let bol prelomový, to mi začali potvrdzovať rôzne momenty veľa rokov po ňom. Počas letu som vnímal výnimočnosť napríklad v okamihoch, keď sme pri prelete nad Južnou Amerikou počuli v krátkovlnnom rozhlasovom vysielaní hovoriť komentátorov po španielsky alebo po portugalsky o Vladimírovi Remkovi a o Československu. Neskôr sa mi francúzsky kolega kozmonaut zveril, že si počas môjho letu povedal – ´začalo sa to, dvere do vesmíru sa otvorili pre všetkých´,” uviedol pre TASR Vladimír Remek.

Narodil sa 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Pochádzal z československej rodiny – otec bol Slovák, vojenský pilot, matka Češka.

V roku 1970 absolvoval Vyššie letecké učilište v Košiciach. O dva roky nato začal študovať na Vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Monine pri Moskve, ktorú ukončil v roku 1976.

Ako vojak z povolania slúžil Vladimír Remek v armáde takmer 30 rokov. Do civilu odišiel na vlastnú žiadosť v roku 1995 v hodnosti plukovníka. V nasledujúcich rokoch pracovne zamieril do Ruska, najskôr zastupoval spoločnosti ČZ Strakonice a ČZ-Turbo-GAZ a neskôr pôsobil ako obchodný radca na českom veľvyslanectve v Moskve.

V júni 2004 bol zvolený do Európskeho parlamentu (EP) ako nestraník na kandidátke Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM). Získal 85.272 hlasov voličov, čo bol štvrtý najvyšší počet spomedzi 24 českých poslancov, ktorí sa dostali do EP. Vo voľbách do EP v júni 2009 svoj mandát obhájil a poslancom europarlamentu bol do 15. decembra 2013.

Od 16. januára 2014 začal pôsobiť ako veľvyslanec Českej republiky v Ruskej federácii. Na tomto poste bol do konca januára 2018. V súčasnosti, ako sám hovorí, je “dôchodca na plný úväzok”.

Históriu svojej cesty do vesmíru začal Vladimír Remek písať v roku 1976, keď sa desiatky československých pilotov podrobili náročným testom zdravotnej spôsobilosti.

K bránam kozmickej lode sa napokon dostali iba dvaja – Vladimír Remek a Oldřich Pelčák. Pre nich sa začal v decembri 1976 v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina vo Hviezdnom mestečku pri Moskve intenzívny výcvik, ktorý vyvrcholil koncom februára 1978. Po 15-mesačnom tvrdom výcviku dvoch posádok – Vladimír Remek sa pripravoval spolu s Alexejom Gubarevom a Pelčák s Nikolajom Rukavišnikovom – padol len niekoľko dní pred štartom verdikt, že do kozmu poletí Remek s Gubarevom.

Na sovietskej kozmickej lodi Sojuz 28 vzlietol do vesmíru v tom čase 29-ročný Vladimír Remek z kozmodrómu Bajkonur 2. marca 1978 ako člen prvej medzinárodnej posádky v rámci programu Interkozmos. Veliteľom letu bol Alexej Gubarev. Pracovali na palube orbitálneho komplexu Saľut 6 spolu s jeho základnou posádkou, ktorú tvorili Jurij Romanenko a Georgij Grečko.

Zmenil sa pohľad Vladimíra Remeka na život, keď sa pred 45 rokmi pozeral na Zem takmer osem dní z vesmírnych výšav? “Neviem, ako by sa vytváral môj názor na život, keby som do vesmíru neletel. Musím ale konštatovať, že let môj pohľad veľmi silne ovplyvnil. Hlavne som sa presvedčil a uvedomil som si, že naša planéta má konečný rozmer. Na to na Zemi väčšinou zabúdame,” dodal Vladimír Remek.

Na Zem sa vrátil 10. marca 1978 po 190 hodinách a 18 minútach strávených vo vesmíre. Vladimír Remek – už ako prvý československý kozmonaut – pricestoval prvýkrát na Slovensko 2. mája 1978, kde ho všade vítali tisícky ľudí.

Ľadová pokrývka oceánu pri Antarktíde tento rok dosiahla najnižšiu maximálnu rozlohu od začiatku meraní v roku 1979. Píše to dnes agentúra AFP s odvolaním sa na údaje amerického centra NSIDC. Maximálna rozloha ľadovej pokrývky Antarktídy sa tento rok prvýkrát zastavila pod 17 miliónmi kilometrov štvorcových. Podľa vedcov to môže súvisieť s vyššími teplotami vôd oceánov.

Rozloha ľadovej pokrývky mora pri Antarktíde sa veľmi líši podľa sezóny. Najväčší býva na konci zimy, ktorá v južnej pologuli pripadá na september až október. Najväčšiu rozlohu ľadovej pokrývky tento rok NSIDC zaznamenalo už 10. septembra, čo je podľa vedcov veľmi skorý dátum.

Rozloha predstavovala 16,96 milióna kilometrov štvorcových, čo bolo o zhruba jeden milión kilometrov štvorcových menej ako predchádzajúci najnižší údaj z roku 1986. Vtedy sa maximálna rozloha tesne zastavila pod veľkosťou 18 miliónov kilometrov štvorcových.

“Od augusta 2016 rozloha ľadovej pokrývky mora pri Antarktíde zaznamenala prudký pokles v skoro všetkých mesiacoch,” uviedlo NSIDC. To podľa vedcov môže súvisieť s otepľovaním vrchných vrstiev vôd oceánov.

“Existujú obavy, že by mohlo ísť o začiatok dlhodobého trendu poklesu ľadového mora pri Antarktíde vzhľadom na to, že sa oceány globálne otepľujú,” uviedlo americké stredisko.

Zmenšenie ľadovej pokrývky nemá priame dopady na rast hladiny oceánov, pretože ide o morskú vodu. Pre Antarktídu to však môže mať niektoré ďalšie negatívne dôsledky. Jej pobrežie môže byť vystavené väčšiemu vlnobitiu, čo môže urýchliť eróziu ľadu na pobreží, ktorý tvorí sladká voda, a viesť v konečnom dôsledku k rastu hladiny oceánu.