Osobnosti dejín Kežmarku

Krajňák Michal

Michal Krajňák sa narodil 11. septembra 1893 v Kežmarku a zomrel 18. apríla 1981 v Kežmarku.

Pochádzal z početnej remeselníckej rodiny. Najznámejším z jeho súrodencov bol najmladší brat Juraj (1904 – 1976), ktorý bojoval ako interbrigadista v Španielsku.

Michal r. 1899 – 1905 navštevoval ľudovú školu v Kežmarku. Po skončení školy sa vyučil za čalúnnika a lakovníka vo fi rme Striška a syn. V roku 1912 odišiel za prácou do Maďarska a bol zamestnaný do r. 1914 v strojárenských závodoch v Budapešti a Győri. V rokoch 1918 – 1921 pracoval na rozličných miestach. Po návrate domov v roku 1921 nastúpil ako lakovník do fi rmy Lauff v Poprade, neskôr do fi rmy E. Mrozek v Kežmarku. V rokoch 1926 – 1951 bol zamestnaný ako samostatný čalúnnik a lakovník. Od roku 1952 – 1955 bol vedúcim kádrového oddelenia Spišského mäsopriemyslu v Kežmarku. Od roku 1956 bol na starobnom dôchodku.

Svoju stranícku dráhu začal ako člen Zväzu mladých robotníkov, od r. 1912 bol členom Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať a bojoval na ruskom fronte. Od roku 1919 bol členom KS Maďarska a príslušníkom maďarskej Červenej armády. Po porážke Maďarskej republiky sa vrátil na Slovensko. Tu sa aj oženil s Máriou Jachovicovou, s ktorou mal osem detí.

Bol zakladajúcim členom KSČ a spoluzakladateľom jej organizácií na Spiši. V roku 1921 bol zakladajúcim členom a až do zákazu aj funkcionárom robotníckeho športového klubu Vorwärts, FRTJ a Federácie proletárskej telovýchovy. Bol organizátorom športových, osvetových a kultúrnych podujatí, autorom niekoľkých nemeckých divadelných hier a nemeckej i slovenskej poézie.

Po rozbití republiky pracoval ako vedúci činiteľ ilegálnej KSS v Kežmarku, v r. 1940 – 1943 ako vedúci Prešovskej oblasti, zabezpečoval zakladanie ilegálnych buniek, budovanie technického aparátu. V roku 1943 ho fašisti zatkli. Do oslobodenia bol väznený v Prešove. V rokoch 1945 – 1960 bol členom OV KSS v Kežmarku, v r. 1945 – 1946 jeho predsedom, poslancom ONV, členom jeho rady, v r. 1945 – 1948 jeho podpredsedom. V roku 1958 mu za jeho zásluhy bol udelený Rad práce, v roku 1959 Rad Červenej hviezdy a v roku 1963 Rad republiky.

Literatúra:

SBS III. Martin: Matica slovenská 1989, s. 228 – 229.

Archív Múzea v Kežmarku.

Back to top button