Pamätná tabuľa na mieste domu rodiny Buchholtzovcov a Alfréda Grosza

Na tomto mieste stál dom, v ktorom bývali historici, znalci a propagátori Tatier: Georg Buchholtz st., jeho synovia Georg a Jakub a profesor Alfréd Grosz.

 Georg Buchholtz st. (1. máj 1643 Sabinov – 11. máj 1724 Veľká Lomnica)

Evanjelický farár a historik, ktorý pôsobil v Kežmarku. Pôsobil ako pomocný učiteľ, vyučoval v Matejovciach, kde mu učarovali Tatry – s jeho menom sa spája prvý známy horolezecký výstup na Slavkovský štít, ktorý uskutočnil s priateľmi v júli 1664. V roku 1671 odišiel do Spišskej Soboty, kde sa stal evanjelickým kazateľom. Po odobratí kostola a školy sa v roku 1678 sa obchodným cestujúcim, cestoval na pltiach do Poľska, pričom jedno z plťovísk bolo aj v Kežmarku. V roku začal znova pôsobiť ako farár a v roku 1688 nastúpil na miesto nemeckého a slovenského diakona v Kežmarku do dreveného artikulárneho kostola. Pochovaný je v katolíckom kostole vo Veľkej Lomnici, kde má aj pamätnú tabuľu.

Georg Buchholtz ml. (3. november 1688 Kežmarok – 3. august 1737 Kežmarok)

Kežmarský rodák, pedagóg, prírodovedec a spisovateľ. Bol rektorom evanjelickej artikulárnej školy v Palúdzi. Počas pobytu na Liptove sa venoval skúmaniu jaskýň, zakreslil prvú mapu jaskyne na Slovensku, ktorou bola Demänovská jaskyňa. Prebádal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, jaskyne v Jánskej doline, Dobšinskú jaskyňu a Domicu. Počas pobytu v Kežmarku slúžil cirkvi a škole, ale hlavne sa venoval skúmaniu Vysokých Tatier, ktorých panoráma, ktorú zakreslil, sa zachovala dodnes. Taktiež sa venoval astronómii a literárnej činnosti. Písal latinské, nemecké i slovenské verše a divadelné hry. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe, predpokladá sa, že bol uložený do hrobky pod drevený artikulárny kostol.

Jakub Buchholtz (29. december 1696 Kežmarok – 14. máj 1758 Kežmarok)

Kežmarský rodák, remeselník, znalec Tatier a rodinný kronikár. Vyučil sa za ihlárskeho majstra. Cech kežmarských ihlárov bol v tom čase najväčším výrobcom na Slovenskom. Bol známym bádateľom a znalcom Tatier, pričom jeho záujem smeroval hlavne k nerastom, ktoré Tatry skrývali.  Z nich vytvoril prvú plastickú mapu Tatier a z jeho pera vznikli opisy Tatier, niekde hraničiace s fantáziou, pretože bol presvedčený, že tam nájde drahé kovy. Na jeho podnet prišla do tatier cisárska komisia, ktorá mala overiť pravdivosť jeho tvrdení o náleziskách drahých kovov. Cisár však bane v Tatrách neotvoril.