Socha Imricha Thökölyho

Knieža Thököly, ktorý predstavoval štvrtú generáciu Thökölyvcov, sa na kežmarskom hrade narodil. Je naším krajanom. Jeho rodina vybudovala z hradu prepychové šľachtické sídlo. Imrich Thököly sa tiež zaslúžil o zmiernenie náboženskej neslobody v Uhorsku. Pod tlakom proticisárskych povstaní sa v Šoproni konal krajinský snem, ktorý v Uhorsku aspoň čiastočne priniesol náboženskú slobodu. Snem uzákonil tzv. artikuly, vďaka ktorým stojí v Kežmarku artikulárny drevený kostol. Je pýchou mesta a od roku 2008 sa stal súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Hrad a drevený evanjelický kostol sú najnavštevovanejšími kultúrno-historickými pamiatkami mesta.

 

Životopisy sochárov

 

Lajos Győrfi umelecký sochár

Narodil sa  4. júla  1960 v Karcagu.  Od 1974 do 1978 študoval na Strednej umeleckej priemyslovke v Budapešti, potom od 1981 do 1985 na Vysokej škole výtvarného umenia. Bol žiakom Miklósa  Borsosa a Józsefa Rátonyiho. Od roku  1985 žije v Püspökladányi. Je členom Maďarskej umeleckej akadémie, Celoštátneho združenia maďarských umelcov (od 1985), Zväzu maďarských výtvarníkov a predstaviteľov úžitkového umenia (od roku 1991), Spolku Istvána Bocskaia (od roku 2011), je predsedom Nadácie za kultúru mesta Püspökladány (od roku 2017), je kapitánom Veľkokumánov (od roku 2021). Jeho diela získali množstvo ocenení. Medzi  tie významnejšie patria:  Cena Lászlóa Hollóa (1989), Cena Ferenca Kölcseyho (2001), Čestný občan mesta Püspökladány (2001), Strieborný záslužný kríž Maďarska  (2004), najprestížnejšiu maďarské ocenenie v oblasti kultúry, Cenu maďarského dedičstva dostal v roku 2009. Je čestným občanom mesta Berekfürdő  (2014), Cena Jenő Szervátiusza (2015), Cena Majstra MS (2016), Cena za maďarské umenie (2018). Má za sebou aj množstvo výstav v Maďarsku i v známych zahraničných výstavných sieňach v Rakúsku, Holandsku, Dánsku, Taliansku, Rumunsku, Nemecku, na Slovensku, v Poľsku. Jeho diela (malé plastiky) sa nachádzajú aj v mnohých verejných zbierkach v Maďarsku, Európe, v Spojených štátoch a v Japonsku. Tvorí predovšetkým pre verejné priestranstvá, doposiaľ vzišlo spod jeho rúk viac ako 250 monumentálnych diel v maďarských mestách. V zahraničí sa jeho sochy nachádzajú v Rakúsku, Holandsku, v Spojených štátoch, Rumunsku, na Slovensku (Košice, Komárno, Rimavská Sobota, Zemné, Oborín, Štúrovo,  Radnovce,  Nána, Kežmarok), v Poľsku, Srbsku, na Ukrajine, v Chorvátsku a Nemecku. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí socha „Peštianskeho chalana” k roku 1956 a jeho monumentálne jazdecké sochy v rozmeroch presahujúcich životnú veľkosť, z ktorých má ako jediný v Európe viac ako desať.  V roku 2009 odhaľovali jedno z jeho najmonumentálnejších diel, Pamätník Bitky pri Štúrove, jazdeckú sochu poľského kráľa Jana III Sobieského, ktorá dynamickosťou koňa a jazdca hlása definitívne oslobodenie Uhorska a Európy spod Osmánskej nadvlády. V roku 2011 vyhotovil pre Varšavu  „Pamätník poľských utečencov“, znázorňujúci Lászlóa O’svátha v sede, ktorý poskytol v Maďarsku útočisko a bezpečie viac ako 130 tisícom poľských utečencov počas 2. svetovej vojny. V roku 2019 so synom Ádámom, umeleckým sochárom spoločne postavili jazdeckú sochu kniežaťa Františka II. Rákócziho v zakarpatskom Berehove. V minulom roku vyhotovil Pamätník Trianonskej zmluvy v meste Hajdúszoboszló. V roku 2021 vytvoril sochu pápeža Jána Pavla II. s názvom „Katedrála” pre mesto Krakov a v Nyse, taktiež v Poľsku, stojí monumentálny jazdecký reliéf generála Györgya Klapku s názvom „Cudzinecká légia”. V spolupráci so synom vytvorili jazdeckú sochu kniežaťa Imricha Thökölyho, ktorá stojí pred Kežmarským hradom.

Ádám Győrfi

Ádám Győrfi je absolventom Maďarskej univerzity výtvarného umenia z roku 2014 v odbore sochárstvo. Zúčastnil sa na mnohých samostatných a skupinových výstavách. S jeho dielami sa môžeme stretnúť vo verejných zbierkach a na verejných priestranstvách. V spolupráci s otcom, Lajosom   Győrfim tiež vyhotovili množstvo majstrovských diel, medzi nimi reliéf s názvom Putovanie kumánov v Kisújszállási (2012), pamätník reformácie „Kálvinova hviezda“  v Debrecíne  (2017) alebo Jazdeckú sochu kniežaťa Františka II. Rákócziho v Berehove (2019)