Osobnosti dejín Kežmarku

Polla Belo

PhDr. Dr.Sc Belo Polla sa narodil 12. apríla 1917 v Humennom a zomrel 16. augusta 2000 v Bratislave.

Jeho korene siahajú do Talianska, odkiaľ prišli jeho predkovia – kamenári a murári. R. 1937 zmaturoval na gymnáziu v Michalovciach, v r. 1937 – 1942 vyštudoval na Filozofi ckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave odbor slovenčina – dejepis. Po ukončení štúdií ostal v Bratislave, kde pracoval v archíve ministerstva vnútra, potom učil na učiteľskej akadémii. Po skončení vojny prešiel r. 1945 do Matice slovenskej v Martine. Napokon v r. 1948 – 1950 pracoval v oblastnej pobočke Poľnohospodárskeho archívu v Košiciach, kým ho nezákonne neuväznili. Vo väzení bol v r. 1950 – 1953. Po prepustení krátko pracoval ako mzdový účtovník, potom ešte r. 1953 nastúpil do Štátneho archeologického ústavu – pobočky v Košiciach. V r. 1957 – 1960 bol vedúcim historicko-archeologického oddelenia SAV v Nitre, v r. 1961 –1986 pracoval na historicko-archeologickom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave a napokon ako dôchodca v r. 1989 – 2000 na Historickom odbore Matice slovenskej.
Dr. Polla viedol viacero historicko-archeologických výskumov (Bratislava, Spiš, Krásna nad Hornádom…) a v r. 1964 – 1966 viedol výskum na kežmarskom hrade. Výskum mal niekoľko etáp: • I. etapa v lete 1964 odhalila v podstate všetko, čím sa neskôr podrobnejšie zaoberali ďalšie etapy výskumu. Zistilo sa, že hradný areál bol pomerne intenzívne osídlený už v hallstatsko-púchovskom období (400 r. pr. n. l. – začiatok nášho letopočtu), na toto osídlenie po niekoľkostoročnej prestávke nadväzovalo až slovanské osídlenie z prelomu 10. – 11. storočia. Najcennejším nálezom boli však základy hľadaného Kostola sv. Alžbety z pol. 13. stor. Kostol patril nemeckým kolonistom, ktorí prišli na územie Spiša po tatárskom vpáde. Pri kostole sa odhalili základy ďalších stavieb a pohrebisko s vyše 250 hrobmi – všetko bolo zdevastované pri výstavbe hradu v pol. 15. stor. Odkryli sa aj hradná studňa a základy dnes už neexistujúcich hradných traktov, ktoré zhoreli v 18. stor.
II. etapa sa uskutočnila v letných mesiacoch roku 1965 a zamerala sa na skúmanie pohrebiska a základov kostola a hradných traktov. III. etapa výskumu bola v júli – auguste 1966. Zamerala sa na skúmanie základov južného hradného traktu, kde sa zachovali zbytky stavieb ešte z čias, kým nestál hrad – išlo o pivničné priestory niekdajších meštianskych domov. IV. etapu v r. 1967 viedol asistent Dr. Pollu poslucháč archeológie Štefan Holčík a V. etapu v r. 1970 Dr. Beata Egyházy-Jurovská zo SNM v Bratislave za asistencie Štefana Holčíka. Nájdený materiál sa stal majetkom SNM. O výsledkoch výskumu vyšla publikácia Bela Pollu Kežmarok – Výsledky historicko-archeologického výskumu (Bratislava, SAV 1971).
Dr. Polla napísal niekoľko sto štúdií i odborných článkov, ako aj samostatných publikácií (napr. Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany). Bratislava, SAV 1962; Bratislava – Západné suburbium. Výsledky archeologického výskumu. Bratislava, SAV 1979; Košice –Krásna. K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom. Košice, VV 1986 atď.)
Literatúra:
Kronika Múzea v Kežmarku.

Back to top button