Liturgické texty

V mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.

Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti za to, že sme mohli byť účastní na svätej liturgii a za to, že sa nám dávaš vo sviatosti Eucharistie. Ďakujeme tiež za to, že aj vďaka stretnutiu s tebou môžeme dávať dobrý príklad nielen v chráme, ale aj  všade kam pôjdeme. Ochraňuj našu dušu i telo. Daj aby sme stále pamätali na teba a aby sme si zachovali čisté srdce. Pomáhaj nám objavovať tvoj plán s našim životom.

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

V mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, prosíme ťa, odpusť nám naše hriechy a daj nám nad nimi pravú ľútosť, aby sme mohli s čistým srdcom stáť pri tvojom svätom prestole.
Daj nám milosť, aby sme sa mohli sústrediť na každú časť svätej liturgie, aby tak ani jedno slovo ktoré budeme počuť, neostalo zabudnuté. Prosíme, obdaruj naše srdcia pokojom a radosťou. Daj aby sme sa vedeli správať pri oltári tak ako treba, aby sme boli pre povzbudenie  všetkým ľuďom a aby táto liturgia bola naozajstnou oslavou teba, nášho Boha. Máme túžbu, aby toto stretnutie s Tebou – živým Bohom nám pomáhalo lepšie žiť. Amen.

TROPÁR Hl. 1.
Pri tvojom krste v Jordáne * zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. * Otcov hlas ti vydal svedectvo. * Nazval ťa svojim milovaným Synom. * Aj Duch Svätý v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. * Svojím zjavením si osvietil celý svet. * Kriste, Bože náš, sláva tebe.
KONDÁK Hl. 4.
Zjavil si sa dnes celému svetu, Pane. * A tvoje svetlo aj nás ožiarilo, * preto ťa vrúcne oslavujeme. * Zostúpil si k nám a ukázal sa, svetlo neprístupne.

K: Pokoj tomuto domu i všetkým, ktorí v ňom bývajú.

Prvá modlitba
K: Všemohúci Bože, vrúcne ťa prosím za všetkých, ktorí v tomto dome bývajú. Požehnaj + tento dom a posväť v ňom všetky veci. Naplň ho blahobytom a pokojom. Učiň ho sídlom tvojich svätých anjelov, ochrancov ľudí a majetku, v mene Otca + i Syna + i Svätého Ducha +. Amen.
Druhá modlitba
K: Nech touto svätenou vodou udelí Pán Boh svoje požehnanie, všetkým, ktorí bývajú v tomto dome a ich majetku.
Požehnanie všemohúceho Boha Otca + i Syna + i Svätého Ducha + nech zostúpi na toto miesto a ostane tu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
K: Navštív Pane, tento dom a vyžeň z neho všetky nepriateľské úklady. Nech v ňom prebývajú tvoji svätí anjeli a ochraňujú všetkých, ktorí tu v pokoji žijú. Nech zostúpi na nich požehnanie Otca + i Syna + i Svätého Ducha +. Amen

K: Udeľ Pane svojim služobníkom, ktorí bývajú v tomto dome, pokoj, zdravie, požehnanie, na mnoho a šťastných rokov

(akýmikoľvek slovami má veľkú cenu)

Pane Ježišu, vystri svoju ruku nad moje deti a požehnaj ich. Prosím Ťa, zahrň ich svojím milosrdenstvom a láskou. Zmiluj sa nad nimi a odpusť im všetky hriechy. Prikry ich svojou Krvou a chráň ich myseľ, srdce i vzťahy. Uzdrav svojou láskou všetky citové zranenia ich sŕdc. Osloboď ich od všetkých vplyvov zlého. Ochraňuj ich na cestách.

Pane Ježišu v Tvojom mene im žehnám pokoj duše, čistotu srdca a oslobodenie od zlých myšlienok, slov a skutkov. Žehnám im lásku, radosť, pokoj, životnú múdrosť, chuť do modlitby a k plneniu si povinností. Srdce plné lásky k Tebe a k ľuďom. Chráň ich v živote pred úkladmi zlého, pred závisťou rôzneho druhu a nemravnosťou. Požehnaj ich šťastím duše a všetkým potrebným pre život. Žehnám ich v Tvojom mene, aby boli zdravé duchovne, duševne i telesne, aby prišli do neba s celou našou rodinou.

Pane Ježišu ďakujem Ti, že si pri nich a že ich žehnáš. Požehnaj i mňa, aby som sa k nim správal/a s Tvojou trpezlivosťou, múdrosťou a láskou. Amen.

Pane Ježišu, Ty miluješ všetky deti viac ako my. Veríme, že čokoľvek sa s nimi stane, Ty o tom vieš. Dôverujeme Ti, odovzdávame Ti ich, aby si Ty mohol konať v ich živote – nie podľa našej predstavy, ale podľa Tvojej múdrosti a lásky. Amen.

Všemohúci Bože,  pri oslave víťaznej smrti svätého Štefana, prvého mučeníka tvojej Cirkvi, ktorý sa modlil za svojich mučiteľov, vrúcne ťa prosíme, daj nám silu, aby sme podľa jeho príkladu milovali aj my svojich nepriateľov, mali silu odpúšťať iným, a vydávali svedectvo o tvojej Pravde, v sile Ducha lásky, ktorý túto pravdu sprevádza a ktorý posilňoval i dušu tvojho verného služobníka sv. Štefana aby verne vyznal a dosvedčil túto pravdu a stal sa jej vyznávačom a mučeníkom.

Na jeho príhovor nás sprevádzaj a posilňuj, aby sme zostali verní Bohu i pravej Kristovej Cirkvi a raz boli účastní večného života spolu so všetkými svätými radujúc sa z Teba, Boha živého a pravého, požehnaného na veky vekov. Amen

Modlitba k sv. Amfilochijovi

Svätý Amfilochij, ty láskavý otec všetkých chorých a trpiacich. Bol si Všemohúcim Bohom obdarovaný, aby si prinášal jeho deťom úľavu v utrpení, uzdravenie z chorôb, oslobodenie od zlých duchov, aby si osvetľoval pravdou Kristovou naše životné cesty. Pre tvoju nesmiernu lásku k Bohu i všetkým trpiacim, vzhliadni milostivo na mňa a moje utrpenie a pomôž mi u Pána…../vyslovíme prosbu/

Predkladám ti svoju bolesť tela, duše, ducha a prosím, aby si sa nado mnou zľutoval. Polož svoje sväté ruky na moju hlavu, na moje choré miesta v tele, pohlaď svojim dotykom moju dušu, a tvoja modlitba a požehnanie nech prinesie do môjho života ovocie Božieho Ducha. Verím, že tvoja modlitba je mocná a Boh ju vždy vypočuje.. Verím v moc nášho Všemohúceho Pána, ktorá sa prejavuje práve skrze tvoje pôsobenie.

Zverujem ti, otec Amfilochij túžbu, že sa budem strániť hriechu a lásku Kristovu rozdávať všetkým okolo seba tak, ako si to činil ty.

Už v tejto chvíli ti ďakujem za dar, ktorý mi vyprosíš. Ďakujem ti za svoje uzdravenie a oslobodenie, za poznanie Ducha, ktoré vchádza do môjho srdca. Nech ti Pán za tvoju lásku udelí všetku svoju slávu. Amen

K úcte sv.Amfilochija a ako poďakovanie za tohto svätca, modlitba:

Otče náš, Raduj sa, Sláva Otcu

Modlitba požehnania domu

Pane, veď tento dom a chráň ho pred nepriateľskými vplyvmi. Nech svätí anjeli udržujú náš dom v pokoji, aby tvoje požehnanie zostalo s nami. Skrze Krista, nášho Spasiteľa a Pána, Amen.

Pane Ježišu Kriste, ktorý si prikázal svojim učeníkom, aby priniesli pokoj obyvateľom domov do ktorých budú vchádzať, prosím, posväť tento dom prostredníctvom našej úprimnej modlitby a svojej Najdrahšej krvi.

Nech na nás spočíva tvoje požehnanie a pokoj. Nech náš dom naplní spása, ktorá prišla aj do domu Zacheja, keď si vošiel k nemu.

Prikáž svojim anjelom strážiť tento dom a vylúčiť z neho všetko zlo. Nech sú potešení všetci jeho obyvatelia a vďaka svojim dobrým skutkom si zaslúžia byť privítaní v nebeskom domove s tebou vo svojom čase.

Prosíme ťa v mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.

(Odporúča sa aspoň občas pokropiť dom svätenou vodou)

V nedeľu Paschy  prevažne  po slávení sv. Liturgie sa  zíde rodina pri spoločnom stole, na ktorom sú pripravené paschálne jedlá. Je potrebné mať pripravenú svätenú vodu a kropeničkou môže byť halúzka z ihličnatého stromu, ktorou budeme žehnať pokrmy. Je to obrad, ktorý začína hlava rodiny, čo je prevažne otec rodiny.

Hlava rodiny: Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Ostatní odpovedajú: Amen.

Spoločne sa zaspieva  tropár Paschy: Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, ** život daroval. 3x

Potom hlava rodiny sa modlí túto modlitbu: Pane a Bože náš, Vládca, Pôvodca a Stvoriteľ všetkého bytia, požehnaj + tieto pokrmy. /ostatní sa prežehnajú/ Zachovaj nás vo svojej milosti, aby sme s radosťou požívali pokrmy, ktoré nám vo svojej štedrosti hojne udeľuješ. Pripomínajúc nám tak tvoju dobrotu, vyslobodenie ľudu Izraela z Egypta ale i vyslobodenie tvojho ľudu z moci smrti a hriechu skrze Obetu tvojho milovaného Syna a nášho Boha Spasiteľa Krista, ktorý slávne vstal zmŕtvych, a skrze vieru a krst i obdarujúc nás nesmrteľným pokrmom Eucharistie posilňuje a nasycuje  naše duše na ceste k večnému domovu.

Nasýť nás teraz aj svojou nekonečnou dobrotou, ktorú si nám preukázal slávnym zmŕtvychvstaním nášho Pána Ježiša Krista, lebo tvoja je moc a sláva Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Ostatní odpovedia: Amen.

Nato hlava rodiny pokropí svätenou vodou paschálne pokrmy, pričom povie: Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nad nami, Amen.

Spoločne všetci sa modlia alebo aj spievajú: Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. * Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. * Raduj sa plesaj teraz, Sion. * A ty, prečistá Bohorodička, ** teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.

Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. * Pane, zmiluj sa, Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Hlava rodiny: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, na príhovor svojej prečistej Matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých zmiluj sa nad nami a spas nás, hriešnych, lebo si dobrý a láskavý k ľuďom, Amen

Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. 

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. 

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. 

Žalm 3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

_________________________________________________________

Len ak sa modlíme všetky žalmy:

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x bez poklôn)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

_________________________________________________________

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Nasleduje Veľká ekténia, odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(8. hlas) Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud opakuje po každom verši)  

Tropár, 8. hlas: 

Uplynula polovica sviatkov. * Spasiteľ, napoj moju dušu vodou milosti, * lebo všetkých si vyzval: * „Kto je smädný, nech príde a pije.“ * Sláva tebe, Kriste Bože, ** prameň nášho života. (2x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Uplynula polovica sviatkov. * Spasiteľ, napoj moju dušu vodou milosti, * lebo všetkých si vyzval: * „Kto je smädný, nech príde a pije.“ * Sláva tebe, Kriste Bože, ** prameň nášho života.

1. sedalen, 4. hlas:

Ty, čo poznáš myšlienky všetkých sŕdc, * postavil si sa uprostred Svätyne a hovoril, * povedal si pravdu luhárom, * v polovici sviatkov si odvážne volal: * Prečo sa snažíte zabiť mňa, Životodarcu? * Nesúďte podľa zdania, priestupníci zákona.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ty, čo poznáš myšlienky… 

Malá ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

2. sedalen, 5. hlas:

Vládca všetkých stojí v chráme * vo sviatok polovice čestnej Päťdesiatnice, * rozpráva sa so Židmi a veľmi odvážne ako Kráľ a Boh * vyjavuje a karhá ich trúfalú snahu umučiť ho. * Ale nám všetkým srdečne daruje veľkú milosť.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Vládca všetkých stojí v chráme… 

Malá ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Videli sme Kristovo vzkriesenie, pokloňme sa svätému Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Poďte, všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď hľa, krížom prišla radosť do celého sveta. Vždy dobrorečme Pánovi, ospevujme jeho vzkriesenie, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 8. hlas

1. pieseň:

Je vzkriesenia deň, * šťastím, ľudia, plesajme. * Slávnosť Pánova, Pascha. * Veď od smrti k životu * a zo zeme do nebies * priviedol nás Boh náš, Kristus. * Spievajme víťaznú pieseň.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Národy jasajte, Židia plačte, * Darca života, Kristus, putá pekla zlomil * a mŕtvych vzkriesil i nemoci slovom uzdravil, * lebo je náš Boh, * dáva život v neho veriacim.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Zázrak si urobil, * premenil vodu na víno, * v Egypte si zmenil vodu riek na krv * mŕtvych si vzkriesil i sám si vstal z mŕtvych. * Sláva, Spasiteľ, tvojmu nevysloviteľnému riadeniu, * sláva tvojej nevyčerpateľnej dobrote, * ktorou si nás obnovil.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Pane, ty si stály prameň večnej pravdy, * ty si naše vzkriesenie. * Spasiteľ môj, dobrovoľne si namáhavo pracoval, * mal si smäd, podrobil si sa zákonom života, * v meste Sichar prosil si vodu od Samaritánky.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Chleby si požehnal, ryby si rozmnožil, nepochopiteľný Bože. * I ľudí si dobroprajne nasýtil * i stály prameň múdrosti si prisľúbil smädným. * Ty si náš Boh, Spasiteľ, * dávaš život tým, ktorí veria v tvoje meno.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Oslavujeme tri božské Osoby, * večné a rovnomocné, * Otca, ktorý nemá počiatok, * i večného Syna spolu spresvätým Duchom, * jednopodstatnú Trojicu, večné Božstvo.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Bohorodička, jediná si mohla ubytovať Životodarcu vo svojom živote * a Neopísateľného si porodila. * Panna si zostala a panenstvo si neporušila, Prečistá. * Toho ako Syna a Boha stále pros za svojich verných.

3. pieseň:

Príďte a pite z nového prameňa, * ktorý nevyviera zázračne z kameňa. * Je to zdroj nesmrteľnosti, * hrob, ten, čo nám daroval Krista, * našu záchranu a silu.

Nasleduje malá ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Sedalen, 8. hlas:  

Stojac vo svätyni v polovici Božských sviatkov, * hlásal si z Božieho vnuknutia: * „Kto je smädný nech príde ku mne a nech pije. * Lebo kto odo mňa pije z tej božskej vody, prameniacej z mojich útrob. * A kto verí vo mňa, poslaného od Božského darcu života, * ten so mnou bude oslavovať“. * Preto my ti spievame: * Sláva tebe, Kriste Bože, * lebo hojne si vylial vody Tvojej lásky k človeku svojím služobníkom.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Premúdrosť vody a života dávaš svetu. * Spasiteľu všetkých voláš načerpať vody spásy. * Lebo keď Tvoj božský zákon prijal človek, * tak tým hasí uhlie ľsti. * Preto nebude na veky smädný, * ale ani neprestane mať túžbu po nasýtení tebou, * vládca, kráľu prenebeský, * Preto oslavujeme Tvoju vládu Kriste Bože, * prosiac Bohaté odpustenie Prehrešení tvojích služobníkov.

4. pieseň:

Bohom osvietený prorok Habakuk, * stoj s nami na stráži * pri hrobe Kristovom * a ukáž nám svetlom odetého anjela, * prinášajúceho radostnú zvesť, * že svetu prišla spása, * lebo z hrobu vstal Kristus, * všemohúci Boh.

5. pieseň:

Bdejmeže od včasného rána. * A miesto myrhy pejme pieseň Vládcovi, * a uzrieme Krista, slnko pravdy. * On daroval život všetkým.

6. pieseň:

Zostúpil si do hlbín zeme. * Rozbil si večné veraje, * čo držali zviazaných väzňov, Kriste. * A po troch dňoch ako Jonáš z veľryby * slávne si vstal z hrobu.

Nasleduje malá ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Kondák, 4. hlas:

Uprostred sviatkov Starého zákona – zvolal si, Stvoriteľ a Vládca, Kriste Bože: – „Príďte a čerpajte vodu nesmrteľnosti!“ – Preto pred tebou padáme a vrúcne voláme: – Udeľ nám hojné dary, – lebo ty si prameň nášho života.

7. pieseň:

Ten, čo v peci zachránil mládencov, * stal sa človekom. * Trpel ako smrteľník. * A pre zásluhy svojich strastí * smrteľných odieva nádherou neporušiteľnosti * jediný požehnaný, * Boh našich otcov oslávený.

8. pieseň:

To je ten zvestovaný svätý deň, * prvý v týždni, * Pán a Kráľ roku, * sviatok nad všetky sviatky, * slávnosť nad slávnosti. * V ňom velebíme Krista na veky.

9. pieseň:

Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. * Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. * Raduj sa a plesaj teraz, Sion. * A ty, prečistá Bohorodička, * teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Spasiteľ môj, uprostred židovského sviatku * prišiel si do chrámu a učil všetkých. * Židia sa čudovali: * Odkiaľ pozná Písma tento, keď sa ich neučil?

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Spasiteľ môj, keď si robil divy a znamenia, * uzdravoval nemoci, liečil chorých, * Židia zúrili pre množstvo tvojich divov.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Spasiteľ môj, nepoddajných Židov si usvedčoval, * keď si im povedal: * „Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.” * Lebo zákon dovoľuje i v sobotu * obrezávať sa každému človekovi.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Spasiteľ, väčšie divy si dokázal, * ako si sľuboval učeníkom, * keď si ich poslal ohlasovať tvoju slávu. * Oni kázali svetu o tvojom vzkriesení, láske a vtelení.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

V sobotu obrezujete človeka a predsa nerušíte zákon. * Teraz prečo sa na mňa hneváte, * že som slovom uzdravil celého človeka? * Vy súdite podľa podľa zdania, * povedal Kristus Židom.

Verš: Kristus slávne vstal z mŕtvych. / Christós voskrése iz mértvych.

Spasiteľ, uzdravil si slovom suchú ruku, * uzdrav dávno suchú zem môjho srdca, * daj aby som prinášal úprimné plody pokánia. Kristus slávne vstal z mŕtvych. Spasiteľ, moje malomocné srdce očisť, * moje oči slovom osvieť, * uzdrav ma na lôžku bolesti * ako si uzdravil porazeného.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Cudzie je neveriacim oslavovať večnú Trojicu: * Otca i Syna i Svätého Ducha, * nestvorenú Všemohúcnosť, * ktorá svet stvorila.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Panna, Matka, prijala si do svojho života * jednu Osobu Najsvätejšej Trojice, * Krista, Životodarcu, * ktorého ospevuje všetko tvorstvo i vznešení cherubíni. * Toho pros, vždy požehnaná, * aby spasil naše duše.

Svetilen:

Ty máš pohár nevyčerpateľných darov, * daj mi načerpať vody na odpustenie hriechov, * lebo smäd ma trápi, * ó, Dobrotivý a jediný Štedrý. (3x)

Chvály:

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(4. hlas, podoben Jáko dobľa:) 

Premúdrosť, Sila, Odblesk Otca, večné Slovo a Boží Syn, * prišiel do chrámu a učil Izraelský ľud, * bezohľadný a nevďačný. * Čudovali sa bohatstvu jeho múdrosti a pýtali sa: * Odkiaľ pozná Písmo, keďže sa nikde neučil.

Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Premúdrosť, Sila, Odblesk Otca…

Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Mesiáš zákonníkom zatváral ústa, * židov usvedčoval, keď im hovoril: * Nesúďte nespravodlivo podľa osoby! * V sobotu som uzdravil ochrnutého. * Som Pánom soboty a Zákona. * Prečo ma chcete zabiť? * Veď som vzkriesil mŕtvych.

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Nábota ukameňovali neľútostní porušitelia zákona, * židovské neprajné zhromaždenie. * Izaiáša drevenou pílou rozpílili, * múdreho Jeremiáša vrhli do stoky. * Keď Krista ukrižovali, volali: * Ty, čo zboríš chrám, zachráň sám seba a uveríme ti.

Sláva i teraz, 4. hlas:

Bratia, osvietení vzkriesením Krista Spasiteľa * došli sme k polovici sviatku Pána. * Svedomito zachovávajme Božie prikázania, * aby sme mohli dôstojne osláviť Nanebovstúpenie * i prijať príchod Svätého Ducha.

Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie:

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 8. hlas:

Uplynula polovica sviatkov. * Spasiteľ, napoj moju dušu vodou milosti, * lebo všetkých si vyzval: * „Kto je smädný, nech príde a pije.“ * Sláva tebe, Kriste Bože, ** prameň nášho života.

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá:

Pane, zmiluj sa. (3x)

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen.

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi…

Pane, zmiluj sa.

Daruj nám, Pane.

Tebe, Pane.

Amen.

Pokoj všetkým!

I tvojmu duchu.

Skloňte si hlavy pred Pánom.

Pred tebou, Pane.

Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen.

Premúdrosť.

Požehnaj nás.

Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Amen.

 

Požehnaný Boh náš, teraz i vždycky i na veky vekov.  

Amen.

Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, * život daroval. (raz kňaz a dvakrát ľud)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. 

Amen.

Pane, zmiluj sa. (6x)

Pane, zmiluj sa. (6x)

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Nasleduje veľká ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Blažený človek aleluja, * čo nekráča podľa rady bezbožných *a nechodí cestou hriešnikov, * ani nevysedáva v kruhu rúhačov. Aleluja. (7x)

Nasleduje malá ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Tebe, Pane.

Amen.

Spievame na 4. hlas:

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

A stichiry sviatku s veršami:

Je polovica sviatkov medzi spásonosným vzkriesením * a zoslaním Svätého Ducha. * Žiari krásou obidvoch * a zjednocuje ich v plný celok. * Pripravuje nás aj na odchod Pánov do nebies. (2x)

Zaplesal Sion, keď počul o Kristovom vzkriesení. * Jasali jeho verné deti, * keď videli, že sa chystá milosťami Svätého Ducha * obmyť škvrny bohovraždy * radostnou oslavou polovičky sviatkov. (2x)

Priblížilo sa prehojné vyliatie milostí Božieho Ducha na všetkých, * ako je napísané v knihe Levitikus. * Predom ustanovený sviatok Päťdesiatnice po Kristovej smrti, pohrebe a vzkriesení * je vo svojej polovici, čím predpovedá zjavenie sa Utešiteľa, * o ktorom Kristus hovoril * a dal o ňom neochvejný prísľub učeníkom. (2x)

Sláva i teraz, 6. hlas:

Zišli sme sa, Kriste, * aby sme uprostred slávnosti medzi tvojím vzkriesením * a Božským príchodom Svätého Ducha * ospevovali tajomstvo tvojich divov. * Udeľ nám svoje milosrdenstvo.

Premúdrosť, stojme úctivo!

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Vnímajme! Pokoj všetkým. Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 6. hlas:

Tvoja milosť, Pane, bude ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.

Verš: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Pasie ma na zelených pasienkach.

Nasledujú tri čítania a ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa. (1x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Amen.

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Prositeľná ekténia, na ktorú odpovedáme:

Pane, zmiluj sa.

Daruj nám, Pane.

Tebe, Pane.

Amen.

Pokoj všetkým!

I tvojmu duchu.

Skloňte si hlavy pred Pánom!

Pred tebou, Pane.

Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen.

Veršové slohy:

(1. hlas) Uplynula polovica dní Päťdesiatnice, * kedy Kristus čiastočne ukázal svoju božskú moc. * Slovom vrátil silu ochrnutému a z lôžka ho pozdvihol * Takto v stvorenom tele konal veľkolepé divy. * Ľuďom daroval večný život * a hojné milosrdenstvo.

Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti.

Keď nastala polovica sviatkov, * prišiel si do chrámu, ó, Božia Múdrosť. * Učil si a napomínal vzdorovitých židov, farizejov i zákonníkov, * takto im odvážne hovoriac: * „Kto je smädný, nech príde ku mne a pije vodu života * a už nikdy viac nespozná smäd. * Z vnútra každého, čo uverí v moju dobrotu * potečú prúdy živej vody“. * Kriste Bože náš, aká veľká je tvoja dobrota a láska! * Nech ti je sláva!

Boh je našim kráľom od vekov. * Spásu uskutočnil uprostred zeme.

(2. hlas) Keď nastala polovica sviatkov, * Ježiš vystúpil do chrámu, * tam poučoval zanovitých židov a takto im hovoril: * „Každý, kto je smädný, nech príde ku mne a nech pije vodu života * a už nikdy nebude smädný, lebo ona je večná. * A zvnútra toho, kto uverí vo mňa, * potečú rieky a on bude mať svetlo života.

Sláva i teraz, 8.hlas

Spasiteľ, keď si vyučoval uprostred sviatkov, * židia takto hovorili: * „Ako je možné, že tento pozná Písma, keď sa neučil?“ * Ešte nechápali, * že ty si Múdrosť, čo stvorila svet. Sláva tebe.

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Amen.

Tropár, 8. hlas:

Uplynula polovica sviatkov. * Spasiteľ, napoj moju dušu vodou milosti, * lebo všetkých si vyzval: * „Kto je smädný, nech príde a pije.“ * Sláva tebe, Kriste Bože, ** prameň nášho života.

Premúdrosť!

Požehnaj nás.

Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. Raduj sa a plesaj teraz, Sion. A ty, prečistá Bohorodička, teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.

Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Pane, zmiluj sa.(3x). Požehnaj.

Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Amen.

Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: “Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: “Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.”

Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: “Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?” Oni vraveli: “Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.” “A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: “Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.” Ježiš mu povedal: “Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.”

Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: “Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: “Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte; že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: “Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: “Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: “Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: “Kto si ty?”, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: “Ja nie som Mesiáš.” “Čo teda,” pýtali sa ho, “si Eliáš?” Povedal: “Nie som.” “Si prorok?” Odpovedal: “Nie.” Vraveli mu teda: “Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?” Povedal: “Ja som hlas volajúceho na púšti: “Vyrovnajte cestu Pánovi,” ako povedal prorok Izaiáš.” Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: “Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?” Ján im odpovedal: “Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.” To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: “Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: “Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: “Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: “Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: “Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.

Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: “Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?” Ježiš mu však povedal: “Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.” Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.”

Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,

Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: “Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: “V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: “Budú ho volať Nazaretský.”

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: “Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,” čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: “Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: “Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: “Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: “Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.” Hľa, povedal som vám to.” Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: “Pozdravujem vás!” Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: “Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: “Tak vravte: “V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.” A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.” Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: “Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: “Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”

Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: “Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: “Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: “Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: “Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: “Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Som to ja, Pane?” On odpovedal: “Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: “Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: “Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: “Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: “Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: “Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: “Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: “Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: “Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: “Buď pozdravený, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: “Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: “Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: “Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: “Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?” Ježiš im odpovedal: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “Ja som Mesiáš.” A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap. Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.

Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: “Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?” Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: “Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.” Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša. Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: “Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: “Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.” Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.

“Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: “Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.” On sa ich opýtal: “Čo chcete, aby som vám urobil?” Oni mu povedali: “Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Na to im Ježiš povedal: “Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: “Môžeme.” Ježiš im povedal: “Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.” Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: “Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.”

Jeden zo zástupu mu odpovedal: “Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: “Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: “Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: “Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: “Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď vykríkol: “Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: “Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: “Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: “Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: “Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: “Odpúšťajú sa ti hriechy,” alebo povedať: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď!”? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: “Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: “Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: “Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: “Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: “Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: “Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: “Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: “Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: “Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: “Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: “Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: “Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” Vtedy mu spravodliví povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.” A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.”

A pokračoval: “Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: “Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.” A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: “Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.” I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.” Ale otec povedal svojim sluhom: “Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: “Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.” On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: “Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.” On mu na to povedal: “Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.”

“Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: “Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.” Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.”

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: “Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!” On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: “Vošiel k hriešnemu človekovi!” Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: “Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.” Ježiš mu povedal: “Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.” Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: “Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.

Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: “Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.” Tu vykríkol: “Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: “Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: “Čo chceš, aby som ti urobil?” On odpovedal: “Pane, aby som videl.” A Ježiš mu povedal: “Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.” A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: “Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu povedal: “Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!” On vravel: “Toto všetko som zachovával od mladosti.” Keď to Ježiš počul, povedal mu: “Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: “Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Tí, čo to počuli, povedali: “Kto potom môže byť spasený?” On im povedal: “Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu.” Peter vravel: “Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.” On im povedal: “Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.”

Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: “Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!” Keď ich uvidel, povedal: “Choďte, ukážte sa kňazom!” A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: “Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal: “Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.”

On mu povedal: “Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: “Poďte, už je všetko pripravené.” A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: “Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!” Druhý povedal: “Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!” A ďalší povedal: “Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.” Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: “Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!” A sluha hlásil: “Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.” Tu pán povedal sluhovi: “Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.”

V sobotu učil v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: “Žena, si oslobodená od svojej choroby,” a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: “Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!” Pán mu odpovedal: “Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?” Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

A povedal im aj podobenstvo: “Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: “Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.” Potom si povedal: “Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!” Ale Boh mu povedal: “Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?” Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.” A svojim učeníkom povedal: “Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.

Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: “Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu vravel: “Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?” On odpovedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Povedal mu: “Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!” Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: “A kto je môj blížny?” Ježiš povedal: “Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!”

Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: “Kto sa ma to dotkol?” Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: “Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!” Ale Ježiš povedal: “Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.” Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: “Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!” Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: “Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.” Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: “Neboj sa, len ver a bude zachránená!” Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: “Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: “Dievča, vstaň!” I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: “Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!” Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. Ježiš sa ho spýtal: “Ako sa voláš?” On odpovedal: “Pluk,” lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti. Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch. A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: “Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!” On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš. Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,

Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: “Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!” No Abrahám povedal: “Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.” Tu povedal: “Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.” Abrahám mu odpovedal: “Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.” Ale on vravel: “Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.” Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.” Potom povedal svojim učeníkom: “Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.

V tých dňoch, keď Peter navštevoval všetkých, zišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu plášte a šaty, čo im urobila Srnka, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k telu povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.

V tých dňoch Šavol niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom. Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“ Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Kristus. Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú. Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť. No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby. Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu. A cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.

V tých dňoch sa Filip našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey. Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“ Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil. V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“ On povedal: „Tu som, Pane.“ A Pán jemu: „Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla menom Tarzského; práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.“ No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“ Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“ Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Svätý Duch.“ Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zosilnel.

V tých dňoch Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo zostupuje z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel pokloniť do Jeruzalema, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „Aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Ako ovcu na zabitie ho viedli a ako nepoškvrnený baránok, čo onemie pred svojím strihačom, tak ani on neotvára ústa. Pre jeho miernosť vyrvali ho súdu. A kto pomyslí na jeho pokolenie? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Filip mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, je to možné.“ A on odpovedal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti.

V tých dňoch, keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Svätý Duch, ponúkol im peniaze a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby ten, na koho vložím ruky, dostal Svätého Ducha.“ Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob teda pokánie z tejto svojej zloby a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“ Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“ Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium.

V tých dňoch Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť. V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. Ale keď’ uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zostúpili a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Svätého Ducha.

V tých dňoch Štefan, plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertínov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“ Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela. Veľkňaz sa opýtal: „Je to naozaj tak?“ On vravel: „Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv, ako býval v Charrane, a povedal mu: ,Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a príď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘ Vtedy odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva. Ale až Šalamún mu postavil dom. Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok: ,Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, alebo aké je miesto môjho odpočinku? Vari neurobila toto všetko moja ruka?‘ Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Svätému Duchu; vy takisto ako vaši otcovia. Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, no nezachovávali ste ho.“ Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Svätého Ducha, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a jednomyseľne sa naň vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili plášte k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.

V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Svätého Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timóna, Parmena a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.

V tých dňoch apoštoli počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud.“ Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich – ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vladára a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami aj Svätý Duch, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.

V tých dňoch sa rukami apoštolov dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali. Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov –, a plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: „Choďte, staňte si v chráme a hovorte ľudu všetky slová tohto života!”

V tých dňoch istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Svätému Duchu a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, a Peter jej povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Áno, za toľko.“ Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“ A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.

V tých dňoch, keď apoštolov prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si utvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Svätého Ducha ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: ,Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘ V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.

V tých dňoch, keď Židia videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“ Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je spravodlivé pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.

V tých dňoch, keď apoštoli hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa ich: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ Vtedy im Peter, naplnený Svätým Duchom, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý!

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Kajajte sa, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Kristus, ale musí ho prijať nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. Veď Mojžiš povedal: ,Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.‘ A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom, postupne hovorili, oznamovali tieto dni. Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: ,A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.‘ Boh predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás odvráti od vašich neprávostí.“

V tých dňoch, keď sa uzdravený chromý pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.”

V tých dňoch Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Práve prinášali istého muža, ktorý bol od lona svojej matky chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení.

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: ,Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘ Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o patriarchovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až dodnes. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Svätého Ducha, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: ,Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.‘ Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Kristom.“

V tých dňoch vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: ,V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.‘

Apoštolár alebo Apoštol je bohoslužobná kniha v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorá obsahuje liturgické čítania zo Skutkov svätých apoštolov a listov svätých apoštolov. V byzantskom obrade sa Zjavenie svätého apoštola Jána na bohoslužbách nikdy nečíta (hoci je súčasťou kánona novozákonných kníh), preto sa jeho text v apoštolári nenachádza. Text apoštolára je podelený na tzv. začala (začiatky), teda perikopy, dokopy ich je 335, takže sa zhruba všetky prečítajú za jeden rok. Apoštolár je usporiadaný tak, ako biblické knihy v Novom zákone podľa východného štýlu – po Skutkoch svätých apoštolov nasleduje Jakubov list, dva Petrove listy, tri Jánove listy, Júdov list a potom Pavlove listy. Apoštolár niekedy obsahuje aj stále časti svätej božskej liturgie určené pre kantora a pre ľud a aj menlivé časti, napr. prokimeny a aleluja s veršami.

V tých dňoch sa apoštoli vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Andrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a povedal: „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Svätý Duch ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“ A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímenom Justus, a Mateja. A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“ Potom im dali žreby a žreb padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.

Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Svätého Ducha príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Svätým Duchom.“ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“

“Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.” Keď to povedal, zvolal: “Kto má uši na počúvanie, nech počúva.” Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: “Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. IšIi s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: “Neplač!” Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: “Mládenec, hovorím ti, vstaň!” Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: “Veľký prorok povstal medzi nami” a: “Boh navštívil svoj ľud.”

Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: “Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!” Šimon mu odpovedal: “Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.” Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: “Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.” A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: “Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.” Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: “Pošli ju preč, lebo kričí za nami.” Ale on odvetil: “Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.” No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: “Pane, pomôž mi!” On jej odpovedal: “Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.” “Áno, Pane,” vravela ona, “ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.” Vtedy jej Ježiš povedal: “Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.” A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”

Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: “Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” On mu povedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: “Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?” Odpovedali mu: “Dávidov.” Povedal im: “Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy”? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?” A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: “Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!” Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: “Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.” Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: “Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?” On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: “Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.”

Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: “K môjmu synovi budú mať úctu.” Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: “To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!” Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?” Odpovedali mu: “Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: “Nikdy ste nečítali v Písme: “Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná”?

Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: “Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?” On mu povedal: “Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!” On sa ho opýtal: “Ktoré?” Ježiš odpovedal: “Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Mladík mu povedal: “Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?” Ježiš mu vravel: “Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: “Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: “Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: “Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.” Vtedy mu Peter povedal: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” Ježiš im povedal: “Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: “Pozhovej mi a všetko ti vrátim.” A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: “Vráť, čo mi dlhuješ!” Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: “Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.” On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: “Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?” A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.” Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: “Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojím učeníkom no nemohli ho uzdraviť.” Ježiš povedal: “Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.” Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: “Prejdi odtiaľto ta!” – prejde. A nič vám nebude nemožné.” ( Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.) Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili.

A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: “Mátoha!” A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Peter mu povedal: “Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.” On povedal: “Poď!” Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: “Pane, zachráň ma!” Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: “Maloverný, prečo si pochyboval?” A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: “Naozaj si Boží Syn!” Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.

Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: “Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.” Ale Ježiš im povedal: “Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!” Oni mu vraveli: “Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.” On povedal: “Prineste mi ich sem!” Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.

Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: “Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: “Veríte, že to môžem urobiť?” Oni mu odpovedali: “Áno, Pane.” Tu sa dotkol ich očí a povedal: “Nech sa vám stane, ako ste uverili.” A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: “Ale nech sa to nik nedozvie!” No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji. Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: “Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.” Ale farizeji hovorili: “Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.” A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

On nastúpil na loďku preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Vtedy si niektorí zákonníci povedali: “Tento sa rúha.” Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: “Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: “Odpúšťajú sa ti hriechy,” alebo povedať: “Vstaň a chod”? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.

A

Abrahám – vzor viery: 144-146, 2572 (Mt 30. zač. – 9, 9 – 13)
Abrahám a Sára – vzory vo viere : 144-146, 165, 489, 2572, 2676 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52)
Abrahámova poslušnosť : 59, 145-146, 2570-2572 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16; Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
Absolútna vernosť a dôvera v Kristovi: 1061-1065 (Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
Adam, dedičný hriech; Kristus – nový Adam: 359, 402-411, 615 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13; Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
Ako i my odpúšťame naším vinníkom: 2842-2845 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
Ako som ja miloval vás: 459, 1823, 2074, 2196, 2822, 2842 (Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 46. zač. – 13, 32 – 38)
Almužna : 1434, 1438, 1753, 1969, 2447 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
Apoštoli – Svedkovia Zmŕtvychvstania : 631-644 (Lk 15. zač. – 4, 31 – 36; Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Jn 66. zač. – 21, 1 – 14; Jn 67. zač. – 21, 15 – 25)
Apoštolské poslanie Cirkvi: 849-865 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
Apoštolské svedectvo o Zostúpení: 599, 597,674, 715 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)

B

Bázeň z Božej prítomnosti oproti domýšľavosti: 2144, 2732 (Lk 15. zač. – 4, 31 – 36; Lk 17. zač. – 5, 2 – 11)
Boh dáva ľuďom milosť aby mohli uzrieť Mesiáša: 35 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
Boh chce dať všetkým ľuďom večný život: 55 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
Boh inšpiroval autorov Písma aj čitateľov: 106, 108, 515 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
Boh je iniciatívny, Nádej v Duchu: 604, 733, 1820, 1825, 1992, 2658 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
Boh je Láska: 214, 218-221, 231, 257, 733, 2331, 2577 (Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22; Mt 77. zač. – 18, 23 – 19, 2)
Boh milosrdenstva: 210-211 (Lk 25. zač. – 6, 24 – 30; Lk 26. zač.- 6, 31 – 36)
Boh nám daruje múdrosť: 158, 283, 1303, 1831, 2500 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
Boh nikoho nepredurčuje na peklo: 1037 (Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
Boh povedal všetko vo svojom slove: 65, 102 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
Boh povoláva Mojžiša vypočuje modlitby veriacich: 210, 2575-2577 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
Boh prejavuje svoju slávu aby odhalil svoju vôľu: 2059 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22; Mt 77. zač. – 18, 23 – 19, 2)
Boh prináša spásu skrze krst: 1257, 1811 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
Boh pripojuje človeka k dielu svojej milosti: 2006-2011 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
Boh utvára kňazský ľud skrze Abraháma a Exodus: 59-63 (Lk 12. zač. – 4, 1 – 15)
Bohozjavenie: 528, 724 (Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
Boží ľud – Soľ zeme a svetlo sveta: 782 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
Boží sľub Abrahámovi sa napĺňa v Kristovi: 706 (Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
Božia dobrota a pohoršenie zla: 309-314 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
Božia láska k Izraeli: 218-219 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
Božia príprava Nepoškvrnené počatie: 411, 489-493, 722, 2001, 2853 (Lk 3. zač. – 1, 24 – 38)
Božia prozreteľnosť a jej úloha v dejinách: 302-314 (Mt 18. zač. – 6, 22 – 30; Mt 19. zač. – 6, 31 – 34)
Božie kráľovstvo bolo najprv hlásané Izraelu, no teraz je všetkým: 543-544 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
Božie kráľovstvo povoláva židov aj pohanov: 541-543 (Mt 8. zač. – 4, 12 – 17; Mt 9. zač. – 4, 18 – 24)
Božie kráľovstvo: 543-550 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
Božie milosrdenstvo: 270-271 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
Božie milosrdenstvo a súcit: 210-211, 604 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
Buď vôľa Tvoja: 2822-2827 (Mt 23. zač. – 7, 21- 23; Mt 24. zač. 7, 24 – 8, 4; Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
Byť činnými pri očakávaní Pána: 1048-1050 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)

C

Cesta dokonalosti pochádza z cesty s krížom: 2015 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
Cirkev – Kňazský, prorocký a kráľovský úrad: 783-786 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
Cirkev – Kristova Snúbenica: 796 – (Mk 9. zač. – 2, 18 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71; Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
Cirkev – Kristovo telo: 787-795 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
Cirkev – Spoločenstvo svätých: 61, 946-962, 1090, 1137-1139, 1370 (Mt 5. zač. – 3, 1 – 12)
Cirkev – Spoločenstvo v duchu: 767, 775, 798, 796, 813, 1097, 1108-1109 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
Cirkev – sviatosť jednoty ľudského rodu: 60, 442, 674, 755, 767, 774-776, 781, 831 (Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
Cirkev – Tajomstvo spojenia s Bohom: 772-773, 796 – (Mk 9. zač. – 2, 18 – 22)
Cirkev je Božou vinicou: 755 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42; Mt 89. zač. – 21, 43 – 46)
Cirkev je katolícka: 831, 849 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
Cirkev je spoločenstva v Kristovi s Kristom: 787-790, 795, 1044-1047 (Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
Cirkev je tvorená židmi i pohanmi: 60, 442, 543, 674, 724, 755, 775, 781 (Jn 38. zač. – 10, 27 – 42)
Cirkev má povolanie hlásať a svedčiť: 737-741 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
Cirkev sa rodí z otvoreného Kristovho boku: 766, 1225 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
Cirkev, pripravovaná starozákonným ľudom: 551,761-766 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
Cirkev, spoločenstvo svätých: 61, 946 – 962, 1090, 1137 – 1339, 1370 (Mt 10. zač. – 4, 25 -5, 13)
Človek v raji: 374-379 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35)

D

Dary a plody Svätého Ducha: 1830-1832 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42; Mt 90. zač. – 21, 43 – 46)
Dejiny zmlúv, Božia láska v Izraeli: 56-64, 121-122, 218-219 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
Deň Pána: 345-349, 582, 2168-2173 (Mk 10. zač. – 2, 23 – 3, 5; Mk 11. zač. – 3, 6 – 12)
Desať prikázaní interpretovaných skrze dvojitú lásku: 2052-2074 (Mt 92. zač. – 22, 34 – 46)
Desatoro v cirkevnej tradícií: 2064-2068 (Mt 11. zač. – 5, 14 – 20; Mt 12. zač. – 5, 20 – 26; Mt 13. zač. – 5, 27 – 32)
Desatoro zhrnuté do prikázania láska: 2055 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
Detinská dôvera v modlitbu: 2734-2737 (Mk 48. zač. – 10, 46 – 52)
Dobré skutky preukazujú vieru: 2044-2046 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
Dodržanie zákona pripravuje na konverziu: 1963-1964 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
Dokonalosť nebeského Otca, nás vyzýva k dokonalosti: 2012-2016 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
Dôstojnosť tela: 364, 1004 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
Dôstojnosť ženy: 2331, 2334 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
Duch oslavuje Syna; Syn oslavuje Otca: 690, 729 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)

E

Ekumenický dialóg: 821, 1126, 1636 (Mk 41. zač.- 9, 33 – 41; Mk 42. zač. – 9, 42 – 50)
Eliáš a obrátenie: 2581-2584 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
Eucharistia – náš každodenný chlieb: 2828-2837 (Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; ; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
Eucharistia – zástava budúcej slávy: 1402-1405 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
Eucharistia a spoločenstvo veriacich: 805, 950, 2181-2182, 2637, 2845 (Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
Eucharistia a vzkriesenie: 1402-1405, 1524 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
Eucharistia a spoločenstvo veriacich: 805, 950, 2181-2182, 2637, 2845 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42)
Eucharistia ako duchovný chlieb: 1212, 1275, 1436, 2837 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
Eucharistia ako obeť: 610, 1362-1372, 1382, 1436 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
Eucharistia ako vďakyvzdanie: 1359-1361 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
Eucharistia predpovedá mesiášovu hostinu: 1402-1405, 2837 (Mt 91. zač. – 22, 1 – 14)
Eucharistia: 1322-1323 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
Eucharistická znamenia chleba a vína: 1333-1336 (Jn 19. zač. – 6, 14 – 26; Jn 20. zač. – 6, 27 – 34)
Eucharistická znamenia chleba a vína: 1333-1336 (Jn 21. zač. – 6, 35 – 39)
Evanjelizácia svedectvom života: 905 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)

H

História zmlúv: 56-64, 220, 715, 762, 1965 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
Hlásanie Božieho kráľovstva: 543-546 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24)
Hodnota rozjímania: 2707 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
Hriech závisti: 2538-2540 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)

CH

Charakteristika viery: 153-159 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16)
Charakteristiky očakávaného Mesiáša: 713-714 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
Charakteristiky očakávaného Mesiáša: 713-714 (Jn 2. zač. – 1, 18)
Charizmy v službe Cirkvi: 799-801, 951, 2003 (Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
Chlieb náš každodenný daj nám dnes: 2828-2837 (Mt 57. zač. – 14, 1 – 13; Mt 58. zač. – 14, 14 – 21)
Chrám je predobrazom Krista; On je Chrám: 593, 583-586 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25)
Chudoba srdca: 2544-2547 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
Chudobní a pokorní prinášajú nádej v mesiášovi: 64, 716 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)

J

Ján pripravuje cestu Mesiášovi: 523-524, 535 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18)
Jedine viera môže poskytnúť tajomnú cestu v Prozreteľnosti: 272-274 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
Jednota Cirkvi: 813-822 (Mt 8. zač. – 4, 12 – 17; Mt 9. zač. – 4, 18 – 24)
Ježiš – Baránok Boží za naše hriechy: 604-609 (Jn 3. zač. – 1, 29 – 34; 29)
Ježiš – Pravý Boh a pravý človek: 423, 464-469 (Mk 18. zač. – 4, 35 – 41)
Ježiš – Vzor svätosti pre všetkých: 459, 520-521 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)
Ježiš a Zákon: 459, 577-582 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20; Mt 12. zač. – 5, 20 – 26; Mt 13. zač. – 5, 27 – 32)
Ježíš dodržuje Zákon a zdokonaľuje ho: 527, 577-582 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
Ježiš je Dávidov syn: 439, 496, 559, 2616 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
Ježíš je Davidovým synom: 439, 496, 559, 2616 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18; Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
Ježíš Kristus – pravý Boh a pravý človek: 464-469 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
Ježiš odhalený Jozefovi ako Spasiteľ: 1846 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
Ježiš pozýva hriešnikov ale volá k obráteniu: 543-546 (Mt 90. zač. – 22, 1 – 14)
Ježiš prejavuje Otcovo milosrdenstvo: 430, 545, 589, 1846-1847 (Jn 27. zač. – 7, 37 – 8, 2)
Ježíš sa modlí za nás: 2614, 2741 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17)
Ježiš Spasiteľ: 430-435 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18)
Ježiš sprevádza svoje slová zázrakmi: 547-550 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
Ježíš stotožňuje svoj súcit, so súcitom Boha: 588-589 (Mt 80. zač. – 20, 1 – 16)
Ježiš trpel a zomrel za našu spásu: 440, 571-572, 601 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
Ježiš ukazuje mesiášske znamenia: 547-550 (Mk 48. zač. – 10, 46 – 52)
Ježiš volá hriešnikov a odpúšťa im: 545, 589 (Mt 30. zač. – 9, 9 – 13)
Ježiš za nás prosí: 2614, 2741 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
Ježiš zjavuje Svätého Ducha: 727-729 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
Ježišov vstup do Jeruzalema: 557-560 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66)
Ježišova moc nad zlými duchmi: 447, 438, 550 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
Ježišova modlitba nás posväcuje v Eucharistií: 611, 2812, 2821 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
Ježišova modlitba pred vzkriesením Lazára: 2603-2604 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
Ježišova modlitba pri poslednej večeri: 2746-2751 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
Ježišova modlitba: 612, 2606, 2741 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
Ježišovo Božské synovstvo sa ukazuje v zmŕtvychvstaní: 445, 648, 695 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
Ježišovo pokúšanie: 394, 538-540, 2119 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13; Lk 12. zač. – 4, 1 – 15; Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)

K

Každodenný kríž v našich životoch: 2427 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
Kľúče od kráľovstva: 551-553 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19; Mt 68. zač. – 16, 20 – 23)
Kňazi ako pastieri: 874, 1120, 1465, 1536, 1548-1551, 1564, 2179, 2686 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26; Jn 38. zač. – 10, 27 – 42)
Kňazský úrad je službou: 1547, 1551 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
Kňazstvo je služba ľudská krehkosť zodpovedných: 876, 1550-1551 (Mt 93. zač. – 23, 1 – 12)
Konvertovanie – viera a krst: 14, 189, 1064, 1226, 1236, 1253-1255, 1427-1429 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
Kresťania sú povolaní byť svetlom sveta: 782, 1243, 2105 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
Kresťanská rodina ako domáca cirkev: 1655-1658, 2204-2206 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52; Mt 4. zač. – 2, 13 – 23)
Kresťanská viera sa rozvíja hlásaním blahoslavenstiev: 1820 (Lk 24. zač. – 6, 17 – 23; Lk 25. zač. – 6, 24 – 30)
Kristov duch podporuje poslanie kresťana: 852 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
Kristov príchod – nádej pre Izrael: 674 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
Kristova láska k blížnemu: 430, 478, 545, 589, 1365, 1439, 1825, 1846 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
Kristova láska pohne naše srdce: 1432, 2100 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
Kristova moc odhalená na kríži: 272, 550, 853 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25)
Kristova modlitba pri Tajomnej večeri: 2746-2751 (Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 46. zač. – 13, 32 – 38; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 49. zač. – 14, 28 – 31; Jn 50. zač. – 15, 1 – 8; Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
Kristova poslušnosť a naša poslušnosť: 2825 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
Kristova reálna prítomnosť v Eucharistii: 1373-1381 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
Kristova smrť je jediná a definitívna obeta Eucharistia: 613-614, 1365-1367 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
Kristova túžba dať svoj život za našu spásu: 542, 607 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
Kristove zjavenia: 448, 641-646 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
Kristovo a naše zmŕtvychvstanie: 638-655, 989, 1001-1002 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
Kristovo kráľovstvo získané cez smrť a vzkriesenie: 2816 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66)
Kristovo panovanie: 446-461 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
Kristovo poníženie je pre nás vzorom k nasledovaniu: 520 (Mk 47. zač. – 10, 33 – 45)
Kristovo Srdce je hodné uctievania: 2669 (Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
Kristovo utrpenie: 602-618 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66; Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
Kristus – Božia múdrosť: 272, 295, 299, 474, 721, 1831 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
Kristus – jediné Slovo Písma: 101-104 (Mk 45. zač. – 10, 17 – 23; Mk 46. zač.- 10, 24 – 32)
Kristus – Najvyšší Veľkňaz: 467, 540, 1137 (Mk 47. zač. – 10, 33 – 45)
Kristus – náš pokoj: 2302-2306 (Mk 25. zač. – 6, 30 – 44)
Kristus – naše „amen“: 1065 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
Kristus – nový Adam: 359, 504 (Lk 25. zač. – 6, 24 – 30; Lk 26. zač.- 6, 31 – 36)
Kristus – Pán a Kráľ: 440, 446-451, 668-672, 783, 786, 908, 2105, 2628 (Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Mt 106. zač. – 25, 31 – 46)
Kristus – Pastier a brána do ovčinca: 754, 764, 2665 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26; Jn 38. zač. – 10, 27 – 42; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
Kristus – poslušný Boží služobník: 539, 565, 600-605, 713 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
Kristus – príklad znášania všetkého trpezlivo: 618, 2447 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
Kristus – svetlo národov: 280, 529, 748, 1165, 2466, 2715 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
Kristus – uhoľný kameň: 756 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26)
Kristus – Uzdravovateľ duše i tela: 1421, 1441-1442 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
Kristus – zdroj kresťanského povolania: 873-874 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
Kristus a Zákon: 577-582 (Jn 28. zač. – 8, 3 – 11; Jn 29. zač. – 8, 12 – 20)
Kristus ako Najvyšší veľkňaz: 467, 540, 1137 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
Kristus dal svoj život za nás: 519-521 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
Kristus Exorcista: 517, 550 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35)
Kristus je Pán večného života: 679 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
Kristus je pre nás všetkých: 603, 1373, 2634, 2852 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16)
Kristus je vinič a my sme ratolesti: 755, 736, 755, 787, 1108, 1988, 2074 (Jn 50. zač. – 15, 1 – 8)
Kristus krstí zosnulých: 548-549, 646, 994 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24; Mk 21. zač.- 5, 24 – 43)
Kristus Lekár: 1503-1505 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37)
Kristus nám otvára cestu do neba: 661, 1025-1026, 2795 (Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
Kristus nás oslobodzuje od zla: 1505 (Lk 12. zač. – 4, 1 – 15)
Kristus odpúšťa hriechy: 987, 1441, 1741 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
Kristus Pán a Kráľ: 440, 446 – 451, 668 – 672, 783, 786, 908, 2105, 2628 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42)
Kristus premenil smrť: 1009-1014 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24; Mk 21. zač.- 5, 24 – 43)
Kristus Prorok: 436 (Mk 22. zač. – 6, 1 – 6; Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
Kristus Spasiteľ: 389, 457-458, 846, 1019, 1507 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
Kristus Sudca: 678-679, 1001, 1038-1041 (Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Mt 106. zač. – 25, 31 – 46)
Kristus učí v podobenstvách: 546 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
Kristus Uzdravovateľ: 1502-1505 (Mk 5. zač. – 1, 29 – 34)
Kristus volá svojich učeníkov aby vzali svoj kríž a šli za ním: 618 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
Kríž je cestou pre vstup Kristovej slávy: 555, 1460, 2100 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
Krst – Znovuzrodenie z vody a z Ducha: 1214-1216, 1226-1228 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
Krst je osvietením: 1216 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
Krst, obeť sama o sebe pre Krista: 537, 628, 790, 1213, 1226-1228, 1694 (Mt 39. zač. – 10, 37 – 11, 1)
Krst: 1214-1222, 1226-1228, 1234-1245, 1254 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
Krstom sa stávame chrámom Svätého Ducha: 1265 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)

L

M

Manželská vernosť: 1602-1617, 1643-1651, 2331-2336 (Mk 43. zač. – 10, 2 – 11; Mk 44. zač. – 10, 11 – 16)

N

Zákaz pôsobenia zla blížnemu s výnimkou spravodlivej obrany: 2262-2267 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
Základ jednoty: kolégium biskupov a jeho hlava – Petrov nástupca: 880-887 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19; Mt 68. zač. – 16, 20 – 23)
Zámer Božieho zjavenia: 51-64 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb je predobraz Eucharistie: 1335 (Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Lk 18. zač. – 5, 12 – 16; Lk 19. zač. – 5, 17 – 26; Mt 57. zač. – 14, 1 – 13; Mt 58. zač. – 14, 14 – 21)
Zdieľanie darov v cirkevnom spoločenstve: 814-815, 949-959 (Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Lk 18. zač. – 5, 12 – 16; Lk 19. zač. – 5, 17 – 26)
Zlo a jeho skutky bránia životu zo spásy: 2851 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
Zmierenie sa po krste: 1425-1426 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
Zmierenie sa s Cirkvou: 1443-1445 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
Zmluva a sviatosti (hlavne krst): 1116, 1129, 1222 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
Zmluva s Noemom: 56-58, 71 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
Zmŕtvychvstalý Kristus a Peter: 553, 641, 881, 1429 (Jn 66. zač. – 21, 1 – 14; Jn 67. zač. – 21, 15 – 25)
Znamenia v Kristovi sviatostné znamenia: 1151-1152 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37)
Zostúpenie: 696, 726, 731-732, 737-741, 830, 1076, 1287, 2623 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
Zvestovanie: 484-494 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
Žiarlivosť: 1852 (Mk 41. zač.- 9, 33 – 41; Mk 42. zač. – 9, 42 – 50)
Žiť a umierať v Kristovi: 1005-1014, 1470, 1681-1683 (Mk 10. zač. – 2, 23 – 3, 5; Mk 11. zač. – 3, 6 – 12; Jn 19. zač. – 6, 14 – 26; Jn 20. zač. – 6, 27 – 34; Jn 21. zač. – 6, 35 – 39)
Život v Kristovi spája všetkých veriacich v neho: 1474 (Mk 6. zač.- 1, 35 – 45)

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: “Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: “Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: “Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.” Hľa, povedal som vám to.” Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: “Pozdravujem vás!” Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: “Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: “Tak vravte: “V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.” A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.” Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: “Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: “Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.” Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: “Vstal z mŕtvych,” a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: “Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: “Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: “Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: “Som Boží Syn.” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: “Eli, Eli, lema sabakthani?”, čo znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: “Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: “Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: “On bol naozaj Boží Syn.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: “Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: “Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: “Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: “Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: “Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: “Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: “Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: “Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: “Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: “Barabáša!” Pilát im povedal: “Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?” Všetci volali: “Ukrižovať ho!” On vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižovať ho!” Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: “Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: “Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: “Tento povedal: “Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: “Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: “Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: “Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: “Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: “Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: “Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: “Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: “Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: “Tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: “Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: “Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: “Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: “Skôr ako kohút zaspieva; tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: “Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: “Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: “Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: “Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: “Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Som to ja, Pane?” On odpovedal: “Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: “Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: “Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: “Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: “Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: “Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: “Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: “Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: “Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: “Buď pozdravený, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: “Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: “Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: “Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: “Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: “Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”

Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” Vtedy mu spravodliví povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.” A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.”

Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”

Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: “Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!” Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: “Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.” Ale múdre odvetili: “Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!” No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: “Pane, Pane, otvor nám!” Ale on im povedal: “Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.” Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.