34. NEDEĽA – O MÁRNOTRATNOM SYNOVI Lk 79. zač.; Lk 15, 11 – 32; A o márnotratnom synovi.
KKC 1439, 1465, 1481, 1700, 2839: Marnotratný syn KKC 207, 212, 214: Boh je verný v tom čo sľúbil KKC 1441, 1443: Boh odpúšťa hriechy, hriešnici sú navrátení do spoločenstva KKC 982: Brána odpustenia je otvorená pre tých, čo konajú pokánie KKC 1334: Každodenný chlieb Izraela je plodom zasnúbenej zeme KKC 210-211, 604: Božie milosrdenstvo KKC 430, 478, 545, 589, 1365, 1439, 1825, 1846: Kristova láska k blížnym KKC 2669: Kristovo Srdce je hodné uctievania KKC 766, 1225: Cirkev sa rodí z Kristovho prebodnutého boku KKC 1432, 2100: Kristova láska pohne naše srdce KKC 210-211: Boh milosrdenstva KKC 604-605, 1846-1848: Boh má pri vykúpení svoju iniciatívu KKC 1439, 1700, 2839: Márnotratný syn – príklad odpustenia KKC 1465, 1481: Márnotratný syn a sviatosť pokánia KKC 1439, 1700, 545, 2839, 1423, 2795, 2795, 589, 1468.
A pokračoval: “Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: “Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.” A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: “Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.” I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.” Ale otec povedal svojim sluhom: “Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: “Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.” On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: “Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.” On mu na to povedal: “Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.”