18. NEDEĽA – Lk 17. zač.; Lk 5, 2 – 11; Lov rýb.
KKC 1335: Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb je predobraz Eucharistie KKC 814-815, 949-959: Zdieľanie darov v cirkevnom spoločenstve KKC 520, 618, 923, 1618, 1642, 2053: Všetci sme povolaní nasledovať Krista KKC 2144, 2732: Bázeň z Božej prítomnosti oproti domýšľavosti KKC 631-644: Apoštoli – Svedkovia Zmŕtvychvstania KKC 208.
Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: “Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!” Šimon mu odpovedal: “Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.” Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: “Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.” A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.