Evanjeliár

  • ZOSNUTIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNE, BOHORODIČKY MÁRIE, VŽDY PANNY (15. AUGUST) – Lk 54. začalo; Lk 10, 38 – 42; Marta a Mária, sestry; Jedno je potrebné.

    Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: “Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: “Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.”

  • SVÄTÝ, SLÁVNY A VŠECHVÁLNY APOŠTOLI PETER A PAVOL (29. JÚN) – Mt 67. začalo; Mt 16, 13 – 19; Mienka ľudí o Synovi človeka; Viera – Boží dar; Kľúče od nebeského kráľovstva; Ježiš predpovedá svoju smrť; Zaprieť seba samého a vziať kríž; Stratiť svoj život a zachrániť si ho.

    Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: “Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?” Oni vraveli: “Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.” “A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: “Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.” Ježiš mu povedal: “Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.”

  • PÁNOVO NANEBOVSTÚPENIE – Lk 114. začalo; Lk 24, 36 – 53; Ježiš zastal uprostred učeníkov a povedal: Pokoj vám! Otvára učeníkom myseľ; Prísľub Svätého Ducha; Ježiš, ktorý vystupuje do neba.

    Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: “Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: “Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte; že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: “Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: “Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: “Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.

  • PONDELOK SVETLÉHO TÝŽDŇA – Jn 2. začalo; Jn 1, 18 – 28; Slovo pre židov; Dôvod, prečo Ján krstí.

    Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: “Kto si ty?”, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: “Ja nie som Mesiáš.” “Čo teda,” pýtali sa ho, “si Eliáš?” Povedal: “Nie som.” “Si prorok?” Odpovedal: “Nie.” Vraveli mu teda: “Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?” Povedal: “Ja som hlas volajúceho na púšti: “Vyrovnajte cestu Pánovi,” ako povedal prorok Izaiáš.” Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: “Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?” Ján im odpovedal: “Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.” To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

  • SVÄTÝ A VEĽKÝ PIATOK – Mt 110. začalo; Mt 27, 1 – 2; Spútaného Ježiša odovzdávajú Pilátovi.

    Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

  • ZVESTOVANIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNI, BOHORODIČKE MÁRIÍ, VŽDY PANNE (25. MAREC) – Lk 3. začalo; Lk 1, 24 – 38; Anjel Gabriel pozdravuje Pannu Máriu; Počatie Ježiša.

    Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: “Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: “Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: “Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: “Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: “Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.

  • SVÄTÉ BOHOZJAVENIE NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA (6. JANUÁR) – Mt 6. začalo; Mt 3, 13 – 17; Pokrstený Kristus;

    Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: “Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?” Ježiš mu však povedal: “Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.” Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.”

  • OBREZANIE PODĽA TELA, NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA (1. JANUÁR) – Lk 6. začalo; Lk 2, 20 – 22; Obrezanie Ježiša; Máriino očisťovanie.

    Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,

  • ZHROMAŽDENIE K PRESVÄTEJ BOHORODIČKE (26. DECEMBER) – Mt 4. začalo; Mt 2, 13 – 23; Jozef s dieťaťom a Mária utekajú do Egypta; vracajú sa do izraelskej krajiny; odchádzajú do galilejského kraja.

    Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: “Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: “V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: “Budú ho volať Nazaretský.”

  • NARODENIE PODĽA TELA NÁHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA (25. DECEMBER) – Mt 2. začalo; Mt 1, 18 – 25; O Kristovom narodení.

    S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: “Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,” čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

  • POČATIE PRESVÄTEJ BOHORODIČKY SVÄTOU ANNOU (8. DECEMBER) – Lk 36. začalo; Lk 8, 16 – 21; Lampa na stojane; Kristova matka a bratia; Kristus rozkazuje vetru a rozbúrenej vode; Posadnutý v kraji Gadarčanov.

    Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: “Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: “Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”

  • VO SVÄTÚ A VEĽKÚ SOBOTU – Mt 115. zač.; Mt 28, 1 – 15; Ženy vidia Ježišov hrob; Anjel; Ježiš, ktorý sa zjavil ženám; Lož starších.

    Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: “Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: “Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.” Hľa, povedal som vám to.” Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: “Pozdravujem vás!” Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: “Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: “Tak vravte: “V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.” A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.” Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

  • VO SVÄTÝ A VEĽKÝ ŠTVRTOK – Mt 107. zač.; Mt 26, 1 – 5; Židia sa sprisahali, aby sa Ježiša zmocnili ľsťou.

    Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: “Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: “Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”

  • VO SVÄTÚ A VEĽKÚ STREDU – Mt 108. zač.; Mt 26, 6 – 56; Alabastrová nádoba vzácneho myra; Judáš zrádza Ježiša a prijíma tridsať strieborných; Tajomstvo svätej večere; Peter zapiera Pána; Ježiš prežíva úzkosť až na smrť; Bozkom je zradený.

    Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: “Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: “Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: “Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: “Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: “Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Som to ja, Pane?” On odpovedal: “Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: “Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: “Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: “Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: “Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: “Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: “Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: “Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: “Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: “Buď pozdravený, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: “Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: “Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: “Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

  • VO SVÄTÝ A VEĽKÝ UTOROK – Mt 102. zač.; Mt 24, 36 – 41; Dni Noema.

    Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

  • VO SVÄTÝ A VEĽKÝ PONDELOK – Mt 98. zač.; Mt 24, 3 – 12; Znamenie Kristovho príchodu; Rozmnoží sa neprávosť.

    Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: “Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?” Ježiš im odpovedal: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “Ja som Mesiáš.” A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap. Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.

  • KVETNÁ NEDEĽA – Jn 41. zač.; Jn 12, 1 – 18; Kristovi, ktorý večerá v Betánii, Mária natiera nohy; Kvôli tomu Judáš, zlodej a nositeľ mešca, reptá; Ježišova odpoveď namiesto nej; Veľkňazi sa dohodnú, že zabijú aj zmŕtvychvstalého Lazára; Ježiš prichádza do Jeruzalema; Zástup mu vychádza v ústrety.

    Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: “Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?” Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: “Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.” Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša. Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: “Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!” Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: “Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.” Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.

  • 5. PÔSTNA NEDEĽA – Mk 47. zač.; Mk 10, 33 – 45; Ježiš predpovedá svoju smrť; Prosba Zebedejových synov.

    “Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: “Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.” On sa ich opýtal: “Čo chcete, aby som vám urobil?” Oni mu povedali: “Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Na to im Ježiš povedal: “Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený? Oni mu vraveli: “Môžeme.” Ježiš im povedal: “Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.” Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: “Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.”

  • 4. PÔSTNA NEDEĽA – Mk 40. zač.; Mk 9, 17 – 32; Učeníci nedokázali vyhnať nemého ducha, ale Ježiš ho vyháňa; Všetko je možné tomu, kto verí; Ježiš predpovedá svoju smrť.

    Jeden zo zástupu mu odpovedal: “Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: “Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: “Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: “Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: “Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď vykríkol: “Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: “Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: “Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.” Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

  • 3. PÔSTNA NEDEĽA – Mk 37. zač.; Mt 10, 23 – 31; Prenasledovanie a útek; Koho sa treba a koho sa netreba obávať; Dva vrabce; Vlasy na hlave.

    Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka. Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

  • 2. PÔSTNA NEDEĽA – Mk 7. zač.; Mk 2, 1 – 12; Ochrnutý; Odpustenie hriechov

    O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: “Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: “Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: “Odpúšťajú sa ti hriechy,” alebo povedať: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď!”? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: “Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: “Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

  • 1. PÔSTNA NEDEĽA Jn 5. zač.; Jn 1, 43 – 51; Povolanie apoštola Filipa; Povolanie Natanaela; Pravý Izraelita.

    Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: “Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: “Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: “Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: “Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: “Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: “Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: “Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: “Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: “Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: “Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

  • SYROPÔSTNA NEDEĽA – Mt 17. zač.; Mt 6, 14 – 21; Odpúšťať bratovi; Pôst; Zhromažďovať si poklady.

    Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

  • 35. NEDEĽA – MÄSOPÔSTNA – Mt 106. zač.; Mt 25, 31 – 46; Aký bude posledný súd; Požehnaní budú po pravici; Zlorečení budú po ľavici.

    Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” Vtedy mu spravodliví povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.” A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.”

  • 34. NEDEĽA – O MÁRNOTRATNOM SYNOVI Lk 79. zač.; Lk 15, 11 – 32; A o márnotratnom synovi.

    A pokračoval: “Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: “Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.” A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: “Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.” I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.” Ale otec povedal svojim sluhom: “Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: “Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.” On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: “Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.” On mu na to povedal: “Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.”

  • 33. NEDEĽA – O MÝTNIKOVI A FARIZEJOVI – Lk 89. zač. Lk 18, 10 – 14; Farizej a mýtnik, ktorí sa modlili.

    “Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: “Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.” Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.”

  • 32. NEDEĽA – Lk 94. zač.; Lk 19, 1 – 12; Mýtnik Zachej.

    Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: “Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!” On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: “Vošiel k hriešnemu človekovi!” Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: “Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.” Ježiš mu povedal: “Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.” Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: “Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.

  • 31. NEDEĽA – Lk 93. zač.; Lk 18, 35 – 43; Slepec, ktorý prosí, vidí.

    Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: “Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.” Tu vykríkol: “Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: “Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: “Čo chceš, aby som ti urobil?” On odpovedal: “Pane, aby som videl.” A Ježiš mu povedal: “Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.” A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

  • 30. NEDEĽA – Lk 91. zač.; Lk 18, 18 – 30; Všetko predať a rozdať chudobným; Bohatí ťažko vojdú do Božieho kráľovstva; Apoštoli opúšťajú všetko.

    Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: “Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu povedal: “Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!” On vravel: “Toto všetko som zachovával od mladosti.” Keď to Ježiš počul, povedal mu: “Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: “Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Tí, čo to počuli, povedali: “Kto potom môže byť spasený?” On im povedal: “Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu.” Peter vravel: “Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.” On im povedal: “Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.”

  • 29. NEDEĽA – Lk 85. zač.; Lk 17, 12 – 19;

    Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: “Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!” Keď ich uvidel, povedal: “Choďte, ukážte sa kňazom!” A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: “Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal: “Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.”

  • 28. NEDEĽA – Lk 76. zač.; Lk 14, 16 – 24; Veľká večera; Nútiaci vojsť.

    On mu povedal: “Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: “Poďte, už je všetko pripravené.” A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: “Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!” Druhý povedal: “Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!” A ďalší povedal: “Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.” Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: “Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!” A sluha hlásil: “Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.” Tu pán povedal sluhovi: “Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.”

  • 27. NEDEĽA – Lk 71. zač.; Lk 13, 10 – 17; Zhrbená žena je uzdravená.

    V sobotu učil v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: “Žena, si oslobodená od svojej choroby,” a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: “Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!” Pán mu odpovedal: “Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?” Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

  • 26. NEDEĽA – Lk 66. zač.; Lk 12, 16 – 31; Bohatý človek, ktorému prinieslo pole veľkú úrodu; Nie je potrebné byť ustarostený o svoj život, čo budeme jesť, ani o telo, čím sa zaodejeme; Treba hľadať Božie kráľovstvo.

    A povedal im aj podobenstvo: “Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: “Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.” Potom si povedal: “Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!” Ale Boh mu povedal: “Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?” Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.” A svojim učeníkom povedal: “Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.

  • 25. NEDEĽA – Lk 53. zač. Lk 10, 25 – 37; Kto je blížny? Človek, ktorý padol do rúk zbojníkov; Samaritán.

    Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: “Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu vravel: “Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?” On odpovedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Povedal mu: “Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!” Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: “A kto je môj blížny?” Ježiš povedal: “Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: “Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.” Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: “Choď a rob aj ty podobne!”

  • 24. NEDEĽA – Lk 39. zač. Lk 8, 40 – 56; Žena trpiaca na krvotok; Smrť – spánok.

    Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: “Kto sa ma to dotkol?” Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: “Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!” Ale Ježiš povedal: “Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.” Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: “Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!” Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: “Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.” Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: “Neboj sa, len ver a bude zachránená!” Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: “Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: “Dievča, vstaň!” I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

  • 23. NEDEĽA – Lk 38. zač. Lk 8, 26 – 41; Posadnutý v kraji Gadarčanov; Svine Gadarčanov; Jairova dcéra.

    Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: “Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!” Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. Ježiš sa ho spýtal: “Ako sa voláš?” On odpovedal: “Pluk,” lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti. Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch. A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: “Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!” On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš. Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,

  • 22. NEDEĽA – Lk 83. zač.; Lk 16, 19 – 17, 2; Boháč a Lazár; Pohoršenia.

    Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: “Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!” No Abrahám povedal: “Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.” Tu povedal: “Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.” Abrahám mu odpovedal: “Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.” Ale on vravel: “Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.” Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.” Potom povedal svojim učeníkom: “Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.

  • 21. NEDEĽA – Lk 35. zač.; Lk 8, 5 – 15; Podobenstvo o rozsievačovi.

    “Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.” Keď to povedal, zvolal: “Kto má uši na počúvanie, nech počúva.” Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: “Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

  • 20. NEDEĽA Lk 30. zač. Lk 7, 11 – 16; Jediný syn vdovy v Naime vstáva z mŕtvych.

    Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. IšIi s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: “Neplač!” Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: “Mládenec, hovorím ti, vstaň!” Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: “Veľký prorok povstal medzi nami” a: “Boh navštívil svoj ľud.”

  • 19. NEDEĽA – Lk 26. zač. Lk 6, 31 – 36; O tom, že sa treba vedieť vcítiť.

    Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

  • 18. NEDEĽA – Lk 17. zač.; Lk 5, 2 – 11; Lov rýb.

    Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: “Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!” Šimon mu odpovedal: “Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.” Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: “Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.” A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

  • 17. NEDEĽA – Mt 62. zač.;Mt 15, 21-28; Kanaánčanka. Chlieb detí: šteňatám. Veľká viera Kanaánčanky.

    Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: “Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.” Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: “Pošli ju preč, lebo kričí za nami.” Ale on odvetil: “Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.” No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: “Pane, pomôž mi!” On jej odpovedal: “Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.” “Áno, Pane,” vravela ona, “ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.” Vtedy jej Ježiš povedal: “Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.” A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

  • 16. NEDEĽA – Mt 105. zač.; Mt 25, 14 – 30; Talenty odovzdané sluhom; Zlý a lenivý sluha.

    Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”

  • 15. NEDEĽA – Mt 92. zač.; Mt 22, 34 – 46; Veľké prikázanie; Láska k Bohu a k blížnemu; Spor medzi Ježišom a farizejmi o tom, koho synom je Kristus.

    Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: “Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” On mu povedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: “Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?” Odpovedali mu: “Dávidov.” Povedal im: “Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy”? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?” A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

  • 14. NEDEĽA – Mt 89. zač.; Mt 22, 1 – 14; Svadba kráľovho syna; Povolanie pohanov; Svadobný odev.

    A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: “Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!” Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: “Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.” Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: “Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?” On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: “Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.”

  • 13. NEDEĽA – Mt 87. zač.; Mt 21, 33 – 42; Božia vinica; Keď nespravodliví robotníci zabili hospodárovho syna; Uholný kameň.

    Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: “K môjmu synovi budú mať úctu.” Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: “To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!” Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?” Odpovedali mu: “Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: “Nikdy ste nečítali v Písme: “Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná”?

  • 12. NEDEĽA – Mt 79. zač.; Mt 19, 16 – 30; Len Boh je dobrý – treba zachovávať prikázania;. Dokonalý; Ako ťažko vojde do nebeského kráľovstva ten, čo je bohatý; Bohu je všetko možné; Opustiť všetko a nasledovať Krista.

    Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: “Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?” On mu povedal: “Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!” On sa ho opýtal: “Ktoré?” Ježiš odpovedal: “Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Mladík mu povedal: “Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?” Ježiš mu vravel: “Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: “Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: “Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: “Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.” Vtedy mu Peter povedal: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” Ježiš im povedal: “Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

  • 11. NEDEĽA – Mt 77. zač.; Mt 18, 23 – 19, 2; Kráľ sa účtuje so svojimi sluhami.

    Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: “Pozhovej mi a všetko ti vrátim.” A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: “Vráť, čo mi dlhuješ!” Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: “Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.” On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: “Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?” A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.” Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

  • 10. NEDEĽA – Mt 72. zač.; Mt 17, 14 – 23; Nevera učeníkov; Sila viery; Modlitba a pôst; Kristus predpovedá svoju smrť.

    Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: “Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojím učeníkom no nemohli ho uzdraviť.” Ježiš povedal: “Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.” Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: “Prejdi odtiaľto ta!” – prejde. A nič vám nebude nemožné.” ( Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.) Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili.

  • 9. NEDEĽA – Mt 59. zač.; Mt 14, 22 – 34; Ježišova modlitba. Vlny zmietajú loďku apoštolov. Maloverný Peter.

    A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: “Mátoha!” A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Peter mu povedal: “Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.” On povedal: “Poď!” Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: “Pane, zachráň ma!” Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: “Maloverný, prečo si pochyboval?” A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: “Naozaj si Boží Syn!” Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.

  • 8. NEDEĽA – Mt 58. zač.; Mt 14, 14 – 21; O piatich chleboch a dvoch rybách.

    Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: “Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.” Ale Ježiš im povedal: “Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!” Oni mu vraveli: “Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.” On povedal: “Prineste mi ich sem!” Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.

  • 7. NEDEĽA – Mt 33. zač.; Mt 9, 27 – 35; Dvom slepcom, ktorí veria, vracia sa zrak; Posadnutý a nemý.

    Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: “Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: “Veríte, že to môžem urobiť?” Oni mu odpovedali: “Áno, Pane.” Tu sa dotkol ich očí a povedal: “Nech sa vám stane, ako ste uverili.” A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: “Ale nech sa to nik nedozvie!” No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji. Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: “Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.” Ale farizeji hovorili: “Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.” A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

  • 6. NEDEĽA – Mt 29. zač.; Mt 9, 1 – 8; Ochrnutý je uzdravený. Odpúšťanie hriechov; Povolanie Matúša.

    On nastúpil na loďku preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Vtedy si niektorí zákonníci povedali: “Tento sa rúha.” Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: “Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: “Odpúšťajú sa ti hriechy,” alebo povedať: “Vstaň a chod”? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.

  • Vecný register tém v evanjeliári

    A

    Abrahám – vzor viery: 144-146, 2572 (Mt 30. zač. – 9, 9 – 13)
    Abrahám a Sára – vzory vo viere : 144-146, 165, 489, 2572, 2676 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52)
    Abrahámova poslušnosť : 59, 145-146, 2570-2572 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16; Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
    Absolútna vernosť a dôvera v Kristovi: 1061-1065 (Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Adam, dedičný hriech; Kristus – nový Adam: 359, 402-411, 615 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13; Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
    Ako i my odpúšťame naším vinníkom: 2842-2845 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
    Ako som ja miloval vás: 459, 1823, 2074, 2196, 2822, 2842 (Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 46. zač. – 13, 32 – 38)
    Almužna : 1434, 1438, 1753, 1969, 2447 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
    Apoštoli – Svedkovia Zmŕtvychvstania : 631-644 (Lk 15. zač. – 4, 31 – 36; Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Jn 66. zač. – 21, 1 – 14; Jn 67. zač. – 21, 15 – 25)
    Apoštolské poslanie Cirkvi: 849-865 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
    Apoštolské svedectvo o Zostúpení: 599, 597,674, 715 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)

    B

    Bázeň z Božej prítomnosti oproti domýšľavosti: 2144, 2732 (Lk 15. zač. – 4, 31 – 36; Lk 17. zač. – 5, 2 – 11)
    Boh dáva ľuďom milosť aby mohli uzrieť Mesiáša: 35 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
    Boh chce dať všetkým ľuďom večný život: 55 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
    Boh inšpiroval autorov Písma aj čitateľov: 106, 108, 515 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
    Boh je iniciatívny, Nádej v Duchu: 604, 733, 1820, 1825, 1992, 2658 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
    Boh je Láska: 214, 218-221, 231, 257, 733, 2331, 2577 (Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22; Mt 77. zač. – 18, 23 – 19, 2)
    Boh milosrdenstva: 210-211 (Lk 25. zač. – 6, 24 – 30; Lk 26. zač.- 6, 31 – 36)
    Boh nám daruje múdrosť: 158, 283, 1303, 1831, 2500 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
    Boh nikoho nepredurčuje na peklo: 1037 (Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
    Boh povedal všetko vo svojom slove: 65, 102 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
    Boh povoláva Mojžiša vypočuje modlitby veriacich: 210, 2575-2577 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
    Boh prejavuje svoju slávu aby odhalil svoju vôľu: 2059 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22; Mt 77. zač. – 18, 23 – 19, 2)
    Boh prináša spásu skrze krst: 1257, 1811 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Boh pripojuje človeka k dielu svojej milosti: 2006-2011 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
    Boh utvára kňazský ľud skrze Abraháma a Exodus: 59-63 (Lk 12. zač. – 4, 1 – 15)
    Bohozjavenie: 528, 724 (Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
    Boží ľud – Soľ zeme a svetlo sveta: 782 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
    Boží sľub Abrahámovi sa napĺňa v Kristovi: 706 (Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
    Božia dobrota a pohoršenie zla: 309-314 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
    Božia láska k Izraeli: 218-219 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
    Božia príprava Nepoškvrnené počatie: 411, 489-493, 722, 2001, 2853 (Lk 3. zač. – 1, 24 – 38)
    Božia prozreteľnosť a jej úloha v dejinách: 302-314 (Mt 18. zač. – 6, 22 – 30; Mt 19. zač. – 6, 31 – 34)
    Božie kráľovstvo bolo najprv hlásané Izraelu, no teraz je všetkým: 543-544 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
    Božie kráľovstvo povoláva židov aj pohanov: 541-543 (Mt 8. zač. – 4, 12 – 17; Mt 9. zač. – 4, 18 – 24)
    Božie kráľovstvo: 543-550 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
    Božie milosrdenstvo: 270-271 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
    Božie milosrdenstvo a súcit: 210-211, 604 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
    Buď vôľa Tvoja: 2822-2827 (Mt 23. zač. – 7, 21- 23; Mt 24. zač. 7, 24 – 8, 4; Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
    Byť činnými pri očakávaní Pána: 1048-1050 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)

    C

    Cesta dokonalosti pochádza z cesty s krížom: 2015 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
    Cirkev – Kňazský, prorocký a kráľovský úrad: 783-786 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
    Cirkev – Kristova Snúbenica: 796 – (Mk 9. zač. – 2, 18 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71; Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
    Cirkev – Kristovo telo: 787-795 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
    Cirkev – Spoločenstvo svätých: 61, 946-962, 1090, 1137-1139, 1370 (Mt 5. zač. – 3, 1 – 12)
    Cirkev – Spoločenstvo v duchu: 767, 775, 798, 796, 813, 1097, 1108-1109 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Cirkev – sviatosť jednoty ľudského rodu: 60, 442, 674, 755, 767, 774-776, 781, 831 (Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
    Cirkev – Tajomstvo spojenia s Bohom: 772-773, 796 – (Mk 9. zač. – 2, 18 – 22)
    Cirkev je Božou vinicou: 755 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42; Mt 89. zač. – 21, 43 – 46)
    Cirkev je katolícka: 831, 849 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
    Cirkev je spoločenstva v Kristovi s Kristom: 787-790, 795, 1044-1047 (Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
    Cirkev je tvorená židmi i pohanmi: 60, 442, 543, 674, 724, 755, 775, 781 (Jn 38. zač. – 10, 27 – 42)
    Cirkev má povolanie hlásať a svedčiť: 737-741 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Cirkev sa rodí z otvoreného Kristovho boku: 766, 1225 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
    Cirkev, pripravovaná starozákonným ľudom: 551,761-766 (Mt 34. zač. – 9, 36 – 10, 8)
    Cirkev, spoločenstvo svätých: 61, 946 – 962, 1090, 1137 – 1339, 1370 (Mt 10. zač. – 4, 25 -5, 13)
    Človek v raji: 374-379 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35)

    D

    Dary a plody Svätého Ducha: 1830-1832 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42; Mt 90. zač. – 21, 43 – 46)
    Dejiny zmlúv, Božia láska v Izraeli: 56-64, 121-122, 218-219 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
    Deň Pána: 345-349, 582, 2168-2173 (Mk 10. zač. – 2, 23 – 3, 5; Mk 11. zač. – 3, 6 – 12)
    Desať prikázaní interpretovaných skrze dvojitú lásku: 2052-2074 (Mt 92. zač. – 22, 34 – 46)
    Desatoro v cirkevnej tradícií: 2064-2068 (Mt 11. zač. – 5, 14 – 20; Mt 12. zač. – 5, 20 – 26; Mt 13. zač. – 5, 27 – 32)
    Desatoro zhrnuté do prikázania láska: 2055 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
    Detinská dôvera v modlitbu: 2734-2737 (Mk 48. zač. – 10, 46 – 52)
    Dobré skutky preukazujú vieru: 2044-2046 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
    Dodržanie zákona pripravuje na konverziu: 1963-1964 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
    Dokonalosť nebeského Otca, nás vyzýva k dokonalosti: 2012-2016 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
    Dôstojnosť tela: 364, 1004 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Dôstojnosť ženy: 2331, 2334 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
    Duch oslavuje Syna; Syn oslavuje Otca: 690, 729 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)

    E

    Ekumenický dialóg: 821, 1126, 1636 (Mk 41. zač.- 9, 33 – 41; Mk 42. zač. – 9, 42 – 50)
    Eliáš a obrátenie: 2581-2584 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
    Eucharistia – náš každodenný chlieb: 2828-2837 (Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; ; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Eucharistia – zástava budúcej slávy: 1402-1405 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Eucharistia a spoločenstvo veriacich: 805, 950, 2181-2182, 2637, 2845 (Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Eucharistia a vzkriesenie: 1402-1405, 1524 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
    Eucharistia a spoločenstvo veriacich: 805, 950, 2181-2182, 2637, 2845 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42)
    Eucharistia ako duchovný chlieb: 1212, 1275, 1436, 2837 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Eucharistia ako obeť: 610, 1362-1372, 1382, 1436 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Eucharistia ako vďakyvzdanie: 1359-1361 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Eucharistia predpovedá mesiášovu hostinu: 1402-1405, 2837 (Mt 91. zač. – 22, 1 – 14)
    Eucharistia: 1322-1323 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
    Eucharistická znamenia chleba a vína: 1333-1336 (Jn 19. zač. – 6, 14 – 26; Jn 20. zač. – 6, 27 – 34)
    Eucharistická znamenia chleba a vína: 1333-1336 (Jn 21. zač. – 6, 35 – 39)
    Evanjelizácia svedectvom života: 905 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)

    H

    História zmlúv: 56-64, 220, 715, 762, 1965 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
    Hlásanie Božieho kráľovstva: 543-546 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24)
    Hodnota rozjímania: 2707 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
    Hriech závisti: 2538-2540 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)

    CH

    Charakteristika viery: 153-159 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16)
    Charakteristiky očakávaného Mesiáša: 713-714 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
    Charakteristiky očakávaného Mesiáša: 713-714 (Jn 2. zač. – 1, 18)
    Charizmy v službe Cirkvi: 799-801, 951, 2003 (Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
    Chlieb náš každodenný daj nám dnes: 2828-2837 (Mt 57. zač. – 14, 1 – 13; Mt 58. zač. – 14, 14 – 21)
    Chrám je predobrazom Krista; On je Chrám: 593, 583-586 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25)
    Chudoba srdca: 2544-2547 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
    Chudobní a pokorní prinášajú nádej v mesiášovi: 64, 716 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)

    J

    Ján pripravuje cestu Mesiášovi: 523-524, 535 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18)
    Jedine viera môže poskytnúť tajomnú cestu v Prozreteľnosti: 272-274 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
    Jednota Cirkvi: 813-822 (Mt 8. zač. – 4, 12 – 17; Mt 9. zač. – 4, 18 – 24)
    Ježiš – Baránok Boží za naše hriechy: 604-609 (Jn 3. zač. – 1, 29 – 34; 29)
    Ježiš – Pravý Boh a pravý človek: 423, 464-469 (Mk 18. zač. – 4, 35 – 41)
    Ježiš – Vzor svätosti pre všetkých: 459, 520-521 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)
    Ježiš a Zákon: 459, 577-582 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20; Mt 12. zač. – 5, 20 – 26; Mt 13. zač. – 5, 27 – 32)
    Ježíš dodržuje Zákon a zdokonaľuje ho: 527, 577-582 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Ježiš je Dávidov syn: 439, 496, 559, 2616 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    Ježíš je Davidovým synom: 439, 496, 559, 2616 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18; Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
    Ježíš Kristus – pravý Boh a pravý človek: 464-469 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Ježiš odhalený Jozefovi ako Spasiteľ: 1846 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Ježiš pozýva hriešnikov ale volá k obráteniu: 543-546 (Mt 90. zač. – 22, 1 – 14)
    Ježiš prejavuje Otcovo milosrdenstvo: 430, 545, 589, 1846-1847 (Jn 27. zač. – 7, 37 – 8, 2)
    Ježíš sa modlí za nás: 2614, 2741 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17)
    Ježiš Spasiteľ: 430-435 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18)
    Ježiš sprevádza svoje slová zázrakmi: 547-550 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
    Ježíš stotožňuje svoj súcit, so súcitom Boha: 588-589 (Mt 80. zač. – 20, 1 – 16)
    Ježiš trpel a zomrel za našu spásu: 440, 571-572, 601 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
    Ježiš ukazuje mesiášske znamenia: 547-550 (Mk 48. zač. – 10, 46 – 52)
    Ježiš volá hriešnikov a odpúšťa im: 545, 589 (Mt 30. zač. – 9, 9 – 13)
    Ježiš za nás prosí: 2614, 2741 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
    Ježiš zjavuje Svätého Ducha: 727-729 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
    Ježišov vstup do Jeruzalema: 557-560 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66)
    Ježišova moc nad zlými duchmi: 447, 438, 550 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
    Ježišova modlitba nás posväcuje v Eucharistií: 611, 2812, 2821 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
    Ježišova modlitba pred vzkriesením Lazára: 2603-2604 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
    Ježišova modlitba pri poslednej večeri: 2746-2751 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
    Ježišova modlitba: 612, 2606, 2741 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
    Ježišovo Božské synovstvo sa ukazuje v zmŕtvychvstaní: 445, 648, 695 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Ježišovo pokúšanie: 394, 538-540, 2119 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13; Lk 12. zač. – 4, 1 – 15; Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)

    K

    Každodenný kríž v našich životoch: 2427 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
    Kľúče od kráľovstva: 551-553 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19; Mt 68. zač. – 16, 20 – 23)
    Kňazi ako pastieri: 874, 1120, 1465, 1536, 1548-1551, 1564, 2179, 2686 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26; Jn 38. zač. – 10, 27 – 42)
    Kňazský úrad je službou: 1547, 1551 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
    Kňazstvo je služba ľudská krehkosť zodpovedných: 876, 1550-1551 (Mt 93. zač. – 23, 1 – 12)
    Konvertovanie – viera a krst: 14, 189, 1064, 1226, 1236, 1253-1255, 1427-1429 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
    Kresťania sú povolaní byť svetlom sveta: 782, 1243, 2105 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
    Kresťanská rodina ako domáca cirkev: 1655-1658, 2204-2206 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52; Mt 4. zač. – 2, 13 – 23)
    Kresťanská viera sa rozvíja hlásaním blahoslavenstiev: 1820 (Lk 24. zač. – 6, 17 – 23; Lk 25. zač. – 6, 24 – 30)
    Kristov duch podporuje poslanie kresťana: 852 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
    Kristov príchod – nádej pre Izrael: 674 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
    Kristova láska k blížnemu: 430, 478, 545, 589, 1365, 1439, 1825, 1846 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
    Kristova láska pohne naše srdce: 1432, 2100 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37)
    Kristova moc odhalená na kríži: 272, 550, 853 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25)
    Kristova modlitba pri Tajomnej večeri: 2746-2751 (Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 46. zač. – 13, 32 – 38; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 49. zač. – 14, 28 – 31; Jn 50. zač. – 15, 1 – 8; Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
    Kristova poslušnosť a naša poslušnosť: 2825 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
    Kristova reálna prítomnosť v Eucharistii: 1373-1381 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Kristova smrť je jediná a definitívna obeta Eucharistia: 613-614, 1365-1367 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
    Kristova túžba dať svoj život za našu spásu: 542, 607 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
    Kristove zjavenia: 448, 641-646 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Kristovo a naše zmŕtvychvstanie: 638-655, 989, 1001-1002 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
    Kristovo kráľovstvo získané cez smrť a vzkriesenie: 2816 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66)
    Kristovo panovanie: 446-461 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
    Kristovo poníženie je pre nás vzorom k nasledovaniu: 520 (Mk 47. zač. – 10, 33 – 45)
    Kristovo Srdce je hodné uctievania: 2669 (Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
    Kristovo utrpenie: 602-618 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66; Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
    Kristus – Božia múdrosť: 272, 295, 299, 474, 721, 1831 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
    Kristus – jediné Slovo Písma: 101-104 (Mk 45. zač. – 10, 17 – 23; Mk 46. zač.- 10, 24 – 32)
    Kristus – Najvyšší Veľkňaz: 467, 540, 1137 (Mk 47. zač. – 10, 33 – 45)
    Kristus – náš pokoj: 2302-2306 (Mk 25. zač. – 6, 30 – 44)
    Kristus – naše „amen“: 1065 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
    Kristus – nový Adam: 359, 504 (Lk 25. zač. – 6, 24 – 30; Lk 26. zač.- 6, 31 – 36)
    Kristus – Pán a Kráľ: 440, 446-451, 668-672, 783, 786, 908, 2105, 2628 (Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Mt 106. zač. – 25, 31 – 46)
    Kristus – Pastier a brána do ovčinca: 754, 764, 2665 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26; Jn 38. zač. – 10, 27 – 42; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
    Kristus – poslušný Boží služobník: 539, 565, 600-605, 713 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
    Kristus – príklad znášania všetkého trpezlivo: 618, 2447 (Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
    Kristus – svetlo národov: 280, 529, 748, 1165, 2466, 2715 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Mt 3. zač. – 2, 1 – 12)
    Kristus – uhoľný kameň: 756 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26)
    Kristus – Uzdravovateľ duše i tela: 1421, 1441-1442 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
    Kristus – zdroj kresťanského povolania: 873-874 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Kristus a Zákon: 577-582 (Jn 28. zač. – 8, 3 – 11; Jn 29. zač. – 8, 12 – 20)
    Kristus ako Najvyšší veľkňaz: 467, 540, 1137 (Jn 58. zač. – 18, 1 – 27; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Jn 60. zač. – 19, 6 – 24; Jn 61. zač. – 19, 25 – 37; Jn 62. zač. – 19, 38 – 42)
    Kristus dal svoj život za nás: 519-521 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
    Kristus Exorcista: 517, 550 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35)
    Kristus je Pán večného života: 679 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
    Kristus je pre nás všetkých: 603, 1373, 2634, 2852 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16)
    Kristus je vinič a my sme ratolesti: 755, 736, 755, 787, 1108, 1988, 2074 (Jn 50. zač. – 15, 1 – 8)
    Kristus krstí zosnulých: 548-549, 646, 994 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24; Mk 21. zač.- 5, 24 – 43)
    Kristus Lekár: 1503-1505 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37)
    Kristus nám otvára cestu do neba: 661, 1025-1026, 2795 (Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
    Kristus nás oslobodzuje od zla: 1505 (Lk 12. zač. – 4, 1 – 15)
    Kristus odpúšťa hriechy: 987, 1441, 1741 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
    Kristus Pán a Kráľ: 440, 446 – 451, 668 – 672, 783, 786, 908, 2105, 2628 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42)
    Kristus premenil smrť: 1009-1014 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24; Mk 21. zač.- 5, 24 – 43)
    Kristus Prorok: 436 (Mk 22. zač. – 6, 1 – 6; Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
    Kristus Spasiteľ: 389, 457-458, 846, 1019, 1507 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
    Kristus Sudca: 678-679, 1001, 1038-1041 (Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5; Mt 106. zač. – 25, 31 – 46)
    Kristus učí v podobenstvách: 546 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
    Kristus Uzdravovateľ: 1502-1505 (Mk 5. zač. – 1, 29 – 34)
    Kristus volá svojich učeníkov aby vzali svoj kríž a šli za ním: 618 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
    Kríž je cestou pre vstup Kristovej slávy: 555, 1460, 2100 (Mt 68. zač. – 16, 20 – 23; Mt 69. zač. – 16, 24 – 28)
    Krst – Znovuzrodenie z vody a z Ducha: 1214-1216, 1226-1228 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
    Krst je osvietením: 1216 (Jn 34. zač. – 9, 1 – 38; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8)
    Krst, obeť sama o sebe pre Krista: 537, 628, 790, 1213, 1226-1228, 1694 (Mt 39. zač. – 10, 37 – 11, 1)
    Krst: 1214-1222, 1226-1228, 1234-1245, 1254 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
    Krstom sa stávame chrámom Svätého Ducha: 1265 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)

    L

    Láska: 1822-1829 (Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30; Jn 50. zač. – 15, 1 – 8)
    Láska k Bohu a k blížnemu zachováva prikázania: 1789, 1822-1829, 2067, 2069 (Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1)
    Láska k chudobným: 1723, 2536, 2444-2447 (Mk 45. zač. – 10, 17 – 23; Mk 46. zač.- 10, 24 – 32)
    Láska k blížnemu je nezlučiteľná s nenávisťou k nepriateľom: 1933, 2303 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
    Len Svätý Duch môže prispôsobiť naše myslenie tomu Kristovmu: 2842 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
    Ľudská solidarita: 1939-1942 (Mk 6. zač.- 1, 35 – 45)

    M

    Manželská vernosť: 1602-1617, 1643-1651, 2331-2336 (Mk 43. zač. – 10, 2 – 11; Mk 44. zač. – 10, 11 – 16)

    Manželstvo v Pánovi: 1612-1617, 2360-2365 (Jn 24. zač. – 6, 56 – 71; Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
    Manželstvo v poriadku stvorenia: 1603-1605 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
    Mária bola vyvolená ešte pred stvorením sveta: 492 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Mária eschatologická ikona cirkvi: 773, 829, 967, 972 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    Mária je Božia Matka: 495, 2677 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Mária nová Eva je vzatá do neba: 441, 966 – 971, 974, 975, 2853 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    Mária, Matkou Božou pôsobením Svätého Ducha: 437, 456, 484-486, 721-726 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Máriin príhovor v Káne: 2618 (Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
    Máriino panenské materstvo: 496-507, 495 (Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Meno Ježíš: 430-435, 2666-2668, 2812 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Mesiášske znamenia ktoré potvrdzujú Kristovo Božstvo: 549, 640, 646 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
    Milosrdný a súcitný Boh: 210-211 (Mt 80. zač. – 20, 1 – 16)
    Milosť nás ospravedlňuje prostredníctvom krstu a viery: 1987 (Mt 39. zač. – 10, 37 – 11, 1)
    Moc sa zdokonaľuje v slabosti: 268, 273, 1508 (Mk 22. zač. – 6, 1 – 6)
    Modlitba a odpustenie blížnemu: 2842-2845 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
    Modlitba s vierou je v nasmerovaní srdca na Boha: 2611 (Mt 23. zač. – 7, 21- 23; Mt 24. zač. 7, 24 – 8, 4)
    Modlitba veriacich, prosba za príchod Ježiša Krista: 2632 (Mt 18. zač. – 6, 22 – 30; Mt 19. zač. – 6, 31 – 34)
    Modloslužba mení hodnoty; Viera v prozreteľnosť než vo veštenie: 2113-2115 (Mt 18. zač. – 6, 22 – 30; Mt 19. zač. – 6, 31 – 34)
    Mravné konanie a kresťanské svedectvo: 2044 (Mt 93. zač. – 23, 1 – 12)
    Mravné konanie ako odpoveď na iniciatívu Božej lásky: 2061-2063 (Mt 92. zač. – 22, 34 – 46)
    Mravný život a misijne svedectvo: 2044-2046 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
    Myropomazanie (birmovanie): 1286-1289 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)

    N

    Nádej v Zmŕtvychvstanie: 655, 989-991, 1002-1003 (Lk 24. zač. – 6, 17 – 23; Lk 25. zač. – 6, 24 – 30)
    Nádej v nové nebesia a novú zem: 1042-1050 (Mk 20. zač. – 5, 21 – 24; Mk 21. zač.- 5, 24 – 43)
    Nanebovstúpenie: 659-672, 697, 792, 965, 2795, 643, 645, 659, 643, 888, 977, 1223, 161, 183, 1253, 1256, 1257, 434, 1673, 670, 1507, 699, 659, 659, 2, 156, 670. (Mk 71. zač. – 16, 9 – 20; Mt 116. zač. – 28, 16 – 20)
    Náš podiel na Kristovom prorockom úrade: 904-907 (Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
    Naša skúsenosť so vzkriesením: 1002-1004 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
    Naša účasť na Kristovej obeti: 618 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
    Naša zásluha o dobré skutky pochádza z Božej milosti: 2006-2011 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
    Naše prijatie za Božie deti: 1, 52, 270, 294, 422, 654, 1709, 2009 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Naše znovuzrodenie v Kristovej smrti: 654-655, 1988 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Navštívenie: 148, 495, 717, 2676 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    Nebeská liturgia: 1090, 1137-1139, 1326 (Jn 66. zač. – 21, 1 – 14; Jn 67. zač. – 21, 15 – 25)
    Nebeský Jeruzalem: 865, 869, 1045, 1090, 1198, 2016 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 49. zač. – 14, 28 – 31)
    Nebezpečenstvo nezriadenej túžby po bohatstve: 2445-2446, 2536, 2544-2446 (Mk 41. zač.- 9, 33 – 41; Mk 42. zač. – 9, 42 – 50)
    Nedeľná Eucharistia: 2177-2178, 1342 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Neuveď nás do pokušenia: 2846-2949 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15; Lk 12. zač. – 4, 1 – 15; Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13)
    Noemova archa je predobrazom Cirkvi a krstu: 845, 1094, 1219 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Nové nebesia a nová zem: 1042-1050 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31; Jn 46. zač. – 13, 32 – 38)
    Nový zákon evanjeliá: 1965-1974 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
    Nový zákon kompletizuje Starý: 1967-1968 (Jn 7. zač. – 2, 12 – 25)
    Nový zákon nás oslobodzuje od obmedzení Starého zákona: 580, 1972 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Nový Zákon zdokonaľuje Starý zákon: 1965-1974 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 49. zač. – 14, 28 – 31)

    O

    Občianske povinnosti: 2238-2244 (Mt 92. zač. – 22, 15 – 22)
    Obeta je milá Bohu: 2099-2100 (Mt 30. zač. – 9, 9 – 13)
    Obrana mieru: 2302-2306 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
    Obrátenie a spoločnosť: 1886-1889, 151, 422, 538, 333, 541, 1423, 1427, 2612 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Obrátenie pokrstených: 1427-29 (Mt 5. zač. – 3, 1 – 12)
    Očakávame že mu bude všetko podriadené: 671-672 (Mt 104. zač. – 25, 1 – 13)
    Očakávanie mesiáša a Ducha v Starom zákone: 714 (Lk 1. zač.- 1, 1 – 4; Lk 2. zač. – 1, 5 – 23)
    Oddelenie dobra od zla pri poslednom súde: 1038-1041 (Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
    Odpusť nám naše viny: 2838-2845 (Mt 76. zač. – 18, 18 – 22; Mt 77. zač. – 18, 23 – 19, 2)
    Odpustenie nepriateľom: 1825, 1935, 1968, 2303, 2647, 2842-2845 (Lk 25. zač. – 6, 24 – 30)
    Odpustenie nepriateľom: 1825, 1935, 1968, 2303, 2647, 2842-2845 (Lk 26. zač.- 6, 31 – 36)
    Odvážne svedectvá viery prekonávajú strach: 1808, 1816 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
    Opovážlivý súd: 2475-2479 (Jn 27. zač. – 7, 37 – 8, 2)
    Ospravedlnenie: 1987-1995 (Mt 23. zač. – 7, 21- 23; Mt 24. zač. 7, 24 – 8, 4)
    Otcova vôľa sa naplňuje v Kristovi: 462, 516, 2568, 2824 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Otec je zjavovaný synom: 238-242 (Mt 42. zač. – 11, 20 – 26; Mt 43. zač. – 11, 27 – 30)
    Otec oslavuje Krista: 312, 434, 648, 664 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17)

    P

    Pád: 385-409 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35; Mt 15. zač. – 5, 42 – 48; Mt 16. zač. – 6, 1 – 13)
    Panenstvo pre Božie kráľovstvo: 922, 1618-1620 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
    Pápež a biskupi pastieri: 553, 857, 861, 881, 896, 1558, 1561, 1568, 1574 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26; Jn 38. zač. – 10, 27 – 42; Jn 35. zač. – 9, 39 – 10, 8; Jn 36. zač. – 10, 9 – 16)
    Pascha – Pánov deň: 647, 1167-1170, 1243, 1287 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
    Paschálné tajomstvo a liturgia: 654, 1067-1068, 1085, 1362 (Mk 63. zač. – 14, 3 – 14, 9; Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
    Písma ako zdroj modlitby: 2653-2654 (Mk 45. zač. – 10, 17 – 23; Mk 46. zač.- 10, 24 – 32; Mk 45. zač. – 10, 17 – 23; Mk 46. zač.- 10, 24 – 32)
    Plevy a semeno v každom z nás aj v Cirkvi: 825, 827 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
    Plody svätého prijímania: 1391-1401 (Mt 57. zač. – 14, 1 – 13; Mt 58. zač. – 14, 14 – 21)
    Pohoršenie: 1336 (Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71; Mt 102. zač. – 24, 36 – 41)
    Pokorná bedlivosť srdca: 2729-2733 (Mt 103. zač. – 24, 42 – 51)
    Pokrstení sú povolaní byť svetlom sveta: 1243 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
    Pomáhať deťom v objavovaní ich povolania: 1656, 2226 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Poslanie Jána Krstiteľa: 523, 717-720 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18; Mt 5. zač. – 3, 1 – 12)
    Poslanie Syna a Svätého Ducha: 689-690 (Jn 3. zač. – 1, 29 – 34; 29)
    Posledný nápor zla a Kristov príchod: 668-677, 769 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mt 102. zač. – 24, 36 – 41; Mt 103. zač. – 24, 42 – 51)
    Posledný sú ukáže naše zásluhy: 1038-1041 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
    Posledný súd a nádej v nové nebesia a novú zem: 1038-1050 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)
    Poslušnosť viery: 143-149, 494, 2087 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80; Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Postupné zjavovanie vzkriesenia: 992-996 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46)
    Posväcujúca prítomnosť Zmŕtvychvstalého Krista v liturgií: 1084-1089 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Potreba kázania: 875, 1122 (Mk 5. zač. – 1, 29 – 34)
    Povinnosť detí a ich rodičov: 2214-2220 (Lk 8. zač. – 2, 25 – 52)
    Povinnosť sociálnej spravodlivosti: 1928-1930, 2425-2426 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42)
    Povinnosti členov rodiny: 2214-2233 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52; Mt 4. zač. – 2, 13 – 23; Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Povolanie k misiám: 1122, 1533 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Povolanie k svätosti: 1716-1724 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
    Povýšenie Krista v sláve je naším víťazstvom: 662, 2853 (Jn 42. zač. – 12, 18 – 35)
    Poznávanie Kristových tajomstiev, naše spoločenstvo na jeho tajomstvách: 514-521 (Mt 43. zač. – 11, 27 – 30)
    Pozornosť voči skutkom milosrdenstva, láska k chudobným: 2443-2449 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
    Pôvod a šírka Cirkevného poslania: 849-856 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Pre poznanie situácie človeka, nemôžeme zabúdať na dedičný hriech: 407 (Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
    Prečo sa Slovo stalo telom: 456-460, 566 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
    Predstavenie v Chráme: 529, 583, 695 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52)
    Prejavenie Ježiša ako mesiáša: 439, 547-550, 1751 (Mt 40. zač. – 11, 2 – 15; Mt 41. zač. – 11, 16 – 19)
    Premenenie: 554-556, 568 (Mk 38. zač. – 9, 2 – 9; Mk 39. zač. – 9, 10 – 16; Mt 70. zač. – 17, 1 – 9)
    Priateľstvo s Kristom: 2347, 2709 (Jn 51. zač. – 15, 9 – 16; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1)
    Príď kráľovstvo Tvoje: 2816 – 2821 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Jn 59. zač. – 18, 28 – 19, 5)
    Príď Pane Ježišu: 451, 671, 1130, 1403, 2817 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2; Mt 102. zač. – 24, 36 – 41; Mt 103. zač. – 24, 42 – 51)
    Príď tvoje kráľovstvo: 2816-2821 (Mt 106. zač. – 25, 31 – 46)
    Príhovor svätých: 956, 2683 (Mt 5. zač. – 3, 1 – 12; Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)
    Prijať Božie Kráľovstvo, Prijať Božie Slovo: 543-546 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Prijímanie: 1384-1401, 2837 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Prikázania vyzývajú k odpovedi lásky: 2083 (Mk 56. zač.- 12, 28 – 37)
    Prinášanie plodov: 736, 1108-1109, 1129, 1521, 1724, 1852, 2074, 2516, 2345, 2731 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
    Prológ Jánovho evanjelia: 151, 241, 291, 423, 445, 456-463, 504-505, 526, 1216, 2466, 2787 (Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
    Proroci a obrátenie v srdci: 2581-2584 (Mk 22. zač. – 6, 1 – 6)
    Proroci a očakávanie Mesiáša: 522, 711-716, 722 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18; Mt 5. zač. – 3, 1 – 12)
    Proroci sú služobníci Kristus je Syn: 443 (Mt 87. zač. – 21, 33 – 42; Mt 90. zač. – 21, 43 – 46)
    Prosebná modlitba hovorí z hĺbky Svätého Ducha: 2630 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
    Protoevanjelium: 410-412 (Mk 13. zač. – 3, 20 – 27; Mk 14. zač. – 3, 28 – 35)
    Prvé prikázanie: 2052, 2093-2094 (Mk 56. zač.- 12, 28 – 37)
    Prvým povolaním kresťana je nasledovať Krista: 2232-2233 (Mt 39. zač. – 10, 37 – 11, 1)

    R

    Radosť: 30, 163, 301, 736, 1829, 1832, 2015, 2362 (Lk 9. zač. – 3, 1 – 18; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18; Mt 40. zač. – 11, 2 – 15; Mt 41. zač. – 11, 16 – 19)
    Rodina – obraz Trojice: 2205 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Mt 116. zač. – 28, 16 – 20; Jn 4. zač. – 1, 35 – 42; Jn 53. zač. – 16, 2 – 14)
    Rozhodnúť sa podľa svedomia v súlade so slobodnou vôľou: 1777-1785 (Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
    Rozvod: 2331-2336 (Mk 43. zač. – 10, 2 – 11; Mk 44. zač. – 10, 11 – 16)
    Rôznorodosť talentov: 1936-1937 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)

    S

    Schopnosť poznávať Boží hlas a odpovedať naň: 1703-1709 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
    Sila prosby konanej s úprimnou vierou: 2610 (Mt 62. zač. – 15, 21 – 28)
    Silnejúca potreba obrátenia: 1425-1429 (Mt 52. zač. – 13, 24 – 30; Mt 53. zač. – 13, 31 – 36)
    Skrze Kristažijeme v spoločenstve s Otcom: 521 (Jn 57. zač. – 17, 18 – 26)
    Skrze Svätého Ducha môžeme nazývať Boha „Abba – Otec“: 683, 689, 1695, 2766, 2777-2778 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19)
    Slúžiť znamená „kraľovať“ v Kristovi: 786 (Mk 40. zač. – 9, 17 – 32; Mk 41. zač.- 9, 33 – 41)
    Sme adoptovanými deťmi: 1, 104, 239, 1692, 1709, 2009, 2736 (Jn 36. zač. – 10, 9 – 16; Jn 37. zač. – 10, 17 – 26)
    Spoločenstvo duchovných statkov: 949-953, 1329, 1342, 2624, 2790 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Spoločenstvo s mučeníkmi: 957, 1138, 1173, 2473-2474 (Jn 38. zač. – 10, 27 – 42)
    Spoločenstvo v Cirkvi: 772-773, 953 (Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
    Spravodlivý budú stále žiť so Zmŕtvychvstalým Kristom: 988-991 (Mt 104. zač. – 25, 1 – 13)
    Spravodlivý človek sa vyznačuje tým že je poctivý voči blížnemu: 1807 (Mt 87. zač. – 21, 28 – 32)
    Starý zákon a evanjelium: 1961-1974 (Jn 28. zač. – 8, 3 – 11; Jn 29. zač. – 8, 12 – 20)
    Starý zákon: 1961-1964 (Mt 11. zač. – 5, 14 – 20; Mt 12. zač. – 5, 20 – 26; Mt 13. zač. – 5, 27 – 32)
    Stvorenie – súčasť nového vesmíru: 1046-1047 (Mt 49. zač. – 12, 46 – 13, 3; Mt 50. zač. – 13, 4 – 9; Mt 51. zač. – 13, 10 – 23)
    Súkromný súd: 1021-1022 (Mk 57. zač. – 12, 38 – 44)
    Svätá Eucharistia: 790, 1003, 1322-1419 (Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55; Jn 24. zač. – 6, 56 – 71)
    Svätá rodina: 531-534 (Lk 7. zač. – 2, 23 – 24; Lk 8. zač. – 2, 25 – 52; Mt 4. zač. – 2, 13 – 23)
    Svätci a príklady svätosti: 828, 867, 1173, 2030, 2683-2684 (Mt 5. zač. – 3, 1 – 12; Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13)
    Svätí sú chrámom Svätého Ducha: 2684 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
    Svätý Duch – Boží prísľub a pečať: 693, 698, 706, 1107, 1296 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Svätý Duch – Utešiteľ a Ochranca: 243, 388, 692, 729, 1433, 1848 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
    Svätý Duch – Zástanca a Utešiteľ: 243, 388, 692, 729, 1433, 1848 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 49. zač. – 14, 28 – 31)
    Svätý Duch, živá voda, Boží dar: 694, 733-736, 1215, 1999, 2652 (Jn 12. zač. – 4, 5 – 46)
    Svätý Jozef: 437, 497, 532-534, 1014, 1846, 2177 (Lk 8. zač. – 2, 25 – 52; Mt 2. zač. – 1, 18 – 25)
    Svätý Pavol: 442, 601, 639, 642, 642, 1508, 2632 – 2633, 2638 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19)
    Svätý Peter: 153, 424, 440, 442, 552, 765, 880 – 881 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19)
    Svedčiť a pracovať pre mier a spravodlivosť: 2437-2442 (Mk 25. zač. – 6, 30 – 44)
    Sviatosť kňazstva v ekonómií spásy: 1539-1547 (Mk 56. zač.- 12, 28 – 37)
    Sviatosti a kresťanská iniciácia: 1212 (Jn 63. zač. – 20, 1 – 10)
    Syn sa vtelil aby splnil Otcovu vôľu: 462, 606-607, 2568, 2824 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)

    T

    Tajomstvo Pánovho Narodenia: 437, 525-526 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; Jn 2. zač. – 1, 18)
    Tajomstvo Trojice: 202, 232-260, 684, 732 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21)
    Tajomstvo Zostúpeniapokračuje v dejinách: 1152, 1226, 1302, 1556 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Talenty odovzdané sluhom Zlý a lenivý sluha: 105. . 25, 14 – 30 (Mt 105. zač. – 25, 14 – 30)
    Tí uvidia Boha v nebi „tvárou v tvár“: 314, 1023, 2519 (Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
    Toto robte na moju pamiatku: 1341-1344 (Jn 22. zač. – 6, 40 – 47; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55)
    Trojica a modlitba: 2655, 2664-2672 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42; Jn 53. zač. – 16, 2 – 14; Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Mt 116. zač. – 28, 16 – 20; Jn 4. zač. – 1, 35 – 42)
    Trojičné tajomstvo: 202, 232-260, 684, 732 (Jn 53. zač. – 16, 2 – 14; Mt 116. zač. – 28, 16 – 20)
    Trpezlivosť: 227, 2613, 2665, 2772 (Mt 40. zač. – 11, 2 – 15; Mt 41. zač. – 11, 16 – 19)
    Trvalo bdieme v očakávaní Pánovho návratu: 1036, 2612 (Mt 104. zač. – 25, 1 – 13)
    Typologické čítanie Starého zákona odhaľuje Nový zákon: 128-130, 1094 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)

    U

    Úcta k zdraviu: 2288-2291 (Mk 6. zač.- 1, 35 – 45)
    Účasť na spoločenskom dianí: 1897-1917 (Mt 91. zač. – 22, 15 – 22)
    Učeníci zdieľajú Kristovo právo uzdravovať: 1506-159 (Mk 23. zač. – 6, 7 – 13)
    Udržanie si viery uprostred protivenstiev: 671-672 (Mk 18. zač. – 4, 35 – 41)
    Ukrižovaný Kristus je Božou múdrosťou: 272 (Mt 10. zač. – 4,25 -5, 13; Mt 11. zač. – 5, 14 – 20)
    Úloha proroka: 64, 762, 2595 (Mk 4. zač. – 1, 23 – 28; Mk 3. zač. – 1, 16 – 22)
    Ustanovenie Eucharistie: 1337-1344 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Ustanovenie kňazstva pri poslednej večeri: 611, 1366 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11; Jn 45. zač. – 13, 12 – 31)
    Útek do Egypta: 333, 530 (Mt 4. zač. – 2, 13 – 23)
    Uzdravenie ako znak mesiášskej doby: 547-550 (Mk 5. zač. – 1, 29 – 34)
    Uznanie toho že sme zhrešili: 827, 1431, 2677, 2839 (Mk 62. zač. – 13, 31 – 14, 2)

    V

    V Cirkvi a jej liturgií: 249, 813, 950, 1077-1109, 2845 (Jn 4. zač. – 1, 35 – 42; Jn 53. zač. – 16, 2 – 14; Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Mt 116. zač. – 28, 16 – 20)
    V chudobnom srdci bohato pôsobí Pánova bolesť: 2544-2547 (Lk 24. zač. – 6, 17 – 23; Lk 25. zač. – 6, 24 – 30)
    V Káne sa prejavuje Kristus učeníkom ako mesiáš: 528 (Jn 6. zač. – 2, 1 – 11)
    V modlitbách s Pannou Máriou: 726, 2617-2619, 2673-2679 (Jn 56. zač. – 17, 1 – 17; Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    V Piesňach o Božom služobníkovi je odhalená predpoveď mesiáša: 713-716 (Mk 35. zač. – 8, 27 – 29; Mk 36. zač.- 8, 30 – 34)
    V ťažkých časoch je potrebné pestovať dôveru v Krista: 671-672 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34; Mt 55. zač. – 13, 44 – 54)
    Veľkonočné tajomstvo a liturgia: 654, 1067-1068, 1085, 1362 (Mk 65. zač. – 14, 43 – 14, 72; Mk 66. zač.- 15, 1 – 15; Mk 67. zač. – 15, 15 -21; Mk 68. zač. – 15, 21 – 42; Mk 69. zač. – 15, 43 – 47; Mt 108. zač. – 26, 6 – 56; Mt 109. zač. – 26, 57 – 75; Mt 110. zač. – 27, 1 – 2; Mt 111. zač. – 27, 3 – 26; Mt 112. zač. – 27, 27 – 32; Mt 113. zač. – 27, 33 – 61; Mt 114. zač. – 27, 62 – 66; Mk 64. zač. – 14, 10 – 14, 42)
    Verím v odpustenie hriechov: 926-984, 1441-1442 (Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Veriť v Ježiša: 151, 1698, 2614, 2466 (Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
    Veriť v prozreteľnosť, neznamená nič nerobiť: 2830 (Mt 18. zač. – 6, 22 – 30; Mt 19. zač. – 6, 31 – 34)
    Vernosť ako plod ducha: 1832 (Mk 43. zač. – 10, 2 – 11; Mk 44. zač. – 10, 11 – 16)
    Vernosť pokrstených: 2044, 2147, 2156, 2223, 2787 (Mk 43. zač. – 10, 2 – 11; Mk 44. zač. – 10, 11 – 16)
    Vezmite a jedzte s neho všetci – Prijímanie: 1384-1390 (Jn 22. zač. – 6, 40 – 47; Jn 23. zač. – 6, 48 – 55)
    Viera Boží dar a ľudská odpoveď: 1814-1816 (Mk 18. zač. – 4, 35 – 41)
    Viera je Boží dar: 1814-1816 (Mk 48. zač. – 10, 46 – 52)
    Viera môže byť vystavená skúške: 164 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
    Viera princíp večného života: 103-104 (Lk 13. zač. – 4, 16 – 22; Lk 14. zač. – 4, 23 – 30)
    Viera znamená podriadiť sa Bohu neprítomnosť Boha odpoveď na zlo: 142-143, 309 (Lk 12. zač. – 4, 1 – 15)
    Vnútorné a trvalé obrátenie: 1427-1433 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Všetci sme povolaní nasledovať Krista: 520, 618, 923, 1618, 1642, 2053 (Lk 15. zač. – 4, 31 – 36; Lk 17. zač. – 5, 2 – 11)
    Vtelenému Kristovi sa klaňajú anjeli: 333 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 2. zač. – 1, 18;  1. zač. – 1, 1 – 17; Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17)
    Vtelenie a obrazy Krista: 1159-1162, 2131, 2502 (Jn 2. zač. – 1, 18)
    Vtelenie: 461-463, 470-478 (Lk 5. zač. – 2, 1 – 19; Lk 6. zač.- 2, 20 – 22; Jn 1. zač. – 1, 1 – 17; -478 (Jn 2. zač. – 1, 18)
    Vydávať svedectvo o pravde: 2471-2474 (Mt 37. zač. – 10, 23 – 31; Mt 38. zač. – 10, 32 – 36)
    Vyhnanstvo Izraela ako predzvesť utrpenia: 710 (Jn 10. zač. – 3, 16 – 21; Jn 9. zač. – 3, 13 – 15)
    Vykupiteľská smrť v pláne spásy: 599-609 (Mk 47. zač. – 10, 33 – 45)
    Vysviacka diakonov: 1569-1571 (Jn 47. zač. – 14, 1 – 10; Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)
    Vytrvalosť vo viere: 162 (Mk 22. zač. – 6, 1 – 6)
    Vyvolenie Dvanástich: 551, 765 (Mt 8. zač. – 4, 12 – 17; Mt 9. zač. – 4, 18 – 24)
    Vyvolený národ a kráľovské kňazstvo: 782, 803, 1141, 1174, 1269, 1322 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 47. zač. – 14, 1 – 10)
    Vzkriesenie tela: 989-990 (Jn 39. zač. – 11, 1 – 46; Mt 42. zač. – 11, 20 – 26; Mt 43. zač. – 11, 27 – 30)
    Vznešené bohatstvo poznania Krista: 133, 428, 648, 989, 1006 (Jn 27. zač. – 7, 37 – 8, 2)
    Vzťah cirkvi k židovskému národu: 839-840 (Mt 59. zač. – 14, 22 – 34)
    Vzývanie Svätého Ducha: 1083, 2670-2672 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27)

    Z

    Zákaz pôsobenia zla blížnemu s výnimkou spravodlivej obrany: 2262-2267 (Mt 15. zač. – 5, 42 – 48)
    Základ jednoty: kolégium biskupov a jeho hlava – Petrov nástupca: 880-887 (Mt 67. zač. – 16, 13 – 19; Mt 68. zač. – 16, 20 – 23)
    Zámer Božieho zjavenia: 51-64 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb je predobraz Eucharistie: 1335 (Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Lk 18. zač. – 5, 12 – 16; Lk 19. zač. – 5, 17 – 26; Mt 57. zač. – 14, 1 – 13; Mt 58. zač. – 14, 14 – 21)
    Zdieľanie darov v cirkevnom spoločenstve: 814-815, 949-959 (Lk 17. zač. – 5, 2 – 11; Lk 18. zač. – 5, 12 – 16; Lk 19. zač. – 5, 17 – 26)
    Zlo a jeho skutky bránia životu zo spásy: 2851 (Jn 44. zač. – 13, 1 – 11)
    Zmierenie sa po krste: 1425-1426 (Mk 7. zač. – 2, 1 – 12)
    Zmierenie sa s Cirkvou: 1443-1445 (Mt 75. zač. – 18, 10 – 17; Mt 76. zač. – 18, 18 – 22)
    Zmluva a sviatosti (hlavne krst): 1116, 1129, 1222 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Zmluva s Noemom: 56-58, 71 (Mk 2. zač. – 1, 9 – 15)
    Zmŕtvychvstalý Kristus a Peter: 553, 641, 881, 1429 (Jn 66. zač. – 21, 1 – 14; Jn 67. zač. – 21, 15 – 25)
    Znamenia v Kristovi sviatostné znamenia: 1151-1152 (Mk 31. zač.- 7, 31 – 37)
    Zostúpenie: 696, 726, 731-732, 737-741, 830, 1076, 1287, 2623 (Jn 48. zač. – 14, 11 – 27; Jn 52. zač. – 15, 17 – 16, 1; Jn 65. zač. – 20, 19 – 31)
    Zvestovanie: 484-494 (Lk 4. zač. – 1, 39 – 80)
    Žiarlivosť: 1852 (Mk 41. zač.- 9, 33 – 41; Mk 42. zač. – 9, 42 – 50)
    Žiť a umierať v Kristovi: 1005-1014, 1470, 1681-1683 (Mk 10. zač. – 2, 23 – 3, 5; Mk 11. zač. – 3, 6 – 12; Jn 19. zač. – 6, 14 – 26; Jn 20. zač. – 6, 27 – 34; Jn 21. zač. – 6, 35 – 39)
    Život v Kristovi spája všetkých veriacich v neho: 1474 (Mk 6. zač.- 1, 35 – 45)

  • 116. zač. Mt 28, 16 – 20; Učeníci sú poslaní ohlasovať

    Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: “Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

  • 115. zač. Mt 28, 1 – 15; Ženy vidia Ježišov hrob; Anjel; Ježiš, ktorý sa zjavil ženám; Lož starších.

    Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: “Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: “Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.” Hľa, povedal som vám to.” Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: “Pozdravujem vás!” Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: “Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.” Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: “Tak vravte: “V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.” A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.” Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

  • 114. zač. Mt 27, 62 – 66; Ježišov hrob zapečatili a postavili stráž.

    Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: “Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: “Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.” Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: “Vstal z mŕtvych,” a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: “Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

  • 113. zač. Mt 27, 33 – 61; Ježiš je ukrižovaný; A s ním dvaja zločinci; Urážajú ho; Vypúšťa ducha; Divy, ktoré sa stali, keď Ježiš zomrel; Jozef z Arimatey;. Ježiša pochovávajú.

    Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: “Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: “Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: “Som Boží Syn.” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: “Eli, Eli, lema sabakthani?”, čo znamená: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: “Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: “Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: “On bol naozaj Boží Syn.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

  • 112. zač. Mt 27, 27 – 32; Ježiša korunujú tŕním; Šimon z Cyrény.

    Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

  • 111. zač. Mt 27, 3 – 26; Zradca Judáš sa obesil; Pilátova manželka; Na prosby Židov Pilát prepúšťa Barabáša; Umýva si ruky.

    Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: “Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: “Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: “Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: “Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: “Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: “Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: “Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: “Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: “Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: “Barabáša!” Pilát im povedal: “Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?” Všetci volali: “Ukrižovať ho!” On vravel: “A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižovať ho!” Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: “Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: “Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

  • 110. zač. Mt 27, 1 – 2; Spútaného Ježiša odovzdávajú Pilátovi.

    Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

  • 109. zač. Mt 26, 57 – 75; Je odvedený.

    Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: “Tento povedal: “Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: “Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: “Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: “Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: “Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: “Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: “Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: “Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: “Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: “Tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: “Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: “Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: “Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: “Skôr ako kohút zaspieva; tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal.

  • 108. zač. Mt 26, 6 – 56; Alabastrová nádoba vzácneho myra; Judáš zrádza Ježiša a prijíma tridsať strieborných; Tajomstvo svätej večere; Peter zapiera Pána; Ježiš prežíva úzkosť až na smrť; Bozkom je zradený.

    Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: “Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: “Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: “Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: “Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: “Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: “Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: “Som to ja, Pane?” On odpovedal: “Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: “Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: “Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: “Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: “Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.” Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: “Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: “Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: “Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: “Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: “Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: “Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: “To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: “Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: “Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: “Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: “Buď pozdravený, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: “Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: “Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: “Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

  • 107. zač. Mt 26, 1 – 5; Židia sa sprisahali, aby sa Ježiša zmocnili ľsťou.

    Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: “Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: “Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”

  • 106. zač. Mt 25, 31 – 46; Aký bude posledný súd; Požehnaní budú po pravici; Zlorečení budú po ľavici.

    Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” Vtedy mu spravodliví povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.” A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.”

  • 105. zač. Mt 25, 14 – 30; Talenty odovzdané sluhom; Zlý a lenivý sluha.

    Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”

  • 104. zač. Mt 25, 1 – 13; Desať panien; Je potrebné bdieť.

    Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: “Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!” Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: “Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.” Ale múdre odvetili: “Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!” No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: “Pane, Pane, otvor nám!” Ale on im povedal: “Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.” Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.

  • 103. zač. Mt 24, 42 – 51; Je potrebné bdieť; Verný sluha; Zlý sluha; Oddelí ho.

    Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: “Môj pán voľajako nejde” a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.

  • 102. zač. Mt 24, 36 – 41; Dni Noema.

    Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

  • 101. zač. Mt 24, 34 – 35;

    Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

  • 100. zač. Mt 24, 27 – 33; Znamenie konca sveta; Trúbiaci anjeli; Figovník.

    Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka: Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie viete, že je blízko leto. Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

  • 99. zač. Mt 24, 13 – 26; Falošní kristovia a falošní proroci.

    Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr, kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal: “Hľa, tu je Mesiáš” alebo: “Tamto je,” neverte. Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: “Hľa, je na púšti,” nevychádzajte; “Hľa, skrýva sa v dome,” neverte.

  • 98. zač. Mt 24, 3 – 12; Znamenie Kristovho príchodu; Rozmnoží sa neprávosť.

    Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: “Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?” Ježiš im odpovedal: “Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “Ja som Mesiáš.” A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap. Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.

  • 97. zač. Mt 24, 1 – 2; Zborenie chrámu.

    Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. On im však povedal: “Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.”

  • 96. zač. Mt 23, 29 – 39; Vyzdobujú hrobky prorokov; Vreteničie plemeno; Sliepka a kuriatka.

    Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: “Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.” A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: “Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.”

  • 95. zač. Mt 23, 23 – 28; Dávajú desiatky zo zeleniny; Čistia vonkajšok; Obielené hroby.

    Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv znútra, aby bola čistá aj zvonka!” Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

  • 94. zač. Mt 23, 13 – 22; Vyjedajú domy vdovám; Zatvárajú nebeské kráľovstvo; Prechádzajú cez more i súš, aby získali jedného prozelytu; Prisahať.

    Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. ( Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd.) Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami! Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: “Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.” Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo: “Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.” Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

  • 93. zač. Mt 23, 1 – 12; O tom, akí sú zákonníci, ktorí učia ľud podľa Mojžišovho zákona; Podoby pokrytectva farizejov; Modlitebné remienky, strapce; Popredné miesta; Pozdravy; Naším jediným vodcom je Kristus; Sluha ostatných.

    Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: “Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

  • 92. zač. Mt 22, 34 – 46; Veľké prikázanie; Láska k Bohu a k blížnemu; Spor medzi Ježišom a farizejmi o tom, koho synom je Kristus.

    Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: “Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” On mu povedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: “Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?” Odpovedali mu: “Dávidov.” Povedal im: “Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy”? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?” A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

  • 91. zač. Mt 22, 23 – 33; Spor medzi saducejmi a Ježišom o vzkriesení mŕtvych; Boh je Bohom živých.

    V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: “Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.” Ježiš im povedal: “Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: “Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba”? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.” Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

  • 90. zač. Mt 22, 15 – 22; Daň cisárovi.

    Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: “Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?” Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: “Čo ma pokúšate, pokrytci! Ukážte mi daňový peniaz!” Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: “Čí je tento obraz a nápis?” Odpovedali mu: “Cisárov.” Tu im povedal: “Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.” Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

  • 89. zač. Mt 22, 1 – 14; Svadba kráľovho syna; Povolanie pohanov; Svadobný odev.

    A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: “Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!” Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: “Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.” Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: “Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?” On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: “Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.”

  • 88. zač. Mt 21, 43 – 46;

    Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.” Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

  • 87. zač. Mt 21, 33 – 42; Božia vinica; Keď nespravodliví robotníci zabili hospodárovho syna; Uholný kameň.

    Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: “K môjmu synovi budú mať úctu.” Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: “To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!” Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?” Odpovedali mu: “Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: “Nikdy ste nečítali v Písme: “Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná”?

  • 86. zač. Mt 21, 28 – 32; Kto plní Božiu vôľu; Mýtnici a smilníci.

    “Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: “Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!” Ale on odpovedal: “Nechce sa mi.” No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: “Idem, pane!” Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?” Odpovedali: “Ten prvý.” Ježiš im povedal: “Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

  • 85. zač. Mt 21, 23 – 27; Jánov krst.

    Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: “Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?” Ježiš im povedal: “Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba; či od ľudí?” Oni rozmýšľali a hovorili si: “Ak povieme: “Z neba,” povie nám: “Prečo ste mu teda neuverili?” Ale ak povieme: “Od ľudí,” máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.” Odpovedali teda Ježišovi: “Nevieme.” A on im odvetil: “Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.”

  • 84. zač. Mt 21, 18 – 22; Suchý figovník.

    Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: “Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.” A figovník hneď vyschol. Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: “Ako to, že figovník tak naraz vyschol?” Ježiš im na to povedal: “Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: “Zdvihni sa a hoď sa do mora,” stane sa to. A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.”

  • 83. zač. Mt 21, 1 – 17; Kristus si sadol na osliatko a prichádza do Jeruzalema; Vyženie z chrámu predavačov a kupujúcich; Dom modlitby.

    Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: “Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: “Pán ich potrebuje.” A hneď ich prepustí.” Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: “Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.” Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: “Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!” Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: “Kto je to?” A zástupy hovorili: “To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.” Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice a povedal im: “Napísané je: “Môj dom sa bude volať domom modlitby.” A vy z neho robíte lotrovský pelech.” V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: “Hosanna synovi Dávidovmu!”, nahnevali sa a povedali mu: “Počuješ, čo títo hovoria?” Ježiš im odvetil: “Pravdaže. Nikdy ste nečítali: “Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu.” I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

  • 82. zač. Mt 20, 29- 34; Dvaja slepci.

    Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: “Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: “Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: “Čo chcete, aby som vám urobil?” Odpovedali mu: “Pane, nech sa nám otvoria oči.” Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.

  • 81. zač. Mt 20, 17 – 28; Ježiš predpovedá svoju smrť; Prosba matky za Zebedejových synov; Čaša a krst; Syn človeka slúži.

    Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: “Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.” Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: “Čo chceš?” Vravela mu: “Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Ježiš odpovedal: “Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?” Oni mu vraveli: “Môžeme.” On im povedal: “Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.” Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: “Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.”

  • 80. zač. Mt 20, 1 – 16; Hospodár si najal robotníkov do vinice; Závistlivé oko.

    Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.” A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: “Čo tu nečinne stojíte celý deň?” Vraveli mu: “Nik nás nenajal.” Povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice!” Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: “Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!” Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: “Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.” Ale on jednému z nich odpovedal: “Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.”

  • 79. zač. Mt 19, 16 – 30; Len Boh je dobrý – treba zachovávať prikázania;. Dokonalý; Ako ťažko vojde do nebeského kráľovstva ten, čo je bohatý; Bohu je všetko možné; Opustiť všetko a nasledovať Krista.

    Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: “Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?” On mu povedal: “Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!” On sa ho opýtal: “Ktoré?” Ježiš odpovedal: “Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Mladík mu povedal: “Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?” Ježiš mu vravel: “Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: “Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: “Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: “Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.” Vtedy mu Peter povedal: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” Ježiš im povedal: “Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

  • 78. zač. Mt 19, 3 – 15; Prepustiť manželku; Dať priepustný list; Neschopní manželstva; Deti prinesené k Ježišovi.

    Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: “Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?” On odpovedal: “Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: “Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele”? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.” Povedali mu: “Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?” Odpovedal im: “Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.” Jeho učeníci mu povedali: “Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.” On im povedal: “Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.” Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: “Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.” Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

  • 77. zač. Mt 18, 23 – 19, 2; Kráľ sa účtuje so svojimi sluhami.

    Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: “Pozhovej mi a všetko ti vrátim.” A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: “Vráť, čo mi dlhuješ!” Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: “Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.” On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: “Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?” A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.” Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

  • 76. zač. Mt 18, 18 – 22; Koľko ráz treba odpustiť bratovi.

    Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.” Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: “Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?” Ježiš mu odpovedal: “Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

  • 75. zač. Mt 18, 10 – 17; Anjeli detí; Stratená ovca; Napomenúť brata, ktorý zhrešil.

    Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. ( Syn človeka totiž prišiel zachrániť, čo sa stratilo.) Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých. Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.

  • 74. zač. Mt 18, 1 – 9; Kto je väčší v nebeskom kráľovstve; Prijať dieťa; Pohoršiť; Pohoršenia.

    V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: “Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?” On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: “Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza! Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.

  • 73. zač. Mt 17, 24 – 27; Odvádza daň.

    Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: “Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?” On vravel: “Platí.” Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: “Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?” On odpovedal: “Od cudzích.” A Ježiš mu povedal: “Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, chod k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.”

  • 72. zač. Mt 17, 14 – 23; Nevera učeníkov; Sila viery; Modlitba a pôst; Kristus predpovedá svoju smrť.

    Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená a hovoril: “Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k tvojím učeníkom no nemohli ho uzdraviť.” Ježiš povedal: “Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.” Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: “Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: “Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: “Prejdi odtiaľto ta!” – prejde. A nič vám nebude nemožné.” ( Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.) Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: “Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili.

  • 71. zač. Mt 17, 10 – 13; Kto je Eliáš.

    Učeníci sa ho pýtali: “Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?” On odpovedal: “Áno Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.” Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

Back to top button