Či Kristus skutočne vstúpil do neba?

Kresťanská viera učí, že Pán sa po svojom zmŕtvychvstaní štyridsať dní zjavoval učeníkom. V štyridsiaty deň zhromaždil všetkých na Olivovej hore a „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im ho spred očí.” A Boží anjeli osvedčili: „Mužovi galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba” (Sk 1, 9; 11)

V tejto viere je pred nami všetkými útecha pre nás. Teší nás, že náš milý Pán a Spasiteľ je v nebi, po pozemskom ponížení je povýšený, po mnohom a ťažkom utrpení došiel do slávy. Ale nás teší i to, že aj nám tam, ako sám povedal, pripravuje miesto, aby sme tam boli, kde je On, a s Ním aby žili všetci, ktorí sa už tu vo viere s Nim spojili. Lebo: kde je hlava, tam budú i údy; kde Vodca, tam aj vedení;  kde Pastier, tam ovečky; kde prvorodený Syn, tam i ostatní synovia a dcéry; kde Kristus Pán, tam i tí, ktorí sú Kristovi.

A v tejto viere je i napomenutie pre nás. Sme určení pre niečo vyššie než len pre túto zem, alebo pre červy v našom, snáď ani nie príliš ďalekom hrobe. Sme povolaní dediči kráľovstva nebeského. Preto našou povinnosťou má byť „hľadanie toho, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslenie na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi” (Kol 3, 1—2). V časnom živote túžiť po živote večnom. Kým sme na zemi, hľadať kráľovstvo Božie. Kým žijeme vo svete, pripravovať sa do nebeskej vlasti. Ale aké máme dôkazy, že je Pán v nebi, že skutočne vstúpil na nebesá? To nasleduje prirodzene už z Jeho zmŕtvychvstania. Ten, ktorý na tretí deň slávne vstal z mŕtvych buď znova umrel, alebo musel skutočne vstúpiť na nebesá. Všelijako mudruje rozum aj nevera, aby mohla podvrátiť Pánovo vstúpenie na nebo. „Tam — na hore Olivovej — nevstúpil vraj na nebesá, ale zašiel za vrch a skryl sa pred učeníkmi.” — Takýto úmyselný klam zo strany Pánovej môže predpokladať ozaj len — nevera, ktorej celé jestvovanie sa zakladá na lži a klame. A spytujeme sa: čo sa stalo s Pánom potom, keď sa skryl? „Umrel — vraj — a pochovali Ho, ako iného človeka.” Kto? Učeníci, pred ktorými sa skryl? To je však nemožné! Cudzí ľudia? Ale či by Pánova smrť mohla ostať v tajnosti? Touto cestou nevera nemôže nájsť cieľ — preto Pánovo vstúpenie na nebo vyhlasuje za výmysel učeníkov. — Ale či to možno i len predpokladať o tých priamych svedkoch a horliteľoch za pravdu a vždy len za pravdu? A menovite či možno predpokladať o nich také bláznovstvo, že by si najprv boli niečo vymysleli, a potom by za tú svoju vymýšľaninu boli hotoví i život v obeť položiť? Nie; tu platia apoštolové slová: „Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním.” (R 6, 9). Ale keď viacej neumrel, musel vstúpiť na nebo. A túto skutočnosť nám zase potvrdzujú aj Jeho vlastné slová i vôbec slovo Božie. Predpovedané je Jeho vstúpenie na nebo v Starom Zákone. V Žalme 47. čítame: „Boh vystúpil hore za víťazného pokriku, Hospodin za zvuku trúby.” A ešte zreteľnejšie svedčí Žalm 110.: „To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám.” A prorok Daniel čo videl? „V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne.” (Dan 7, 13, 14). — Svoje vstúpenie na nebo predpovedal sám Pán (Mt 26, 64): „Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Na inom mieste, bezprostredne pred svojím vstúpením na nebo, hovoril Pán: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.“ (Mt 28, 18). Svojich učeníkov čím potešoval? „Idem k Otcovi!” (Ján 16, 17) — A ako jasne hovorí o tomto apoštol Pavel: „Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (F 2, 9—11). O všetkých týchto rečiach môžeme zase len to povedať: keď sme presvedčení o tom, že každé slovo drahého nášho Spasiteľa je pravda, čistá, istá, nepodvratná, svätá, verná pravda — a pravdivé sú i všetky reči Písma — tak pravdivé sú i svedectvá o Pánovom vstúpení na nebo. Dôkazom tohoto je napokon i to, že sa Pán Kristus i dnes osvedčuje ako živý a všadeprítomný, a to skrze svojho Ducha. — Oblieka svojich mocou z výsosti, dáva im nový život; hovorí im k srdcu, k svedomiu; svoje slovo činí pôsobivým medzi nimi; a niektorých jednotlivcov medzi nimi uschopňuje i k najväčším protivenstvám, áno, i k samotnej mučeníckej smrti pre Jeho meno. Chcete sa o tom presvedčiť, že Ježiš žije v Božej sláve? Skúste to, rozprávajte s Ním, akoby stál pri vás. — Ak je pravda, že má moc na nebi i na zemi, musí vás vidieť a musí vás počuť. A ak je i dnes taký, aký bol kým žil na zemi, plný lásky, milosrdenstva, musí sa vám zjaviť ako milujúci Priateľ a ako žehnajúci Pán. — Skúste to, a vtedy nebudete potrebovať žiadne iné dôkazy a svedectvá o Jeho vstúpení na nebesá. Vtedy sa darmo bude dobíjať na vás nevera. Vtedy budete mať svedectvo sami v sebe, že Pán žije a kraľuje na nebi i na zemi. — Skúste to!!

Pokoj Vám!!