Kočovní skýti, trácke skupiny, z východu Dákovia, Kvádi, Markomanov, prvý názov pre SK je Marobudovo kráľovstvo, Panónia, Vanniovo kráľovstvo, Marcus Aurelius a jeho úvahy na brehu Dunaja, zázračný dážď / blahodarný dážď, Laugarício, pri Komárne XP mince
Pravlasť Slovanov, Historik Prokopius, Bohovia: Perún, Vyšeň, Svarog, Ramchat, Lada-Matuška, Veles, Makoš, ČísloBoh, DážďoBoh, Bohyňa Mara, Moréna, Dživa, Rožana, tzv. Svarožov kruh Božstiev, 623 franský kupec Samo, vynikal odvahou, vďaka jeho šikovnosti sa ubránili Avarom a zvolili si ho za kráľa. Samova ríša, ťažko hovoriť že bol kresťan s 12 ženami, takže bol možno židom, na SK boli misie: grécka (prekryli ju CaM), talianská (už od čias západných Slovanov), íroškótska misia (predstaviteľom bol Virgil) v r. 629 tu prichádza sv. Amand, ktorý robí misiu a zanecháva svedectvo ale nezavraždili ho tak odchádza smutný, že neskonal mučeníckou smrťou.
Po zániku Samovej ríše, znova čelili avarskému pádu, 788 vytvorilo sa bavorské kniežatstvo Karolom Veľkým, 796 je útok na avarský základný tábor, kedy sú Avary porazení, veľká časť vojakov sa dostala pod Franskú ríšu. Po rozpade avarskej ríše, vznikli priaznivejšie podmienky pre tvorbu misií, v r. 796 syn cisára Karola Veľkého zvolal synodu na brehoch Dunaja, ktorá mala viesť akou formou bude pokresťančovanie na SK prebiehať. Misijne pole bolo veľké a franský kňazi to nemohli zvládnuť tak žiadali patriarchu Pavlína o pomoc, ale o nich sa nám nič nezachovalo. V uzneseniach synody bolo napr. že sa nesmú pod nijakým nátlakom viesť pokresťančovacie akcie, Riešila sa tam aj jurisdikcia kde juh patril akvilejskemu patriarchátu, otázkou ostáva, či tu boli aj íroškótsky misionári, Cutbertov evanjeliár ktorého kresby sa podobajú na stavby a povrch pri Dunaji, okolie Devína, Obnovené sirmijske arcibiskupstvo a tu patrila aj Panónia, dve významné kniežatá: Pribyna a Koceľ.
V 9. storočí sa skončil proces zjednocovania, Mojmír – Morava, Pribyna – Nitra, 825 je prvý kostol v Nitre, 833 dochádza k zjednoteniu kniežactiev , Roku 861 vyslal Rastislav posolstvo kniežaťu Mikulášovi I. z Ríma jeho prosbe nevyhoveli tak napísali do Carihradu cisárovi Michalovi III. Staroslovienske životopisy, žiaci CaM, 863 prichádza na VM sv. Cyril a Metod, Jn evanjelium, 867 – dostali súhlas na liturgiu v Slovenskom jazyku, Konštantín vstuje do monastiera sv. Praxedy, prijíma meno Cyril, 869 Cyril zomiera, Metoda vysväcujú za biskupa, 880 sa bulou Industria Tuae odobruje staroslovienska liturgia, kvôli intrigám Vichinga boli žiaci CaM vyhnaný a zajatý, je pravdepodobné že aj po odchode sedmopočetníkov sa istú dobu udržovala aj byzantská hierarchia na našom území, kult sv. Demetera.
907 – Pád veľkej Moravy, kláštory ako napríklad Vyšehrad, kláštor sv. Hypolita na Zobore. Bulharský patriarcha poslal rehoľníkov na udržiavanie obradu v Uhorskom kráľovstve. Zachovala sa aj pohrebná služba v maďarčine, ktorá sa podobá na parastas nie vtedajší obrad RKC cirkvi, Ostrožinské pergamenové zlomky majú v sebe kánon na česť sv. Demetera, za vlády kniežaťa Gejzu bol možno východný obrad v prevahe, Zákon sv. Ladislava o pôste hovoril, aby sa dodržiaval od prvého dňa t.j. od pondelka po Syropôstnej nedeli, zákony týkajúce sa klérického stavu manželstva, slávnie cirkevných sviatkov ako Obriezka Pána a pod. byzantským štýlom. Vytlačenie byzantského obradu nasledovalo kvôli rozkolu v cirkvi, prilnutie k západnému obradu, donačná listina pre mníchov sv. Demetera, na byzantskom dvore bol rukojemník Belo III. Ktorý bol ochrancom východného obradu, Honórius III. Písal arcibiskupovi aby nedával do Vyšhradu latinikov a taktiež nastala maďarizácia obyvateľstva spojená s latinizáciou.
Strediskom spirituality bolo na Spiši mesto Spišská kapitula, prepošt Llukáš nazýva tento chrám sv. Martina ako Katedrálny nie kolegiálny, 1198 vzniklo Spišské prepošstvo, a pravdepodobne biskupy boli práve východného obradu pre och lomený kríž v erbe, Alojz Miškovič píše o tom, ako sa v pokladnici biskupského úradu našla východná mitra, posledný Spišský biskup bol Jakub, 1402 zhorel na kapitule chrám a dostávaju nové práva kde sa v korešpondencií píše o navracaní ruténov na pravú vieru a ich navštevovanie katedrálneho chrámu sv. Martina, Spišské modlitby – modlitby ktoré sa podobajú na byzantský odrad, už samotná prítomnosť ľudu vyjadruje prítomnosť CaM tradície ľudu. Alexander Bonkalo vyjadruje narodnostné rozloženie ukraincov na Spiši v hodnote 7,1 a Zemplíne 11,4
Rusíni ako členovia hliadok, stráži, roľníkov, Ondrej R. Halaga to hodnotí takto: Prebývala tu aj pravoslávna cirkev držiac si grécke zvyklosti sv. Cyrila a Metoda. Teodor Koriatovič bránil rusínov, mukačevský kláštor siaha až do vlády Ondreja I., ktorý si vzal ruskú kniežaciu dcéru Anastáziu z Kyjeva kt. do Uhorska priniesla východných mníchov. Kláštor v Mukačeve pre baziliánov. Kráľ Vladislav II. Nariadil všetkým rusnackým farárom aby počúvali biskupa Jána, postupne právomoc biskupa rástla, Ferdinant I. v roku 1551 poveril mukačevského biskupa spravovať územie Maramureša. Svedectvo o rôznych národnostiach v biskupstve.
Po veľkom rozkole r. 1054 či už v Lyone alebo Florencií došlo k uzavretiu únií, príčiny boli aj politické, snažil sa o zjednotenie Rím a taktiež aj pravoslávny na SK, Rím zakladal kolégia: Grécke, Arménske, Maronitské, 27.7.1589 Žigmund III. Menoval za metropolitu Michala Rahozu, v r. 1590 bola tzv. Únijná deklarácia, žiadanie privilégií takých ako pre rímskokatolícke duchovenstvo. V r. 1596 bola zvolaná synoda do Brestu, pod vedením Rahozu, chýbali len pdopisy dvoch metropolitov, 18.09.1596 – bola únia slávnostne proklamovaná a prijatá. Klement VIII. Potvrdil úniu, únia bola v slovanskom jazyku na pergamene. Kardinál Gaetana ju osobne doručil do Ríma.
Vplyv tureckej invázie, ovplyvnené tiež bitkou pri Moháči r. 1526, nastúpili aj Habsburgvci na trón, vznikali nové myšlienkové prúdy ako anabaptizmus a protestantizmus, 1541 dobyli turci Budín, Uhorsko sa preto rozdelilo do týchto častí: 1. Západné – Habsburgovci, 2. Stred – Turci, 3. Sedmohradské kniežactvo – Žigmund. 1711 Habsburgovci víťazia nad Sedmohradskom, protestanti obsadili mukačevský kláštor, uhorsko sa pokúšalo privisť ruténov k únii aby tým spojili východ zo západom. V polovici 16. st. začal proces rekatolizácie, Rekatolizátori: Oláh, Forgách a Pazmány. V r. 1588 bolo mukačevo v rukách protestanských zemepánov. Drugethovci prispeli k zjednoteniu, kedže boli pánmi Humenského panstva. 1614 sa malo uskutočniť zjednotenie na sviatok sv. Ducha. Bazil Tarasovič chcel zjednotenie ako biskup, rákoczy mu to však neshválil a len v západnej časti mohol šíriť úniu. Petrovič a Kosovický šírili úniu, 24.04.1646 bola únia uzavretá v hradnej kaplnke Drugethovcov v Užgorode. 14.mája 1648 však až bola potvrdená cirkevne. Úniu potom prijímali všetky župy, V Mukačeve pôsobil biskup Parthemius, ale bol vyhnaný do Užgorodu panstvom. Až do roku 1664 bola mukačevská eparchia rozdelená na dve časti. Žofia Báthoryodstránila Parthemia lebo chcela mať sama menovacie právo, Parthemius je v mukačeve ako biskup a Báthoryova si môže na svojom území ďalej menovať a tým bola úrodná pôda pre zjednotenie. Prekážky zjednotenia: 1. Podmienka zachovania východného obradu, 2. Možnosť vlastného výberu Mukačevského biskupa, 3. Hmotné zvýhodnenie pre duchovenstvo. Biskup de Cammelis ktorý upevňoval eparchiu po duchovnej stránke, 23.augusta 1692 vydal kráľ Leopold I. listinu, ktorá oslobodzovala kňazov aj ich deti z poddanského stavu. 1703 bolo Rákoczyho povstanie, Ján Hodermarský na tróne biskupa, Zámošská synoda vyriešila otázku východného obradu 1716 – body o hierarchii a duchovenstve. Selvušská synoda 1727 v obci Seľvuš, nadväzovala na predošlú synodu. 1720 bola Zámošská synoda prijatá.
Biskupi: Simenon Štefan Olšavský (1733-1737), Juraj Gabriel Blažovský (1738-1742), mukačevský biskupi boli závislí od Jágru, naďalej boli len obradový vikári. Ďalším biskupom bol Michal Emanuel Olšavský (1743-1767) 1744 zriadil v Mukačeve malý seminár a roku 1766 začal so stavbou veľkého seminára. Protestanti sa vysmievali gréckokatolíckym kňazom, že sú len kapláni rímskokatolíckym, duchovnú otázku vyriešila Mária Terézia, ktorá žiada Klementa XIII. o kanonizovanie, písala to na žiadosť Bačinského a Bradáča, Dňa 19.9.1771 bulou Eximia Regalium Principum pápež Kliment XIV. Ustanovil samostatnú Mukačevskú eparchiu.
Nástupcom Jána Bradáča, 1773 – 1809, zaslúžil sa o osamostatnenie Mukačevskej eparchie, 1732 sa narodil v Užgorodskom dištrikte, 1756 bol vysvätený za kňaza a 1773 bol vysvätený za biskupa, v roku 1773 sa uskutočnila vo Viedni synoda na ktorej boli tri skupiny gréckokatolíkov: 1. Chorváti (1611 uniati) 2. Rumuni (1698) 3. Rusíni, Slováci z Užgorodskej únie (1646) Na tejto synode sa jednalo o revíziu textov liturgických, zmenšenie verejných sviatkov, 1774 bol vo Viedni zriadený centrálny seminár pre Gréckokatolíkov. 1775 preniesol sídlo z Mukačeva do Užgorodu, 1787 bolo Mukačevské arcibiskupstvo dané do správy katolíkov zo Spišskej Kapituly. 27. júla 1787 bola eparchia rozdelená do troch vikariátov: 1. Maromošský, 2. Satmarský, 3. Košický.
Mukačevský kapitulárny vikár predložil návrh aby bola v Uhorsku zradená metropolia s tromi eparchiami: 1. Mukačevo, 2. Prešov, 3. Marmaroš. Ján Kutka zomrel a návrh neprešiel, eparchia patrila pod patronát Františka I. dňa 3. novembra vytvoril novú eparchiu v hraniciach vtedajšieho Košického vikariátu, V r. 1816 napísal list svätej stolici ktorá bola upovedomená o tomto rozdelení, donačná listina pre Gregora Tarkoviča nesie dátum 11.júl 1817, Tarkovič dostal úlpohu vybudovať fungujúcu eparchiu, dostali sme aj právo 5 kanonikov, patrilo pod Ostrihomského prímasa, 18. novembra 1821 zvolal do Prešova generálnu synódu, Vďaka Tarkovičovi sa položili základy: 1. bohosloviu, 2. chorým kňazom, 3. vdovám a syrotám, 4. pre pomoc kňazom. Zomrel 16. januára 1841
1818 Bula RELATA SEMPER, Pius VI., biskupa podľa starého byzantského zvyku vymenoval cisár a potom sa čakalo na odobrenie z Ríma, 1815 sa začal proces erigovania z Mukačevskej eparchie, Cisárom bol apoštolský kráľ František I. iskupi: Gregor Tarkovič (1818- 1841), Jozef Gaganec (1843- 1875), Mikuláš Tóth (1876-1882), Ján Vályi (1883-1911), Štefan Novák (1914-1920) Tarkovič: Chcel byť jezuita, vysv. Alexandrom Bačinským, muž modlitby nie administratívy, rezidencia priam padala, vždy s knihou v ruke, 16. januára 1841 zomrel, spolupracovníci mu boli Popovič a Gaganec Gaganec: Narodený vo Vyšnom Tvarožci, štúdia v Bardejove, Szátor Új Hély, Varadín, Levoča, menovaný cisárom, podporoval aktivity A. Duchnoviča, založil spolok sv. Jána Krstiteľa, otec bol pohraničný strážnik, dve prúdy, bojoval proti alkoholizmu, obhajoval cyriliku, označenie Otec eparchie, prostopinie a katechizmus Tóth: špirituál v Užgorode, založil seminár, prvým rektorom bol Kodratov, jeden z najučenejších biskupov svojho času, Zomrel náhle ale stihol založiť náš milovaný seminár. Válayi: Dokončil stavbu seminára, 1910 zriadil meštiansku školu, Aponyho zákony vyšli, pastorálna a kultúrna činnosť eparchie, vysvätil bl. P.P.Gojdiča Novák: Narodil sa v Ubli, 1905 bol v Užgorode vysvätený za kňaza a otec bol tiež kňaz ale náhle zomrel, tu sa ho ujal Anton Papp, vychovával deti grófa Pálfyho a potom sa v roku 1913 stáva biskupom. žiadal nové vojnové pôžičky pre eparchiu, bol veľmi pomaďarčený a pdchádza aj do Maďarska a necháva biskupský stolec správcovi Mikulášovi Russnákovi.
Narodil sa 17.júla 1888 v Ruských Pekľanoch, otec Štefan bol gréckokatolíckym kňazom a mama bola Anna, rod. Gerbéryová. Základné vzdelanie nadobudol v Cígeľke, Bardejove a Prešove. Maturoval v roku 1907 v Prešove. Vďaka výborným štúdiám ho poslal biskup študovať do Budapešti. Od svojho špirituála dostal uznesenie: „Život nie je ťažký, ale je vážny.“ Vysvätený 27. augusta 1911 v Prešove biskupom Jánom Výlyim, po vysviacke bol krátky čas ako kaplán pri svojom otcovi. Bo menovaný za prefekt eparchiálneho internátu a uč náboženstvo na meštianskej škole. Neskôr sa stal kaplánom v Sabinove. V roku 1919 sa stal riaditeľom biskupskej kancelárie. Dňa 20. júla 1922 vstúpil do rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore, kde po obliečke 27.01.1923 prijal rehoľné meno Pavol. 14. septembra 1926 bol menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Pri svojej inštalácií za administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených.“ Dňa 07. marca 1927 bol ustanovený na biskupa s titulom Harpašský. Konsekrovaný za biskupa bol v chráme sv. Klimenta v Ríme 25. marca 1927 na sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičky. Po vysviacke navštívil baziliku sv. Petra, kde sa pomodlil nad ostatkami sv.Petra. Dňa 29. marca 1927 boli spolu s otcom biskupom Nyáradim prijatí na audiencií u pápeža Pia XI. kde mu podával zlatý kríž so slovami: „Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na Teba zošle Pán Boh, synu môj, v Tvojej biskupskej službe.“ Biskupské heslo si zvolil: „Boh je láska milujme ho!“ Zriaďoval nové farnosti v Prahe, Bratislave a Levoči a inde. Postaval v Prešove sirotinec a zveril ho sestrám služobniciam. V roku 1936 založil gymnázium v Prešove. Podporoval nakladateľstvo PETRA, časopis Blahovistnik a rôznych modlitebných kníh ako Da prijdet carstvije Tvoje. Medzi jeho devízie patrili: • Láska k eucharistickému Kristovi, posilňovaná adoráciou • Veľká úcta k Božiemu Srdcu (Jeho modlitba v seminári: Všetky modlitby, obety a kríže obetujem ako náhradu hriechy celého sveta!) Vo svojej biskupskej kaplnke mal obraz Klokočovskej Panny Márie. 13. apríla 1939 ho menovali za apoštolského administrátora mukačevskej epaechie. Počas Slovenského štátu žiadal pápeža o abdikáciu, no ten mu ju nepovolil a dal mu aj vyššiu funkciu, biskupa Prešovského. 8. augústa 1940 bol v Prešove slávnostne intronizovaný. 15. januára 1946 bol potvrdený jurisdikciou nad všetkými gréckokatolíkmi v Československu. Po nástupe komunizmu čelil prestupu na pravoslávie slovami: „Mám už 62 rokov a obetujem celý svoj majetok aj rezidenciu, no svoju vieru za žiadnych okolností nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená.“ 28. apríla 1950 postavila vláda gréckokatolícku cirkev mimo zákon. V dňoch 11. – 15. januára 1951 bol odsúdený na vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi (Vojtaššák, Buzalka, Gojdič) odňali mu práva, doživotný trest a pokutu 200 000 korún. Prezident Andrej Zápotocký mu udelil v roku 1953 amnestiu a tak sa jeho doživotie zmenilo na 25 rokov. Mal vtedy 66 rokov a jeho zdravotný stav bol zlý. Bol mu ponúknutý aj post patriarchu pravoslávnej cirkvi, ale odmietol ho slovami: „Veru, neviem, či by bolo hodno zameniť korunu mučeníctva za dva, či tri roky života na slobode. No ja to ponechám na milého Pána Boha, nech on rozhodne.“ Pri príležitosti jeho 70. narodenín mu pápež Pius XII. poslal telegram. Veľkou túžbou otca biskupa bolo zomrieť v deň jeho narodenín a to sa mu 17. júla 1960 počas jeho 72. narodenín. Zomrel v Leopoldove, kde mu bol spoluväzňom František Ondruška a spovedníkom Alojz Vrána. Jeho hrob bol označený číslom 681. V dôsledku uvoľnenia pomerov, štát povolil jeho exhumáciu 29. októbra 1968 do Prešova. Od 15. mája 1990 sa nachádzaju v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove.27. septembra bol súdne rehabilitovaný. Bol vyznamenaný rádom T.G. Masaryka II. Triedy a Pribinovým krížom I. triedy. Za blahoslaveného ho menoval pápež Ján Pavol II. V roku 2001 v Ríme.
Mons. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola erigovaná farnosť v Prahe, biskup P. P. Gojdič, OSBM, menoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol spirituálom kňazského seminára v Prešove. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Profesorom pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove bol od roku 1943. Vysvätený na biskupa bol 11. mája 1947. Pri smutných okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1950, štátna moc postavila Gréckokatolícku cirkev mimo zákon. Boží služobník biskup ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Tu bol 18. októbra 1950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951 oddelením štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná krížová cesta Božieho služobníka po krutých, neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím bol 12. mája 1964 z posledne menovaného väzenia prepustený, „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie”, podmienečne na 3 roky. Počas väzenia vo väzniciach, ktoré trvalo 13 rokov 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým množstvom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory sa stali príčinou trvalého nalomenia jeho zdravotného stavu. Po repustení žil až do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný príslušníkmi ŠTB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával Boží služobník síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Zomrel, ako je uvedené aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia, 23. júla 1976 v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jeduarzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu. Obetoval celého seba z vernosti ku Kristovi a katolíckej cirkvi a prijal všetky väznenia a fyzické a psychické utrpenia so zodpovednosťou, odvahou a pevnou vierou. Jehoprenasledovatelia boli poháňaní nenávisťou ku katolíckej viere. Stal sa teda mučeníkom pre vieru, pretože obetoval svoj život pre Krista a pre Cirkev a zomrel ex aerumnis carceris. Svoje biskupské heslo «Aby všetci boli jedno» vo svojej biskupskej službe naplnil.
Alexander Bačinský – Nástupcom Jána Bradáča, 1773 – 1809, zaslúžil sa o osamostatnenie Mukačevskej eparchie, 1732 sa narodil v Užgorodskom dištrikte, 1756 bol vysvätený za kňaza a 1773 bol vysvätený za biskupa, Alexander Bačinský rozdelil eparchiu do celkov: vikariatov: Marmaroš, Satmár, Košice. Územie to bolo od Spiša až po Košice. Roku 1700 bol podľa všetkého založený osobitý Spišský dekanát. Ján Pasztély bol prvým vikárom. Neskôr nastúpil Michal Bradáč, 8. marec 1806 bol definitívne ustanovený Košický vikariát. Minoritský kostol mal byť prispôsobený východnému obradu. 8.januára 1809 dostáva biskupskú vysviacku, potom sa vracia do Prešova, ale náhle zomrie mukačevský biskup, on ide na jeho miesto a za vikára je menovaný Gregor Tarkovič, Kapitulným vikárom sa stáva Ján Olšavský, posledný vikár Prešova OD 1816 Až Po erigovanie nového biskupstva.
28. októbra 1918 vzniká ČSR, 85% katolíkov, nuncius Micara, T.G.Masaryk vyhlasuje vojnu Rímu, vznik ľudovej strany Andreja Hlinku, 1920 vymenovanie prvých biskupov Kmeťko, Bláha a Vojtaššák, 1928 uzavretie dohody modus vivendy, nové štátne hranice spôsobujú chaos v rozdelení eparchie, zemplín je pod Mukačevom, Prešovské biskupstvo spravoval Mikuláš Russnák, pápežský prelát, písal teologické spisy, profesor v Bratislave, zomrel v Bratislave a pochovaný na Martinskom cintoríne, po ňom sa ujíma v roku 1922 eparchie Dionýz Nyaradiy. 1 januára 1899 bol vysvätený za kňaza. 1915 vysvätený v Ríme, Vymenovaný za apoštolského vizitátora Podkarpatskej Rusi. Zomrel 14. apríla 1940 počas vizitácie v Mrzom Poli v Juhoslávií.
Cisár František žiadal o zriadenie prešovskej archieparchie, 1816 žiada ale až bulou Relata Semper Pius VII. Zakladá prešovskú eparchiu. Bolo to takpovediac misijne územie, keďže neboli dané farnosti ani územné celky. V roku 1938 vypukla druhá svetová vojna, 29.09.1938 československo muselo nemecku ustúpiť územia, maďari v roku 1939 okupovali podkarpatskú rus, na východnom slovensku vzniklo prvýkrát cirkev sui iuris daná do správ bl. Petra Pavla Gojdiča. Eparchiu spravoval bl. PP. Gojdič, generálnym vikárom bol Anton Tink, vtedy bola eparchia pod vedením bl. Teodora Romžu, Tinka poverili za apoštolského vizitátora mukačevskej administratúry.
Víťazný február 1948, komunistický štát je totalitný v plnom slova zmysle, kresťanstvi je v protiklade zo štátnym presvedčením – marxizmom, 28. apríla 1950 bola zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev, 112/1950 vládne nariadenie na zrušenie seminárov. Deportácie kňazov do Mučeníkov. Internovanie biskupov. Obvinenia zo špiónstva pre Rím, 1960 vydaná nová ústava aj trestný zákonník, pridané zákony pre kňazov ktoré ich obmedzovali. 9.mája 1962 udelila vláda niektorým kňazom amnestiu na základe podpisu pápeža Jána XXIII. II. Vatikánsky koncil, Tomášek, Lazik, Nescei sa zúčastnili koncilu, Cenzúra, obmedzovanie tlače a náboženského stretávania sa pod hrozbou väzenia.
28. apríl 1950 Prešovský sobor, Gojdič – Osobný strážca, nepovolenie liturgie ráno, biskup sa ani nenajedol, zobrali kľúče od katedrály, vladyka odmietol a násilim vošli dnu za spevu Sláva vo vyšnich Bohu, biskupa naložili do auta, stihol dať ešte požehnanie, väzenie v Sebastovej, Bačke, Tatrach, Praha – Ruzyni, Valdice, Ilava, v r. 1950 poslednýkrát na sviatok sv. eucharistie slúži poslednýkrát liturgiu, Psychycký teror vo väzici. 10-13.januara 1951 proces s vlastizradnými biskupmi, bol to hraný proces, zakázanie kňazom sa účastni politiky a pod. Dr. Gustav Husak sním bol a podáva autentické svedectvo, doživotie a 200000 korún pokuty, žehnal nepriateľom, nikoho neobvinoval, spoluväzn Vasiľ Hopko, Biskup tajne slúžil liturgiu po sediačky pri svojej skrinke, Zomiera v Leopoldove s číslo 681 na vyčerpanie, a iné choroby zistené pitvou, neprestal vtipkovať, aj keď ho všetko bolelo, odmietol presup na pravoslávie, prijal pred smrtou eucharistiu, mal chorobu močových ciest, spoluväzeň František ONDRUŠKA, osem minut po polnoci 17.júla 1960 biskup zomiera. Trikrát bol na hrobe kríž o vždy ho odstránili, chyba hrobára pri exhumácií. Hopko – 15 rokov väzenia, vo väzení mal zákaz si ľahnúť, chodil 112 dní dookola, psychotýranie, trpel depresiami, Drahý spasiteľ milujem ťa, daj aby som ťa viac a viac miloval – strelná modlitba vo väzení. 23. júla 1976 zomrel v Prešove Kňazi – Zostali verný, deportácie, Rusko, sibír a pod. štátne súhlasi. Len 26% kňazov chcelo pravoslávie a len 6% naozaj nimi ostali. Veĺkou oporou boli manželky a deti kňazov, zbúraný seminár, bohoslovcom sa robili prieky pri štúdiu, gréckokatolícka cirkev sa zmenila na katakombálnu cirkev Veriaci – Nesúhlasili s pravoslávnymi, štát im tam dával tzv. kurzových kňazov, farnosti kt. sa nechceli zjednotiť: Sulín, Závadka, Olšavica, Abramovce. Veriaci písali petície, robili sa v matrikách rôzne záznamy ako graecus ritus a pod. Vytvorené dve komisie: 1. Preskúmať východne slovensko a náboženský problém, 2. Zástupcovia cirkvi kt. by mali vyriešiť spory. Gréckokatolíci vyjadruju nádej že spory sa vyriešia.
Likvidácia grkat. Cirkvi, spojenie s pravoslávnymi. 24.apríl 1950 malý sobor – v Ružbachoch, skončil fiaskom, keďže odmietli prítomný prestup do pravoslávia. 28.apríl 1950 veľký sobor – Prešovský, v čiernom orlovi, Jelefterij prichádza do Prešova, preberá gr. chrám a slúži ďakovný akatist, násilne tam vláčili gr. kňazov, oklamaní ľudia, veľká účasť za zamienkov inej akcie, rýchli priebeh od pozdravu cez komisie až po uznesenia. Knap, Kačur, Bihuna, Havril, Toth – prejavy kňazov ktorí kritizovali Vatikán. Rohaľ-Iľkiv – najväčší nepriatel uniatov, Body soboru a uznesenia boli: 1. Zrušenie užgorodskej unie, 2. Zrušenie unie z rímom, 3. žiadosť pre pravoslávnych o ich správu, 4. Zasielanie pozdravných telegramov. Manifest. Gojdič odmietol predať kľuče od katedrály a to zobrali ako spreneveru ľudu a jeho internovanie bolo otázkov minut. Vrcholom soboru bol zinsenovaný proces s Buzalkom, Gojdičom a Hopkom. Od roku 1950 sa zmenila na katakombálnu cirkev.
Odstraňovali sa následky vojny, gkc. V nových podmienkach, zmeny v straníckej štruktúre, odpad od cirkvi katolíkov, postupné zvýšenie neveriacich, Xaver Rither zástupca svätej stolice počas vojny, Katolícka cirkev stotožňovaná s Hlinkovou gardou, Martina Martinku povstalci prepílili výstrelmi, zatknutie Vojtaššáka, cirkevný referent, dr. Jozef Tiso prezident, potom ho odsúdili na obesenie, Olšavica, židovská otázka a pod. 8 diecéz, 3 administratúry a 1 grkat. Biskupstvo.Akčný výbor spravoval Čepička, nastalo zatlačenei vydávania katolíckych periodik na základe obhajovania nedostatku papiera. Klement Gotvald po volne prezident a nastáva memorandu z 19. januára 1949 ktoré malo tvoriť konkordát a jednalo sa tam: aby nezasahovali do cirk. tlačí, vznik cirkevných škol, učebné osnovy, náboženská tlač, slobodné právo sa združovať, zastaviť kampan proti pápežovi a pod. … 7. februára 1948 predsedníctvo UVKSČ memorandum schválilo ale nie celé. Videnie v cirkvi nepriatela, snaha o tzv. národnu cirkev. Pius XII odsúdil to aby sa kat. cirkev pridružila k štátu, zriadil sa cirkevný štátny úrad, intrigy proti kňazom, január 1949 sa štát zameral na rehole ako neproduktívne, kláštory boli vždy baštami a nastávalo postupne rozpustenie kláštorov a vymieranie a odsúdenie mnohých kňazov.
Po vojne, slovanská idea bola tým podporená keďže nemci hlásali svoje. Husák zakročuje, stopuje tlač katolíckych periodík, 7. februára 1948 predsedníctvo UVKSČ memorandum schválilo ale nie celé. Videnie v cirkvi nepriatela, snaha o tzv. národnu cirkev. Pius XII odsúdil to aby sa kat. cirkev pridružila k štátu, zriadil sa cirkevný štátny úrad, intrigy proti kňazom, január 1949 sa štát zameral na rehole ako neproduktívne, zrušnie seminárov a vytvorenie jedného centrálneho seminára, označenie mosky ako tretieho Ríma, V roku 1893 prevládali gréckokatolíci, strediskom pravoslávia bola Ladomírová, 1949 zrušenie Užgorodskej únie a pod. 12. septembra 1946 sa posvätil vraj dočasný chrám Alecandra Nevského v Prešove. Posviacka a stavba chrámov v Stakčíne haliči a pod., prehliadky kláštorov mužských aj ženských, zatváranie všetkých cirkevných ustanovizní, Čepička, nastalo zatlačenei vydávania katolíckych periodik na základe obhajovania nedostatku papiera.30. decembra 1949 boli voľby na pravoslávneho biskupa kt. vyhral Dechterev, ktorého aj vysvätili neskôr, Dve pravoslávne biskupstvá v olomouci a prešove, Gojdič a Hopko spravovali Prešovskú, Mukačevskú aj Hajduužgorodskú časť eparchie.Nápad vytvoriť iniciatívne výbory v obciach, Nápad snemu kt. by gréckokatolíkov obrátil na pravoslávie..
3,-5. januára bol Novotný nahradený Dubčekom, presadzuje sa socializmus s ľudskou tvárou, slovo gréckokatolík bolo i zmazane zo slovnika slovenskeho jazyka. Rozdelenie veriacich: odišli, rimo, tajne.Hopko sa obrátil na žiadosť o znovuobnovenie egrkat. Cirkvi.Požiadavky na zrušenie uznesení soboru, znovunastolenie unie a navrat kňazov. Vytvorenie tzv. akčného výboru na čele s Vasiľom Hopkom, protesty od pravoslávnych, akokeby korešpondenčý boj medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi, udelenie rehabilitácii a pod. udelenie súhlasu hopkovi, vydať hosp. uznesenia, 69/1967 zákon o grkat cirkvi, dôležitou udalosťou bola aj exhumácia tela bl. Pavla, Ambróz Lazík dočasný ordinár, Ján Hirka – 1949 ho vysvätil Vasiľ Hopko, 20. decembra 1968 navrhnutý štátnou spávou za administrátora a potom 1978 vymenovaný za pápežského preláta, bol udelený aj štátn súhlas pre Vasiľa Hopka s núteným nadriadeným Jánom Hirkom.
Dubčeková pražská jar, 20 rokov bol síce ordinár Ján Hirka no grkat. Cirkev na SK bola len akokeby trpená, potvrdenie vytvorenia akčného výboru, 1950 bola nositeľkou kultúry GBF 54 rokov, 21.12.1968 adresovanie žiadosti o znovu uznanie GTF, pôda pre fakultu, odborne vyspelý napr. Mastiliak, Rusnák, Seman. Gréckokatolícky bohoslovci boli regulpovaný aj to nie vždy prijali ak bol problém nedovolili napr. pri užívani spoločnej cerkvi, Eugen Kočiš v tej dobe tajne vysvätený ale pôsobil ako biskupský ceremonár, Zomiera Hopko za následky zlého zdravotného stavu a podávania arzénu, telesné pozostatky uložili do krypty katedrálneho chrámu, Vasiľ Hopko len svätil, nebol sídelný, práva mal Ján Hirka. Svätili napríklad Stratiev, Segedy, Miklovš. Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola len trpená. Nariaďovania kňazom, bojkotovanie odpustov, vynaliezavosť kňazov a manželiek. Na súkromnej audiencií mons. Ján Hirka informoval pápeža o stave cirkvi na Slovensku.
Pápež František vo štvrtok 9. mája predsedal druhým vešperám slávnosti Nanebovstúpenia Pána po tom, ako…
10. 5. Svätý apoštol Šimon Horlivec Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „načúvajúci“. Šimon Horlivec…
Cirkev na Slovensku predstavila novú internetovú stránku k Jubilejnému roku 2025. Na odkaze www.jubileum2025.sk nájdu…
Sláva Isusu Christu!Dnes pred začiatkom sv. liturgie posvätíme novú čašu, diskos aj kadidlo. Obrad nie…
Vymenovaný nový sídelný biskup Mukačevskej eparchie V stredu, 8. mája 2024 Svätý Otec František vymenoval za…
V dňoch 2. – 8. júna 2024 sa uskutoční návšteva slovenských biskupov Ad limina apostolorum v…