Traja bádatelia možno po niekoľkých storočiach objasnili pôvod názvu mesta Kežmarok

Rastislav Ferulík, Michal Gemza a Martin Krasuľa z občianskeho združenia Nezdolný vrch pátrali po stopách podtatranských „balvanov” stojacich v minulosti v blízkosti mesta Kežmarok viac než desať rokov. Mohol by byť názov mesta spojený s touto megalitickou stavbou z doby bronzovej?

Vzniku samotného mesta Kežmarok sa venovalo množstvo historikov, archeológov, bádateľov a nadšencov. Z historických prameňov je isté, že samotné mesto vzniklo spojením niekoľkých menších osád. Otázkou však zostáva, ako vznikol a čo znamená jeho názov. Aj keď je pomenovaní mesta Kežmarok zaznamenaných vyše 150, význam tohto názvu nie je do dnešnej doby uspokojivo objasnený.

„Ako najstarší názov mesta sa v listine z roku 1269 spomínajú varianty Kaszmark, Kesmark, Kismark, a to v spojitosti s príchodom Sasov. Vysvetlenie tohto pomenovania historici videli v preklade z germánskeho jazyka, kde sa syr povie Käse a trh sa povie Markt. Možno to spojovali aj s jednou z najstarších ulíc Kežmarku Starým trhom. Najstaršie názvy uvedené v rôznych listinách tomu však nenasvedčujú. V žiadnom z nich sa nespomína markt, ale iba mark, čiže skôr územie, značka alebo marka,“ priblížil Martin Krasuľa z o. z. Nezdolný vrch.

Názov mesta podľa nich siaha oveľa, oveľa hlbšie do histórie. „Osídlenie Podtatranskej kotliny je podľa archeologických dôkazov datované do dôb prinajmenšom 3 500 rokov pred našim letopočtom, keď sa pod Tatrami natrvalo usadili prví poľnohospodári. S ich príchodom prišli znalosti z oblasti pestovania plodín, ale aj znalosti merania času. Vtedy to boli skôr obdobia (ročné cykly) vhodné na pestovanie určitých plodín než čas samotný. Na určovanie a odmeriavanie týchto období využívali pohyby Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe. Na tento účel bolo precízne vybrané a určené miesto, na ktorom boli osadené veľké kamene v smere, kde Slnko za Tatry zapadá na začiatku jari (jarná rovnodennosť) a opäť na jeseň (jesenná rovnodennosť), keď sa hospodársky rok končí. Takýmto miestom pri Kežmarku bolo práve Michalské pole, kde kedysi takéto kamene stáli,“ doplnil Krasuľa.

Ako súvisí názov mesta práve s touto megalitickou stavbou?

„Ak by sme vychádzali z najnovších poznatkov a genézy jazykov v strednej Európe a našej oblasti, musíme vychádzať z najstaršieho protoindoeurópskeho jazyka. Z etymologického slovníka Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon, ktorý bol spracovaný v roku 2008 Rickom Derksenom, sa dozvedáme, že staré balto-slovanské slovo *keš/kes v preklade znamená čas. Spojením slov kes a mark by sme mali dostať pôvodný a teda najstarší názov mesta Kežmarok! Čiže, keby sme chceli byť veľmi trúfalí, jednou z možností významu názvu mesta Kesmark (Kežmarok) by mohlo byť miesto kde, alebo odkiaľ sa meral čas. Dôkazom sú nie len „balvany“ z Michalského poľa, ale aj mýtmi opradený Jeruzalemský vrch týčiaci sa hneď za bránami mesta, kde sa podobné kamene v minulosti nachádzali, a tatranský solárno-lunárny kalendár ako výsledok bádania nášho združenia v oblasti archeoastronómie,“ uzatvorilo svoj výskum občianske združenie Nezdolný vrch.

Ondrej Miškovič