Východiská nemeckého idealizmu na učenie o Christovi

U Schellinga musí byť filozofické učenie o Christovi vytvorené na spoločnom základe, jednotné a oddelené od tohto sveta. U Kanta musí byť filozofické učenie o Christovi pre ľudí istotou, poznanou pravdou, morálnou hodnotou, reálnou skutočnosťou a aj v súlade s prírodou. U Fichteho musí byť filozofické učenie o Christovi podporené vzťahom, slobodou, láskou a obsahovať cestu k blaženosti. U Hegela musí obsahovať filozofické učenie o Christovi nadprirodzenosť, absolútneho ducha, nový pohľad na svet, mať logické princípy a byť plné ideálov.

Vystihnúť čo najpresnejšie nemecký idealizmus vo vzťahu ku Christovi by sme mohli nasledovne: Nemecký idealizmus definovaný na základe filozofických učení jeho predstaviteľov vo vzťahu ku Christovi definujeme ako pestrý a obsiahli v historicko-filozofickom kontexte bez presných čŕt a obmedzení v jeho chápaní. Myslitelia tejto doby apelovali na vytvorení christologickej filozofie na spoločnom základe, na jednotnej koncepcii, na oddelenosti od sveta, na slobode v myslení, na istote, na poznaní pravdy, na budovaní na morálnych hodnotách a zároveň reálnych skutočnostiach aj v súlade s prírodou, nadprirodzenosťou, absolútnym duchom a mali tak nový pohľad na svet, obsahujúci logické princípy a ideály zjednotené v láske na ceste k trvalej blaženosti. Tieto aspekty je potrebné brať ako východiskové pri ďalšom definovaní teologicko-filozofického základu v nemeckej idealistickej filozofii v učení o Christovi.