Trojica – trinitárna terminológia

Vyslovenie trojičnej dogmy má svoj vývoj a jedným z ovocia tohto vývoja je aj trinitárna (trojičná) terminológia. Má cirkevný  alebo teologický pôvod a snaží sa vysloviť trojičnú dogmu filozofickou rečou. Bola ustálená už v 4. storočí.

Cirkev používa termín „podstata“ (substancia). Podstatou rozumieme to, že určitá vec sa stáva  sama osebe a nepotrebuje inú vec ako predmet, od ktorého by existovala. Niekedy sa prekladá aj výrazom „bytnosť“ (essentia), alebo „prirodzenosť“ (natura) – na označenie Božieho bytia v jeho jednote. To, čo je v Bohu jedno.

Termín „osoba“ (persona), alebo aj „hypostáza“ (hypostasis) na označenie Otca, Syna a Svätého Ducha v ich skutočnej vzájomnej odlišnosti. Teda to, čo sa nedá povedať o inom, čo nejestvuje v inom, ale v sebe a je nezdeliteľné.

Termín „vzťah“ (relatio) sa  používa na označenie toho, že ich odlišnosť spočíva v ich vzájomnom vzťahu.

O Bohu teda môžeme používať tieto pojmy takto: Boh je podstata, má prirodzenosť, je osoba, ale spôsobom na nekonečne vyššej rovine než sú tvory. Koľko je v týchto pojmoch dokonalosti, to všetko je v Bohu, ale v čo najvyššej miere.

„Každá z troch osôb je tou skutočnosťou, čiže božskou podstatou, bytnosťou alebo prirodzenosťou“ (KKC 253).