Trojica – Najsvätejšia Trojica v Tradícii
Cirkev už od svojho prvopočiatku vyznávala vieru v najsvätejšiu Trojicu, najmä v liturgii. Hlásajú ju tiež krstné formuly, symboly a chváloslovia (doxológie), ktorými kresťania zakončievali svoje modlitby. Zjavenie Najsvätejšej Trojice žili v každodennej skúsenosti a neviedli o tom špekulatívne diskusie.
1. Svedectvá z kultového života prvotnej Cirkvi
a/ Forma krstu, ktorú Cirkev vždy užívala, a najstaršia prax trojitého ponorenia alebo poliatia v mene troch osôb, svedčí o všeobecnej viere v Trojjediného Boha.
Svedčí o tom najmä Didaché (r. 90-100) takto: „Krstite v mene Otca i Syna i Svätého Ducha… Vylej na hlavu trikrát vodu v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.“
b/ Apoštolské vyznanie viery, ktoré siaha až k polovici 2. storočia. Vo svojej staršej forme je identické so starorímskym krstným symbolom.
c/ Vieru v Najsvätejšiu Trojicu vyjadrujú starokresťanské doxológie (chváloslovia), ktoré dávajú úctu Otcovi, Synovi i Svätému Duchu. Kresťanský starovek ich pozná v dvoch formách:
Koordinujúca: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
Subordinujúca: Sláva Otcu skrze Syna v Duchu Svätom.
V bohoslužbách východnej cirkvi je toto slávoslovie zreteľné dodnes. Vidíme to zvlášť na večierni v piesni Svetlo tiché, kde „ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Boha…“ Ale tiež aj inde.
Svedectvá Otcov – Prednicejskí Otcovia
Už v 2. a 3. storočí sa niektorí snažili rozriešiť problém troch božských osôb. Z tejto teórie vznikli mnohé bludy (subordinacionizmus, modalizmus). Je pochopiteľné, že v prvých dobách nebolo ľahké dať presvedčivé odpovede na námietky protivníkov. Apoštolskí Otcovia však od najstarších čias trojičné učenie vyjadrovali rečou Svätého písma. Boli to:
Sv. Klement Rímsky (†101), pápež, je pôvodcom spisu, ktorý sa nazýva List korintským veriacim. V ňom píše: „Či nemáme jedného Boha a jedného Krista a jedného Ducha milosti?“ A ďalej: „Ako totiž Boh žije i Pán Ježiš Kristus žije i Svätý Duch, viera a nádej vyvolených.“
Sv. Ignác Antiochijský, „biskup Sýrie“, v liste určenom veriacim v Magnézii používa trinitárne formuly. Píše: „Buďte poddaní biskupovi a sebe navzájom, ako Kristus bol poddaný Otcovi podľa tela a apoštoli (boli poddaní) Kristovi a Otcovi a Duchu.“
Sv. Irenej, najstarší spomedzi tzv. starokatolíckych Otcov, píše: „Cirkev… prijala od apoštolov a ich učeníkov vieru v jedného Boha, Otca všemohúceho… a v jedného Ježiša Krista, Božieho Syna… a v Ducha Svätého. Toto učenie, ktoré obdržala a túto vieru chráni starostlivo.“
Tertulián (+220): „Dielo evanjelia, podstatu Nového zákona tvorí Otec, Syn a Duch Svätý, – tri vierou, jeden Boh.“ Od neho pochádza výrok: „Tri osoby, jedna podstata.“
Sv. Cyprián (+258): „Pán hovorí: Ja a Otec sme jedno, a opäť je písané o Otcovi a Synovi a Duchu Svätom: a títo traja sú jedno.“
Viera v Trojjediného Boha a Božiu spolupodstatnosť je v prednicejskej dobe najlepšie vyjadrená v slávnom dogmatickom Liste pápeža Dionýza (259-268) biskupovi Dionýzovi z Alexandrie, ktorým zavrhuje predchádzajúce bludy a herézy popierajúce tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Treba však zdôrazniť, že aj rozhodnutie Nicejského koncilu (325) nebolo ničím novým, ale organickým rozvojom od počiatku verejného a vedeckou teológiou stále jasnejšie chápaného učenia Cirkvi o Najsvätejšej Trojici. Toto všetko pomohlo presne formulovať dogmu o Najsvätejšej Trojici.
3. Svedectvo Otcov – Ponicejskí Otcovia
Ako už bolo spomenuté, Nicejský koncil v roku 325, ktorý bol prvý zo všetkých cirkevných všeobecných koncilov, vystúpil proti Ariovi (†336), zavrhol jeho blud a definoval pravoverné učenie Cirkvi. Vyhlásil dogmu, že Ježiš Kristus, Boží Syn, je pravý Boh, jednej podstaty s Otcom. Týmto vyhlásením Nicejský koncil urobil veľký krok vo formulácii kresťanských dogiem. Zásluhu má na tom predovšetkým sv. Atanáz, ktorý vynikal v dišputách s ariánmi, a ktorý najlepšie vyjadril vzťah Syna k Otcovi. Vyjadril to najmä vo svojich Rečiach proti Ariánom. V nich sa veľmi dôkladne vyrovnáva s arianizmom.
Vo svojom učení neostal osamotený. To preto, že ponicejským Otcom pripadla úloha naďalej brániť učenie o Najsvätejšej Trojici proti arianizmu a macedonianizmu. Ariáni boli politickí silní a zmocnili sa biskupských stolcov. K vážnym diskusiám dochádzalo predovšetkým vo východnej časti cisárstva. Malo to politické následky a často dochádzalo k zosadzovaniu biskupov a k ich vyhnanstvu.
Bol to už spomínaný sv. Atanáz z Alexandrie (†373), veľký obranca Kristovho božstva, ktorý bol päťkrát poslaný do vyhnanstva. Ďalej to boli traja vynikajúci teológovia (kappadóčania): sv. Bazil Veľký (†379), sv. Gregor Naziánzsky († c. 390), zvaný „teológ“, a ich najlepší priateľ sv. Gregor Nyssenský (†394); sv. Cyril Alexandrijský (†444). Títo museli pozdvihnúť svoj hlas aj na obranu božstva Svätého Ducha. Výsledkom tohto boja o pravú vieru bolo potvrdenie novým koncilom, ktorý sa zišiel v Carihrade v roku 381.
Z latinských Otcov sv. Hilár z Poitiers (†367) – „Atanáz Západu“ a sv. Ambróz z Milána (†397). Zvlášť to bol sv. Augustín (†430), ktorý prevyšuje cirkevných Otcov tak osobnými vlastnosťami, ako i svojou činnosťou. Bol vybavený rozsiahlym vzdelaním, nedostižný jasnosťou a prenikavosťou ducha a schopnosťou samostatne zužitkovať podnety, ktoré prichádzali k nemu zo všetkých strán. Jeho pätnásť kníh o Trojici – De Trinitate – sa nahradila až dovtedy na Západe prevládajúca dejinnospásna forma náuky o Trojici. V úvode tohto veľkého diela sa odvoláva na to, že tí, čo pred ním písali o Najsvätejšej Trojici, súhlasne vyznávali Trojicu božských osôb, ktoré sú jednej podstaty.
V 4. storočí bola definitívne ustálená aj filozofická terminológia, vzťahujúca sa na Najsvätejšiu Trojicu.
To, čo je v Bohu jedno, sa označuje:
gréckymi slovami: fysis, usia,
latinskými slovami: essentia, substancia, natura,
slovenskými slovami: podstata, substancia, tiež prirodzenosť.
A čo je v Bohu tri, sa označuje:
& nbsp; &n bsp; &nb sp; gréckymi slovami: hypostatis, prosópon,
latinskými slovami: persona, aj hypostatis,
slovenskými slovami: osoba, aj hypostáza.