Trojica – dogma Najsvätejšej Trojice v prameňoch Božieho zjavenia

Aj keď Sväté písmo neužíva slovo „osoba“ ani meno „Trojica“, ani výslovne nikdy doslovne nehovorí, že Boh je jeden v troch rozličných osobách, katolícka náuka je jasne a určite obsiahnutá tak v Starom ako aj Novom zákone, alebo je aspoň naznačená.

Náznaky Najsvätejšej Trojice v Starom zákone

Starý zákon nepoznal dogmu o Najsvätejšej Trojici. Starozákonné zjavenie je podľa sv. Pavla iba tieňom novozákonného zjavenia (porov. Hebr 10, 1). Nemožno teda od neho očakávať jasné zjavenie tajomstva Najsvätejšej Trojice. Teológovia sa však všeobecne zhodujú v tom, že dogma o Najsvätejšej Trojici je naznačená už v Starom zákone. Trinitárne zjavenie Nového zákona predpokladá pravý zmysel takýchto intuícií.  Za takéto náznaky považujú:

– Boh častejšie hovorí v množnom čísle (v plurálnej forme).

„Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1, 26). Tieto slová prezrádzajú jestvovanie Najsvätejšej Trojice, aj keď nie je to zrejmé zjavenie. Potvrdzujú to aj Svätí Otcovia. Napr. sv. Irenej, ale aj iní.

– Anjel Jahveho býva v starozákonných teofániách nazývaný Jahve, El a Elohim a zjavuje sa sám ako Elohim a Jahve. Tým je naznačené, že sú dve osoby, ktoré sú Bohom: jedna, ktorá posiela a druhá, ktorá je poslaná. Starší Otcovia rozumeli pod pojmom Jahveho anjel (Pánov anjel) so zreteľom na Izaiáš 9, 6 a Malachiáš 3, 1.

– Mesiášske proroctvá predpokladajú rozdiel osôb v Bohu tým, že náznakovo ohlasujú a vyhlasujú Bohom poslaného Mesiáša za Boha a Božieho Syna.

„Pán mi povedal: «Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.»“ (Ž 2, 7).

„Na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9, 6).

„Sám príde a spasí vás“ (Iz 35, 4).

„Emanuel“ – Boh s nami (Iz 7, 14).

– Starozákonné, tzv. sapienciálne knihy, predstavujú Božiu múdrosť ako hypostázu, vedľa Jahveho. Od večnosti vyšla z Boha zrodením (Prís 8, 24 a nasl.) a spolupôsobí pri stvorení sveta (Prís 8, 22-23). Vo svetle novozákonného zjavenia Ján 1, 1 a nasl., Hebrejom 1, 3, môžeme vidieť v starozákonnej múdrosti poukaz na božskú osobu Logosa.

– Starý zákon častejšie hovorí o „Božom duchu“ alebo o „svätom Duchu“. Tu sa však nemyslí božská osoba, ale z Boha vychádzajúca sila, ktorá dáva život, prepožičiava silu, osvecuje a pobáda k dobrému (porov. Gn 1, 2).

– Náznak troch božských osôb niektorí videli v tzv. Trishagion u Izaiáša 6, 3 a v trojnásobnom kňazskom požehnaní v Numeri 6, 23 a nasl. Treba mať na zreteli, že číslo 3 je v Starom zákone výrazom stupňovania.

– Maliari ikon nachádzajú v Starom zákone predovšetkým dva predobrazy Najsvätejšej Trojice: Abrahám, ktorý obetuje svojho syna (porov. Gn 22) a Abrahámovo pohostinstvo (porov. Gn 18). Svätí Otcovia v týchto scénach rozpoznali znamenie veľkého kresťanského tajomstva. Zobrazenie vyústilo skrze ruskú ikonu Andreja Rubľova, na ktorej je trinitárny symbolizmus rozvinutý do mimoriadnych jednotlivostí. Traja anjeli sedia na jedinom tróne pred jediným kalichom. Tým je symbolizovaná ich jednotná moc, jedna vôľa a jedno poznanie.

– Kazatelia rozvíjajú tiež analógiu Jozefa (porov. Gn 39 nn) milovaného otcom, ale predaného bratmi do Egypta. Ten čin sa stane prozreteľným pre ich záchranu.

Záverom treba povedať, že proroctvá o osobnej Múdrosti, o osobnom Slove, o Mesiášovi a Božom Synovi, v Starom zákone neboli spojené a sústredené v jednej osobe. Spojil ich v sebe až Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom a ako Boží Mesiáš prišiel na svet. V celom Starom zákone sa zdôrazňuje prísny monoteizmus a spomenuté miesta vo Svätom písme sú iba vzdialenou prípravou pre zjavenie tajomstvá Najsvätejšej Trojice v Novom zákone.

Najsvätejšia Trojica v Novom zákone

Hoci Nový zákon hlása monoteizmuss rovnakým dôrazom ako Starý zákon, predsa o vnútornom Božom živote prednáša náuku novú a to je náuka o tajomstve Najsvätejšej Trojice. Avšak aj v Ježišovom kázaní toto tajomstvo sa zjavuje postupne. Z toho pohľadu hovorí o ňom viac Evanjelium sv. Jána než synoptici. Starozákonné pojmy: slovo, múdrosť, duch sa postupne zjavujú ako božské osoby spolu s Bohom Otcom.

a/  Evanjeliá: 

V evanjeliách sa Najsvätejšia Trojica spomína podľa rozdielnosti troch božských osôb pri štyroch významných udalostiach, ktoré sa týkajú Ježišovho života:

Pri zvestovaní vtelenia Ježiša Krista anjel hovorí Panne Márii:

„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lk 1, 35).

Pri Ježišovom krste na rieke Jordán je jasné zjavenie Najsvätejšej Trojice.

Boží Syn – Ježiš Kristus je krstený, Svätý Duch sa zjavuje v podobe holubice a z neba je počuť hlas nebeského Otca (Porov. Mt 3, 16-17; Mk 1, 10-11). Svätý Duch sa tu zjavuje zvláštnym spôsobom – v podobe holubice – teda ako samostatná osoba vedľa Otca a Syna.

3.  Pri Poslednej večeri Ježiš sľubuje apoštolom Pomocníka, Tešiteľa:

„A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy…“ (Jn 14, 16-17). – „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko…“ (Jn 14, 26). – Svätý Duch, ktorý je poslaný, je jasne odlišný od Otca i Syna, ktorí ho posielajú.

4. Existenciu Najsvätejšej Trojice najjasnejším spôsobom vyjadruje Ježišov krstný príkaz pri svojom nanebovstúpení:

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého…“ (Mt 28, 19). – V týchto slovách sa jasne hovorí o troch nerozdielnych osobách – Otec, Syn a Svätý Duch. Tiež hovoria o ich spoločnom jedinom božstve, a to slovom „v mene“. Slovo „v mene“ je v jednotnom čísle, čo znamená jedinú spoločnú podstatu a moc. Pravosť tohto miesta je zaručená vo všetkých rukopisoch a prekladoch.

b/  Skutky apoštolov

Skutky apoštolov sú nazývané „evanjeliom Svätého Ducha“. Hovoria o jeho zoslaní na Cirkev a o mimoriadnych charizmách, ktoré v nej pôsobia (porov. Sk 2, 1-4; 10, 44-46; 11, 15-17.28); poslaný Kristom, spája veriacich s Kristom a Otcom.

 

c/  Apoštolské listy

1. Prvý Petrov list. – V úvode používa trojičnú formulu požehnania: „…vyvoleným…, ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista“ (1 Pt 1, 1-2).

2. Druhý list Korinťanom sv. Pavla. – Svoj list končí prianím požehnania: „Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13, 13).

3. Sv. Pavol v Prvom svojom liste Korinťanom vypočítava rôzne druhy duchovných darov a rozdeľuje ich medzi troch darcov, keď používa tieto pojmy: Duch, Pána (Krista) a Boha. Tiež v Liste Efezanom: „Jedno je telo a jeden Duch… Jeden je Pán… Jeden je Boh a Otec všetkých…“ (Ef 4, 4-6).

4. Najdokonalejšie je Božia trojjedinosť a rovnosť, tiež jedinosť Božej podstaty vyjadrená v prvom liste sv. Jána, a to slovami: „Lebo traja sú, čo svedčia: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno“ (1 Jn 5, 7). – Ide tu o svedectvo troch na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch, ktorí sú zajedno, – a svedectvo troch na Zemi: Duch, voda a krv, a tieto tri sú zajedno.

Môžeme teda povedať, že zjavenie Najsvätejšej trojice je v Novom zákone základným kresťanským učením a že postupne kresťania začínajú užívať trinitárnu formulu.