Terapeutický potrat
Úvod
Život človeka sa začína od chvíle, kedy vznikne jeho prvá bunka splynutím spermie a vajíčka. Už táto prvá bunka je buď chlapcom, alebo dievčaťom. Už táto prvá bunka je celkom odlišná od tela matky a nie je jeho súčasťou. Jadro prvej bunky človeka obsahuje kompletný súbor chromozómov (23 párov) a v nich v podobe génov úplnú informáciu, plán všetkých základných znakov a vlastností človeka. Ide vždy o jedinečnú bytosť. V každom zárodku sa skrýva jedinečná osobnosť. Nikdy taká istá na tomto svete nebola a rovnaká už ani existovať nebude. Nie vždy však plod prežije celú dobu až po narodenie, či už v dôsledku prírody alebo z rozhodnutia matky či lekárov a tento zákrok sa nazýva „terapeutický potrat“.
Potrat omylom prírody alebo z vôle človeka
Prirodzený potrat (ten z omylu prírody) sa nás priamo netýka; mala by sa však naň sústrediť pozornosť lekárov, aby sa snažili odstrániť tento nedostatok alebo chorobu, ktoré ho spôsobujú.
Druhý, ktorý sa udeje z vôle človeka, sa nazýva potrat vykonaný, čiže vyvolaný rôznymi prostriedkami a spôsobmi z rôznych dôvodov a zámienok. Vykonaný prostriedkami mechanickými alebo chirurgickými, alebo pomocou liekov; spôsobom tajným (ilegálne potraty) alebo verejným (legálne potraty); z rozličných dôvodov a zámienok (technicky sa im hovorí indikácie): aby sa zachránil život matky (terapeutický potrat), aby sa zabránilo narodeniu dieťaťa, o ktorom na základe diagnostickej techniky sa predpokladá, že je poškodené (eugenický potrat), aby sa pomohlo vyriešiť ekonomické, demografické, sociálne, psychologické problémy (zámienky, ktoré siahajú od preľudnenia po incest, od ovdovenia po znásilnenie, od profesionálnych požiadaviek po psychologické ťažkosti).
Aby sa zachránil život matky (terapeutický potrat)
Terapeutický výskum sa zameriava na dobro človeka, je potrebné vylúčiť experimenty na pacientovi ak neslúžia jeho terapií. Príčiny vzniku spontánnych potratov sa často nepoznajú. Veľkú časť potratov spôsobujú genetické chyby ako napríklad chybný genetický materiál v plodovom vajci. Ďalšími príčinami môžu byť poruchy uhniezdenia oplodneného vajíčka, poruchy transportu vajíčka alebo anomálie maternice. Veľkú skupinu rizikových faktorov predstavujú aj infekcie matky, ktoré môžu spôsobiť potrat. Patrí sem infekcia chlamýdiami, ureaplazmou , mykoplazmami, vírusom rubeoly, cytomegalovírusom a HPV vírusom. Príčinou potratov môžu byť aj niektoré endokrinologické, imunologické, metabolické a hematologické ochorenia. Z vonkajších príčin sú najznámejšie fyzické alebo psychické traumy, ionizačné žiarenie, elektrický prúd, používanie niektorých liekov a iných škodlivín (alkohol, fajčenie, drogy).
Matky, ktoré stratia dieťa pred narodením, trpia
Kde je moje dieťa? Tento tichý no dramatický plač zvnútra ženy, ktorá prišla o svoje nenarodené dieťa hľadá útechu nehľadiac na to, či sa jednalo o spontánny potrat alebo úmyselný. V tejto veci sa matky častokrát utiekajú k rôznym inštitúciám, hlavne k Cirkvi a hľadajú pomoc. Mnohí rodičia nevedia, že podľa Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z. z 3. marca 2010 [1] môžu rodičia písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o vydanie plodu na pochovanie.
Nie je potrat ako potrat
Pri stanovení medicínskej liečby, ktorej cieľom je zachrániť zdravie matky, je potrebné dobre rozlišovať medzi dvoma rôznymi prípadmi: na jednej strane je tu zásah, ktorý priamo spôsobuje smrť plodu, čo sa často nesprávne nazýva terapeutický potrat, ktorý nikdy nemôže byť dovolený, nakoľko ide o priame zabitie nevinného ľudského bytia; na druhej strane zásah, ktorý sám osebe nie je abortívny, no môže mať ako vedľajší následok smrť dieťaťa. Pápež Pius XII. tento potrat vystihol slovami: „Ak by si napríklad záchrana života budúcej matky, nezávisle od jej tehotenstva, vyžadovala akútny chirurgický zásah, alebo iný terapeutický postup, ktorý by mal ako vedľajší následok – v žiadnom prípade nie však chcený, ani úmyselný, ale nevyhnutný – smrť plodu, tento skutok sa nemôže označovať za priamy útok na nevinný život. V takýchto podmienkach sa operácia ako aj iné podobné medicínske zásahy môžu považovať za dovolené, pričom vždy musí ísť o dobro vysokej hodnoty, ktorým je život a nemožno odložiť ich vykonanie po narodení dieťaťa, ani uchýliť sa k inej účinnej pomoci“ [2]
Keď je pri tehotenstve ohrozený život matky, a žena sa rozhodne pre interrupciu, nazýva sa to potratom z terapeutických dôvodov. Môže to byť napríklad prípad ženy vážne chorej na srdce. Je treba vedieť, že vedeckú istotu máme len málokedy.
Keď tehotenstvo ohrozuje život ženy, vtedy sa lekár má usilovať o záchranu oboch pacientov. Medicína žiaľ ide opačným smerom, vylepšujú sa metódy potratu, než aby sa napríklad podporil výskum, ako preniesť počaté dieťa z vajíčkovodu do maternice v prípade mimomaternicového tehotenstva. Ak dieťa pri terapii, ktorá má zachrániť ženu zomrie, nedá sa to porovnávať s potratom kedy ide o priame a úmyselné zabitie. Keď lekárovi zomrie pacient, nie je to vražda keď usiloval o jeho záchranu. Nikdy nie je nevyhnutné nenarodené dieťa najprv zabiť, aby sme liečili matku.
Mimomaternicové tehotenstvo je prípad, ktorý ohrozuje život matky a dieťa sa v takom prípade v súčasnosti nedá zachrániť. V takej situácii je operatívny zásah opodstatnený.
Súhlas s potratom
Iba jedno percento všetkých potratov sa týka ťažkých vecí ako znásilnenie, incest a život matky v ohrození. Počatie dieťaťa sa nemôže porovnávať s nejakým nešťastím, je to vec zásadne pozitívna. Potrat nie je skutočným riešením hodným rozumných ľudí. Úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé. Umelý potrat je úmyselným zabitím nevinnej osoby, preto takýto potrat je vždy morálne zlý.
Záver
Ľudská bytosť od prvej chvíle svojho „usadenia sa“ v bytí uskutočňuje v sebe prirodzené právo. Z hľadiska prirodzeného právneho významu alebo poriadku ľudský plod má autonómiu života. Z hľadiska noriem prirodzeného práva život plodu je chránený eticko-právnym princípom, ktorý prikazuje rešpektovať život a zakazuje ho zabíjať. Z hľadiska subjektívnych práv alebo prvotných oprávnení plod má právo, aby mu bola poskytovaná výživa, starostlivosť, ochrana, aby bol nesený k zrelosti a k narodeniu.
Zdroje informácií
BOŠMANSKÝ P., RUSNÁK A.: Človek vo svetle pastorálnej medicíny a medicínskej etiky – Spišské Podhradie, KS biskupa Jána Vojtaššáka, 1996, 152 s., ISBN 80-7142-039-5
HOSPODÁR M. – Vybrané kapitoly z pastorálnej teológie – Prešov, UNIPO GTF, 2010, 88 s., ISBN 978-80-555-0118-5
YOUCAT po slovensky – Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo, 2011, 301 s., ISBN 978-80-89231-93-5
http://www.impulzrevue.sk/article.php?255
https://www.hlavnespravy.sk/nech-nas-ich-smrt-prebudi-narodny-pochod-za-zivot-dnes-pokracuje-v-pietnej-spomienke/166446
http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_20090711_aborto-procurato_sk.html
[1] Zákon o pohrebníctve č. 131/2010: (5) Potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, časti tela alebo orgány odňaté živým darcom alebo mŕtvym darcom, ak sa nepochovajú alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely, a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, sa musia spopolniť v spaľovni, ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. (8) Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.
[2] Pius XII., Príhovor k Frontu rodiny a k Združeniu mnohodetných rodín, 27.11.1951).