Teológia Katolíckej školy

Edukácia – výchova je komplexný proces zámerného pôsobenia na osobnosť človeka s cieľom dosiahnuť v jeho vývine pozitívne zmeny

Cieľom edukácie je pripravený a rozvinutý človek pre život v občianskej spoločnosti, v rodine, v komunite, pre komunikáciu s inými i so sebou samým

Kresťanská výchova je premyslené pôsobenie na dieťa, aby rozvinulo všetky svoje somatické, intelektuálne, citové a sociálne i trenscendentálne predpoklady a mohlo docieliť svoj pozemský večný cieľ.Eminentné postavenie má v eduk.procese rodič,kňaz,učiteľ a vychovávateľ.

Objekt prirodzenej výchovy je človek schopný prijímať prirodzené životné hodnoty, osvojovať ich a uplatňovať
Objekt kresťanskej výchovy je človek, ktorý svätým krstom sa znovu zrodil ako Božie dieťa a dedič Nebeského kráľovstva. Nadprirodzené dary, ktoré získal prijatím sviatosti krstu mu dali celkom novú dispozíciu prijímať nové trvalé hodnoty, osvojovať si ich a uplatňovať ich v živote.
Po narodení je človek vyvádzaný z temnoty a uvádzaný do svetla. Zveľaďujeme svoje znalosti,zbavujeme sa predsudkov a kreujeme si vzťahy, rozhodnutia čo modifikuje našu osobnosť.
Čo pre nás znamená č l o v e k_
1. Vnímame ho ako niekoho, kto nám bol úplne zverený do rúk a my si s ním môžeme robiť čo chceme
2. Vnímame ho ako ištiktívnu kreatúru, z ktorého všetko zlé treba všetkými dosiahnuteľnými metódami vybiť.
3. 3.Chápeme ho ako Božie stvorenie, ktoré do istej miery stratilo svoju dôstojnosť, stalo sa neužitočné pre hriech .
V procese výchova máme ísť metódou usmerňovania:
– bez pravdy sa nepodarí žiadna výchova, bez pravdy o rodine, spoločenstve,cirkvi
– ani Božia výchova nie je často radostná, existuje nemálo momentov smútku, pokánia alebo je pre nás neprijateľná z iných subj.dôvodov,ale rovnako ako pôrod aj výchova má svoje radostné chvíle
– Božia výchova nebola nikdy anarchiou, Boh vymedzuje hranicu, aby sme mohli prežívať požehnanie, je treba prijať aj obmedzenie-pokiaľ ísť a kam sa ísť nesmie,Boh dal prikázania ,ale aj slobodnú vôľu
– Necitlivosť voči Božej výchove nás necháva na pospas výchove len ľudskej,často pomýlenej a prinášajúcej zlé plody.
Ježiš Kristus priniesol do židovstva obrodu – Židia mali predpísané všetko, ako majú robiť, čo majú robiť,
Dbali na vonkajší efekt. V Kristovej pedagogike sú
Iné kritéria : súčasný svet nechce počúvať čo hovorí Kristus – márne má človek čisté ruky a bude si ich umývať pred očami verejnosti, keď srdce bude mať plné nečistoty.
Iná stratégia: človek musí najskôr pretvoriť svoje vnútro, dušu, myseľ, až potom sa zmena môže preniesť na zovňajšok človeka, do jeho reakcií a vzťahov.
V knihe GENEZIS – Boh stvoril človeka na svoj obraz, každý človek je originál.
Miera úspešnosti akéhokoľvek výchovného pôsobenia závisí od spôsobu komunikácie vychovávateľa a vychovávaného. Musí medzi nimi prebiehať
Permanentný dialóg – nejde len o dispozíciu hovoriť, ale o schopnosť počúvať, a to empaticky (vžiť sa do pocitov inej osoby)
Strategický dialóg: – na báze partnerstva – rovnocennosti. To znamená, že aj moje 3-ročné dieťa musí mať pocit rovnocennosti, o ktorej nás informuje Ježiš Kristus: „Jeden je váš učiteľ, vy ste si navzájom bratia“

1.1. BIBLICKÝ POHĽAD

Sv.písmo je napísané Božie Slovo. Teológia chce byť slovom človeka o Bohu, náuka o Bohu.
Božia pedagogika – povaha spočíva v tom, že fundamentom vychovávania je láska.
Boh sa usiluje dosiahnuť u svojho ľudu poddajnú poslušnosť Zákonu, alebo poslušnosť vo viere, nielen poučeniami, ale aj skúškami. Boh vychováva svoj ľud ako otec svoje dieťa. Rodičia sú vo vychovávaní svojich detí poverencami Boha. Nesmú rozhorčovať deti, ale ich vychovávať v disciplíne ,a tak ich napomínať, ako to robí aj sám Boh.