Sviatky – pohyblivé

Pohyblivé sviatky sú tie, ktoré každý rok nepadnú na ten istý čas a v ten istý deň mesiaca, ale raz skôr a inokedy neskôr. Ich termín závisí od sviatku Paschy, ktorý nemá stály termín. Sviatok Paschy – Veľkej noci môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi  22. marcom a 25. aprílom. Tak sviatky, ktoré  nemajú stály termín, nazývame pohyblivé sviatky. Stredobodom všetkých pohyblivých sviatkov je Pascha. Preto aj celý rad nedieľ, sviatkov a posvätených časov, ktoré sú závislé od sviatku Paschy, tvoria okruh sviatkov, ktorý nazývame veľkonočný alebo paschálny.

Paschálny okruh sviatkov v byzantskom obrade začína 10 týždňov pred Veľkou Nocou – Nedeľou Mýtnika a farizeja, a končí 8 týždňov po Veľkej Noci – Nedeľou Všetkých svätých.

Paschálny okruh sviatkov sa delí na:

– predpôstné obdobie

– pôstne obdobie – Veľký Pôst

– veľkonočné obdobie

Predpôstné obdobie má 4 nedele:

1. Nedeľa mýtnika a farizeja

2. Nedeľa márnotratného syna

3. Nedeľa mäsopôstna

4. Nedeľa syropôstna

Pôstne obdobie – Veľký Pôst (četyridesjatnica) – začína sa pondelok po Syropôstnej nedeli a trvá do Lazárovej soboty. Po Kvetnej nedeli nasleduje Veľký týždeň. Má osobitné postavenie, hoci sa zvyčajne berie ako súčasť veľkého pôstu.

Veľkonočný čas trvá od Veľkej Noci do Zoslania Svätého Ducha. Nakoľko toto obdobie trvá 50 dní, má aj priliehavý názov „Päťdesiatnica“. Nedele vo veľkonočnom období majú svoj vlastný názov:

– Tomášova nedeľa

– Nedeľa Myronosičiek

– Nedeľa uzdravenia chorého

– Nedeľa Samaritánky

– Nedeľa Slepého

– Nedeľa Svätých Otcov I. Nicejského snemu

– Nedeľa Päťdesiatnice – Zoslanie Svätého Ducha

Od sviatku Veľkej noci závisí počet nedieľ, ktoré nasledujú jedná za druhou, voláme ich aj radovými nedeľami, alebo nedele po Päťdesiatnici. Začínajú prvou nedeľou po sviatku Päťdesiatnice. Ich počet závisí od termínu Paschy. Nezávisle však na počte rádových nedieľ,  posledná je vždy nazývaná Nedeľou Zachejovou.