Subordinacianizmus

Subordinacianizmus (z lat. sub = pod a ordino = stavať do radu, zoradiť; podriadenosť). Teologický pojem, ktorým sa v bludnom učení o tajomstve najsvätejšej Trojice opisuje vzťah Božieho Syna k Otcovi a zriedka aj vzťah Svätého Ducha k Otcovi a Synovi. Predpokladá tri rozdielne osoby v Bohu, ale neodníma druhej a tretej osobe rovnosť  s Otcom a tým aj pravé božstvo.

Patrí sem:

a/  Arianizmus je vieroučný blud, popierajúci božstvo Ježiša Krista. Jeho zástancom bol Arius, alexandrijský kňaz (narodil sa okolo roku 280 v Lýbii). Jeho učenie odsúdil Nicejský všeobecný cirkevný koncil  v roku 325. Na sneme sa jasne povedalo, že „Syn je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z pravého Boha; splodený, nie stvorený, jednej podstaty s Otcom“.

b/  Macedonianizmus popieral božstvo Svätého Ducha a hlásal, že Svätý Duch je iba tvorom Syna. Za zástancu tohto bludu sa od konca 4. storočia, možno aj neprávom, považuje carihradský biskup Macedónius. Tento blud bol zavrhnutý na Prvom carihradskom všeobecnom cirkevnom sneme v roku 381. Na tomto sneme bol doplnený obšírnejší výklad o božstve a pôsobení Svätého Ducha.