Prvá nedeľa Veľkého pôstu

Víťazstvo pravej viery (ortodoxie) nad ikonoboreckým bludom (polovica 9. storočia) sa liturgicky oslavuje v prvú nedeľu Veľkého pôstu, ktorá podľa toho dostala aj svoje pomenovanie – Nedeľa ortodoxie.

V bohoslužobných textoch tejto nedele Cirkev oslavuje sväté ikony a tiež tých, ktorí sa zasadili za ich uctievanie a aj nás vedie k hlbokej úcte pred ikonami. Nedeľu ortodoxie ustanovila a nariadila každý rok opakovane sláviť synoda v Konštantinopole v roku 842. Cieľom nariadenia bolo, aby každý rok sa slávnostne uctili obrazy Ježiša Krista, Bohorodičky a svätých. Stalo sa tak preto, lebo po viac ako storočnom ničení ikon a zákazu ich uctievania, boli do chrámov vrátené práve v prvú pôstnu nedeľu v roku 842.

V túto nedeľu, ako aj po ostatné nedele Veľkého pôstu sa slávi liturgia sv. Bazila Veľkého. Základom tejto liturgie sa stala liturgia sv. Jakuba, Pánovho brata a prvého hierarchu jeruzalemského. Túto liturgiu neskoršie upravil sv. Bazil Veľký. Jeho anafora sa zachovala v dvoch známych recenziách: byzantskej (antiochijskej), ktorú nájdeme v bohoslužbách obradov antiochijskej skupiny a koptskej (alexandrijskej), ktorú používajú kopti (egyptskí kresťania) v arabskom jazyku. Liturgiu sv. Bazila Veľkého zasa zredukoval sv. Ján Zlatoústy. Jeho liturgia je dnes najpoužívanejšou v byzantskom obrade, zatiaľ čo liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi len desať raz v roku. Svojou štruktúrou je zhodná s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho, avšak má vlastnú anaforu a rozdielne tiché modlitby kňaza.