Pastorálna psychológia
Úvod do pastorálnej psychológie
Teológia a psychológia – Teológia – Veda o Bohu, predmetom je Božie zjavenie, vychádza z dedukcie, kde cieľom je osobné obrátenie (metanoia)
Psychológia – Veda zaoberajúca sa ľudskou dušou, predmetom je ľudská duša vo forme psyché, vychádza z indukcie a experimentu. Cieľom je poznanie a aplikácia poznatkov.
Náboženská a psychologická skúsenosť – Psychologická skúsenosť je priama, vychádza z intelektu, skúsenosť tam je nevyhnutná, viera kam idem, aktivita, najprv poznanie potom láska a cieľ = lepší človek.
Náboženská skúsenosť je sprostredkovaná (symbolmi), tlačí na afekt, slobodnú skúsenosť, neviem kam idem, pasivita vzťahu, láska prv a potom poznanie, cieľom je zmena človeka (spása duše)
Konflikt a harmónia medzi teológiou a psychológiou – Separácia alebo integrácia? 1. Proklamovaný ateizmus S. Freuda (náboženstvo je detinský regresia, ilúzia, projekcia a benevolentná neurozita.) 2. Profesionálna rivalita – Kňazi sú exkluzívny, kompentencia na starostlivosť o dušu, riešenie akéhokoľvek problému. Psychiatri – Privlastňovali si schopnosti poňať ľudskú dušu, avšak nemali by duchovné skúsenosti. 3. Intelektuálny racionalizmus / pozitivizmus – Antropologický obrat v teológií, teologický obrat.
Profesie a techniky v psychológii – Psychológ (vyštudovaný v akademickej psychológií); Psychoterapeut (medicínska fakulta, absolvent akademickej psychológie); Psychiater (medicínsky doktor)
Antropologický základ psychológie
Tri základné prúdy v psychológii – Psychoanalýza, Behaviorizmus, Humanistická psychológia
Psychoanalýza – (S. Freud) Psychoanalýza je smer psychológie 20. storočia založený S. Freudom. Psychoanalýza vychádza z teórie neuróz a metódy ich liečenia: predpokladá nevedomé motívy pri vzniku neuróz a v ľudskom konaní vôbec. Odhaľovanie týchto motívov sa uskutočňuje výkladom voľných asociácií, snov a citového vzťahu pacienta k analytikovi, ktorý uskutočňuje výklad. Psychoanalýzu označujú ako prvý z viedenských psychoterapeutickych smerov (vedľa logoterapie a individuálna psychológia).
Behaviorizmus – (J. B. Watson) Behaviorizmus je smer americkej psychológie 20. storočia, ktorý neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia. Predmetom vedeckého skúmania by malo byť iba pozorovateľné, merateľné správanie organizmu. Behaviorizmus vznikol začiatkom 20. stor. v USA zásluhou J. B. Watsona ako reakcia na psychológiu vedomia s jej hlavnou metódou – introspekciou. Behaviorizmus dominoval v 30. – 50. rokoch najmä v USA, kde ovplyvnil napríklad sociológiu, pedagogiku a do istej miery aj lingvistiku. Filozoficky vychádzal z pozitivizmu, historicky bol reakciou na psychológiu opierajúcu sa o introspekciu. Podľa Köstlera sa behaviorizmus vo svojich názoroch na dušu podobá názoru, že zem je plochá. Behaviorizmus nahradil antropomorfný blud, ktorý pripisoval zvieratám ľudské schopnosti a city, práve opačným bludom: upiera človeku všetky schopnosti, ktoré u nižších zvierat nenachádza. Nahradil pôvodný antropomorfný pohľad na krysu krysomorfným pohľadom na človeka.
Humanistická psychológia – (Carl R.Rogers a Abraham H.Maslow) Na základe svojej bohatej praxe a na základe mnohých výskumov a experimentov začali prehodnocovať predchádzajúce dve sily. Vznikol tak nový smer v psychológii, ktorý sa nazýva humanistická psychológia. Zástancovia tohto smeru tvrdili, že je dôležité zaoberať sa jednak tým, čo sa pri učení v človeku udialo, ale aj tým, aby sme to vedeli správne pomenovať, zachytiť a porozumieť tomu. V súčasnosti sa s humanistickou psychológiou azda najvýraznejšie spája predovšetkým tzv. rogersovský prístup (podľa C.R.Rogersa). Tento prístup priniesol priam revolučný obrat v pohľade na psychológiu, v pohľade na človeka a jeho potreby.
Interdisciplinárna antropológia
Hodnoty, túžby a postoje (definície a vzájomné vzťahy) – Hodnoty – Ľudské hodnoty predstavujú mnoho prvkov ako láska, zdravie, priatelia, rodina, peniaze a ďalšie. To, ako človek dospieva, ako sa vyvíja, akú má výchovu, v akom prostredí žije a s kým žije, vplýva na rebríček týchto hodnôt, ktorý si každý svojim životným štýlom vytvorí či chce, alebo nie.; Túžby – Túžba je citové napätie vzniknuté zo snahy niečo dosiahnuť, získať, dychtivé prianie, želanie si niekoho, niečoho; žiadosť, túženie; Postoje – sú relatívne trvalé sústavy hodnotenia, cítenia a sklonov konať istým spôsobom vzhľadom na istý podnet. Sú to pre daného človeka typické podoby vzťahu k objektov, ľuďom, ideám a veciam, k sebe samému. Nie sú vrodené, vytvárame si cih počas života, pod vplyvom individuálnej skúsenosti.
Dialektika ľudskej osoby (ideálne a aktuálne ja) – Ideálne ja – Predstava o ideále vo mne, prispôsobenie situácie; Aktuálne ja – Aktuálny obraz o sebe
Dimenzie ľudskej osoby (rovina hriechu a čnosti) – Rovina hriechu – Dimenzia človeka na rozlišovanie hriechu v jeho osobnom a duchovnom živote ; Rovina čnosti – Rovina človeka, dbajúca o to, aby žil v súlade s cirkvou, spoločenstvom a Bohom;
Rovina dobra reálneho a zdanlivého – Stoja oproti sebe, dynamika hanby a viny. Človek sa však nezastavuje len pri kontemplácii poznanej pravdy, ale pýta sa aj na dosah tejto pravdy pre jeho vlastný život, rozlišuje to, čo je dobro reálne a čo len dobro zdanlivé, čo je objektívne hodnotné, až prichádza k otázke: Čo mám robiť? Svojou schopnosťou slobodného rozhodnutia ľudská bytosť tak dospieva k seba-transcendencii na rovine morálneho rozhodnutia. Tretí stupeň sebatranscendencie podľa Lonergana človek dosahuje, „keď sa zaľúbi. Vlastné bytie sa stane bytím zamilovaným. Je to prvotný princíp. V ňom majú svoj pôvod naše túžby a úzkosti, radosti a bolesti, naše rozlišovanie hodnôt, naše rozhodovanie a konanie.“ Na toto Lonerganovo konštatovanie nadväzuje Rulla a z hľadiska už hore uvedenej klasifikácie, či hierarchie hodnôt si kladie ďalšiu otázku: O akú lásku ide? Poznáme tri roviny: Egocentrická perspektíva, Filantropicko – sociálna perspektíva, Teocentrická perspektíva
Rovina normálnosti a patológie –
Zrelosť osobnosti – Výchova ako formatívny proces by mala smerovať k dosiahnutiu zrelosti osobnosti, jedného z konceptov zrelej osobnosti zahŕňa tieto aspekty: schopnosť prijať svoju veľkosť ale aj svoje limity vytvára ľudskú dôstojnosť a poskytuje slobodu, vedomie vlastnej hodnoty a sebaúcty dovoľuje rešpektovať hodnotu a dôstojnosť iných, pokora prijať pravdu o sebe a svojich možnostiach, akceptácia absolútnej pravdy, ktorá presahuje ľudské vedenie, poznanie a hranice vedy.
Choroby ľudskej duše
Definícia normálnosti – Osoba, ktorá nejaví trvalé známky jednej z chorôb ľudskej duše.
Typológia psychických problémov podľa intenzity a druhu – Symptón – Najmenšia opisná jednotka, Syndróm – Zhluk viacerých sypmtómov, Diagnóza – Determinácia ľudských porúch.
Mechanizmy obrany (4 druhy a konkrétne príklady) –
- Zrelé – (12+) akceptácia reality – humor, anticipácia, askéza (pretlačenie), sublimácia (zmena energie)
- Neurotické – (3+) reinterpretácia reality – pod vplyvom stresu, izolácia, racionalizácia, represia, presunutie, intelektualizácia
- Nezrelé – (3-15) transformácia reality – projekcia, acting out, splitting, znehodnocovanie, primitívna idealizácia, všemohúcnosť
- Psychotické – (0-5) popieranie reality, vážna porucha – halucinačná projekcia, masívne popieranie reality, autistická fantázia.
Schizofrénia – Psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje ‘rozdvojenú osobnosť’.
Mánia – Vyznačuje sa agresiou k druhému. Komplex symptómov schizoafektívnych psychóz, prejavujúci sa zmenami nálad, euforickosťou, veľavravnosťou, vystatovačnosťou, prehnanou sebadôverou, nadmernou podnikavosťou, nedokončovaním činností, prelietavaním od jednej k druhej, zvýšenou motorikou, hlučnosťou, zvýšenou dráždivosťou, nepodrobiteľnosťou
Depresia – Vyznačuje sa agresiou k sebe. Poznáme exogénnu (reakciu na niečo) a endogénnu (biochemická reakcia) depresiu. Exogénne problémy sa musia vyriešiť a endogénne sa musia vyriešiť práškami od psychiatra. Spôsobuje nespavosť, spavosť, chudnutie či priberanie. Zapríčinená prirodzenými faktormi alebo prírodnými. Distimia – jemná depresia.
Bipolarita – je závažným duševným ochorením, ktoré v kontextuálnom rámci svojich príznakov užšie alebo širšie narúša názor pacienta na svoju osobu a na svoje reálne možnosti, a to v zásade v dôsledku patologických, často chronických
výkyvov nálady (afektívna labilita) smerom do depresívneho syndrómu a vzápätí o istý čas do syndrómu mánie. Preto sa v minulosti táto duševná porucha označovala ako mániodepresívna psychóza alebo dokonca manicko-melancholická psychóza. Základom klinického obrazu bipolárnej poruchy je teda prítomnosť u jedného a toho istého pacienta v určitom časovom slede tak manických (hypomanických) epizód, ako aj depresívnych epizód.
Úzkostné poruchy – By sa dali zjednodušene definovať ako rôzne kombinácie telesných a psychických prejavov úzkosti, ktoré nie sú vyvolané žiadnym reálnym nebezpečím. Úzkosť sa u týchto porúch môže objavovať buď v náhlych záchvatoch či typických situáciách alebo ako trvalý fluktuujúci stav. Miera príznakov je taká veľká, že obmedzuje pracovný život, rodinné spolužitie alebo prežívanie voľného času.
Paranoja – Obrátenie agresie ku druhému. Klamlivá predstava, zlá interpretácia, prenasledovanosť žiarlivosť a erotománia.
Poruchy prijímania potravy – Bulímia (lat. bulimia nervosa) je podobne ako známejšia anorexia jedna z porúch prijímania potravy, ktoré sú všeobecne charakterizované nenormálnym vzťahom k jedlu. Pacient sa pri nej nezriadene prejedá, ale následne sa snaží stravu dostať zo seba von, najčastejšie úmyselne vyvolaným zvracaním. Touto psychickou chorobou trpí približne 1% ženskej populácie, kde sa vyskytuje cca 9-krát častejšie než u mužov. V ženskej časti populácie sa najčastejšie vyskytuje približne vo veku 13 až 18 rokov, ale je známych množstvo prípadov v inom veku. Vyžaduje včasnú a komplexnú liečbu, pretože okrem vážnych zdravotných problémov prináša aj vysoké riziko samovraždy.)
Anorexia – (latinsky anorexia nervosa, z gréčtiny an – zbavenie, nedostatok; orexis – chuť) je duševná choroba spočívajúca v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Spolu s bulímiou sa radí medzi tzv. poruchy príjmu potravy. Mentálna anorexia začína najčastejšie vo veku medzi 12-45 rokmi života, ale môže sa objaviť skôr aj neskôr. Často začína ako reakcia na nejakú novú životnú situáciu či udalosť, s ktorou sa daný jedinec nedokáže vysporiadať (prechod na strednú či vysokú školu, rozvod rodičov, úmrtie v rodine a pod.). Pre anorexiu je charakteristické úmyselné znižovanie hmotnosti, vyvolané jednak znižovaním príjmu tekutín a potravy, ďalej zvyšovaním energetického výdaja cvičením, prípadne vyprovokovaným zvracaním, užívaním preháňadiel, či užívaním anorektík a diuretík.
Mentálna retardácia – Výsledok patologických porúch mozgu.
Organické poruchy – Organické duševné poruchy zahŕňajú celú škálu duševných porúch zoskupených na základe spoločnej dokázateľnej príčiny, ktorá je v chorobe, úraze alebo inom poškodení mozgu vedúcom k mozgovej dysfunkcii. Porucha funkcie môže byť primárna, ako je to pri chorobách, poraneniach a poškodeniach postihujúcich priamo a výlučne mozog; alebo je sekundárna, ako pri systémových chorobách a poruchách, pri ktorých je mozog len jeden z viacerých postihnutých orgánov alebo systémov. Poznáme: Demencia pri Alzheimerovej chorobe, vaskulárna demecia, demecia pri iných chorobách, iné demencie, delírium
Štýly osobnosti
Antisociálny štýl – (Mr. Burns) Hlavným príznakom tohto typu poruchy osobnosti – to zanedbávanie a niekedy aj násilie proti ostatným ľuďom. Predtým bola táto porucha sa nazýva rôzne: vrodená kriminalita a morálne šialenstvo a ústavné psychopatický menejcennosti. Takí ľudia majú tendenciu manipulovať s inými čo najviac, aby sa dosiahlo určité osobné ciele – moc nad niekým iným im dáva radosť. Podvod, intrigy a simulácie – dosť normálne pre nich prostriedkom na dosiahnutie svojich cieľov.
Narcistický štýl – (Bart Simpson) Vysoké sebavedomie s prehnaným obdivom ku vlastnej osobe, arogantné vystupovanie a nedostatok antipatie, v skutočnosti nedokáže mať rád sám seba a v láske sa idealizuje. Trvalé poruchy vlastnej veľkosti, dôležitosti a zveličovania. Nevie sa vcítiť do druhých ľudí, závistlivý, neprajúci, panovačný, exhibicionista, nepríčetný, očakáva privilégia a kariérny rast. Má často pocit poníženosti a hanby a jeho chovanie sa dá často považovať za obranný mechanizmus, za masku skrývajúcu neistotu, nízke sebavedomie a pocit menejcennosti. Narcista sám seba často idealizuje a symbioticky žije vo vzťahu s úspešnými, silnými a sebavedomými. Základnou poruchou tohto štýlu, je nedostatok sýtenia láskou. Zrkadlo je symbol narcizmu
Obsedantno – kompulzívny štýl – (Marge Simpsonová) Postihnutí trpia nutkavými, chorobne sa vnucujúcimi predstavami (obsesiami), že sa stane niečo, čo bude mať katastrofálne následky. Tieto myšlienky vyvolávajú obrovskú úzkosť a obavy, a je takmer nemožné ich ignorovať. Aby sa človek vtieravých predstáv (obsesií) zbavil, vykonáva nezmyselné pohyby a rituály, nazývané kompulzie. Nimi sa však napätie zníži len na krátky čas, a po chvíli sa celý proces opakuje. To, ako často sa tento cyklus opakuje, závisí od závažnosti OCD. Intenzita sa postupom času môže zvyšovať, a obavy a rituály nakoniec ovládnu celý deň človeka, vyradia ho z bežného života a „odstrihnú“ od sociálnych kontaktov. Tento štýl osobnosti veľmi populárny u workoholikov.
Histrionický štýl – (Lisa Simpsonová) Ľudia majú skreslený mentálny obraz o sebe, založia svoje sebavedomie na súhlase ostatných. Vytváranie potreby byť povšimnutým. Mnoho ľudí dostáva túto diagnózu po neúspešnom vzťahu, mnoho ľudí získa túto diagnózu potom, čo sa liečilo na depresiu. Zvýraznené emotívne prejavy. Regresívne správanie. Sentimentálne, prchavé emócie. Modlitba prosieb, charitatívna realizácia tohto typu.
Paranoidný štýl – (Seymour Skinner) Rezervovanosť, bojazlivosť, hodnotenie života, že nie je fér, tajnostkárstvo a nedôverčivosť, ťažkosť humoru. Osoba potrebuje vyjadriť vonkajšok vnútorným hnevom sám na seba. Chladná agresivita v správaní, popieranie návrhov, veľmi všetko kontrolujú.
Vyhýbavý štýl – (Milhouse Van Houten) Spoločenská zábrana, hanblivý, rezervovaný a napätý, bojazlivý a ustráchaný, Nepôjde do situácií, kde by sa mohol aktivovať, vyhýba sa všetkým problémom, nechce spoločensky ukázať, že niečo nevie. Neakceptuje Ťa, ani oni ho akceptovať nebudú.
Závislý štýl – (Waylon Smithers) Ťažko robí rozhodnutia, neustála naviazanosť na niekoho.
Depresívny štýl – (Moe Szyslak) – Zamilovanosť do depresie, život vo vlastnom svete.
Pasívno – agresívne správanie – (Šáša Crusty) Niekedy štýl osobnosti, delí sa na sladkosť a rebelovanie, čiže istá bipolarita vzťahov. Narušená základná dôvera, citovo veľmi labilný ľudia.
Špecifické deviácie
Masochizmus – podľa rakúskeho spisovateľa Sacher-Masocha (1836-1895), ktorý túto aberáciu románovo opisoval) je forma sadomasochizmu (F65.5 podľa MKCH-10), pri ktorej sa daná osoba (masochista) ukája tým, že je partnerom/partnerkou ponižovaný a týraný. U jednotlivca dochádza k sexuálnemu uspokojeniu iba vtedy, keď je týraný. U masochistu sa združuje vzrušenie s bolesťou duševnou alebo telesnou. Širšie je masochizmus aj vlastnosť, keď jednotlivec znáša bolesť, ktorej sa môže vyhnúť, alebo sám trýznenie v živote vyhľadáva. Sadizmus hľadá bolesť v tom druhom, pocit poníženia. Masochizmus je istý prejav narcizmu.
Homosexualita – definície – Katechizmus Katolíckej cirkvi rozlišuje medzi homosexuálnymi skutkami a homosexuálnou orientáciou. Homosexualita je citová, emocionálna a sexuálna náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Sexus = oddeliť, secare; existujúce ťažkosti žiť homosexualitu, napätie medzi svetom túžob a limitov. Tendencia fragmentovať sexualitu. Nerešpektovanie rôznych dimenzií homosexuality.
Biologická a psychologická diferenciácia vo vývine človeka – Nezrelá motivácia – odbúranie úzkosti, túžba otehotnieť, mať deti, hnev a deštrukcia.
Homosexuálny a heterosexuálny vzťah – Rozdielnosť medzi pohlaviami je komplementárna (doplňujúca) ľudský sexualita je miktokozmom. Homosexuálny vzťah hľadá samého seba a heterosexuálny hľadá toho druhého. Znak nezrelosti.
Súčasné argumentácie – Homosexualita je biologicky determinovaná ( čo nie je podložené ) Je to mýtus o tom, že nie je veľký rozdiel medzi homosexualitou a heterosexualitou Homosexualitu nemožno zmeniť ( vraj s tým netreba nič robiť ) Existujú štúdie, že je možné zmeniť túto orientáciu. Terapeutické sedenia im pomohli k sebapoznaniu a k sebaprijatiu.
Možné príčiny v rodinnom zázemí – Výskum dokázal, že boli tieto problémy zakorenené vo vzťahu ku otcovi a jeho zlom príklade.
Homosexualita a osobnosť človeka – To preto, že i negenetické zložky osobnosti, sa stávajú rovnako fixnou súčasťou nás, ako tie vrodené. Homosexualite sa naučiť nedá! Erotickej náklonnosti predchádza spojenie s vlastným pohlavím, odpájanie sa od pohlavia opačného a znovupripojenie sa na neho so zmenou kvality jeho vnímania (znovu sa ho učíme poznávať, a hoci nás priťahuje, emocionálne s ním nesplývame).
Homosexualita a zasvätený život – Rozpoznanie vhodnosti kandidátov zo strany cirkvi – V každom kňazskom povolaní treba rozlišovať dva od seba neoddeliteľné aspekty: Boží dar na jednej strane a zodpovedná sloboda človeka na druhej strane. Ak sa kandidát dopúšťa homosexuálnych skutkov alebo ak má homosexuálnu orientáciu, špirituál ho musí aj ako jeho spovedník presvedčiť a zaviazať vo svedomí, aby sa nedal vysvätiť. Tieto osoby sa nachádzajú v situácii, ktorá im skutočne a ťažko prekáža vytvárať správne vzťahy s inými osobami, mužmi a ženami. Tieto negatívne konzekvencie, ktoré môžu nastať, nie sú zanedbateľné v súvislosti s osobami homosexuálnej orientácie, ak by boli pripustené k sviatostnej vysviacke. Ale ak by šlo o homosexuálne tendencie existujúce iba ako prechodný problém, ako napríklad počas dospievania, tieto musia byť evidentne vylúčené najmenej tri roky pred diakonskou vysviackou.
Syndróm vyhorenia
Takzvaný burnout syndróm, sa často zamieňa za stres. Zatiaľ čo stres môžete dostať pod kontrolu, vyhorenie je oveľa závažnejšie. Dominuje pocit únavy, vyhorený je nepriateľský a dokonca aj agresívny, objavujú sa pocity depresie a beznádeje. Našu vnútornú nepohodu podľa Maxa Kašparů zásadne ovplyvňujú dva faktory. Zrýchlený vývoj po stránke výmeny informácií, cestovania, náporu na človeka predstavuje takú rýchlosť, že sa nestačíme prispôsobovať. Medzi ďalšie nepriaznivé okolnosti podľa neho patria strata životnej orientácie, citová prázdnota, nedostatok spoločenstva a odcudzenie.
Syndróm vyhorenia kňaza – Vyhorený človek by mal vyhľadať psychologickú pomoc. Dlhodobý chronický stres pri vysokej pracovnej záťaži je určite rizikovým faktorom pri vyhorení, podľa psychologičky však nie každý dlhodobý stres prejde aj do syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia sa však v mnohých prípadoch ťažko dokazuje a niekedy si ho ľudia zamieňajú s depresiou či chronickým únavovým syndrómom, keďže niektoré príznaky môžu mať rovnaké. Vyhorenie zároveň nie je považované za duševnú poruchu.
Syndróm vyhorenia penitenta – Zabezpečenie 6 stien v našom živote. Keď do miestnosti postavíme sviecu, bude horieť. Ak však spadne jedna stena, začne prúdiť vzduch, ak spadne aj druhá vznikne prievan a plameň uhasí. Podobne je to s človekom. Aby nezhasol, musí mať v živote vybudovaných podľa českého psychiatra Maxa Kašparů šesť stien. Prvá stena predstavuje to, čo je pred nami. Musíme mať nejakú perspektívu, niečo na čo sa tešíme. Zadná stena charakterizuje ľudí, o ktorých sa môžete oprieť. Po našej ľavici, bližšie k srdcu, je stena, ktorá je charakterizovaná našimi priateľmi. I keď ste ženatí a vydaté, netreba žiť v manželstve ako v ponorke. Treba mať priateľa, pred ktorým si človek môže vyliať srdce. Pravá stena predstavuje tých, s ktorými v živote spolupracujeme. Je dôležité, aby na pracovisku boli dobré vzťahy. Podlaha je miesto, na ktorom mám pevne stáť a nepozerať sústavne, že tamto by to bolo lepšie. Šiesta stena je strop – veci, ktoré nás presahujú – duchovné hodnoty: kultúra, umenie, dobro, krása, viera, láska, nádej – pršia z neba, preto ich dávame na strop. „Budujte tento šesťsten a triasť sa bude každé vyhorenie,“ hovorí Max Kašparů.
Transfer – Zaoberá sa tým, aby pozitívne skúsenosti zo sveta boli aplikované do stresových situácií, čiže akokeby vytvorená obrana voči vonkajším vplyvom.
Prevencia – Hľadanie koníčkov, psychohygiena, vyhľadávanie činností kt. nás vyvedú zo stereotypu, neťahanie problémov a rozmýšľanie nad nimi, potreba niekoho mať a s niekým sa zdieľať.