Mk 15, 43 – 16, 8

Bratia a sestry, Christos Voskrese!

Evanjelista Marek nás dnes informuje o tom, ako tri ženy, blízke Ježišovi, smerujú k jeho hrobu. Cestou intenzívne spomínajú na posledné udalosti, ktoré sa stali. Po príchode k hrobu uvidia niečo, čo by zrejme nechcel zažiť nikto z nás. Hrob je prázdny. Ježišovo mŕtve telo sa v ňom nenachádza. Ale stretajú tam anjela, ktorý im zvestuje správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Týmto ženám, ktoré nám dnes predstavuje evanjelista Marek, bol Ježiš aj po smrti vzácny. Určite boli na sto percent presvedčené o tom, že Ježiš bude v hrobe a ani vo sne im nenapadlo, že ho tam nenájdu. My dnes môžeme konštatovať, že Ježiša hľadali na nesprávnom mieste. A nám sa tu hneď vynára prvá otázka: “Kde hľadáme Ježiša my? Iba v spomienkach, pocitoch, či uctievaní? Nehľadáme ho iba v minulosti?”

“Niet ho tu” (Mk 16, 6) – ženy tak informoval mládenec oblečený do bieleho rúcha. Inak povedané – nie je viac v hrobe, do ktorého ste ho uložili. Rovnako tak nie je ani v minulosti. Pravda je taká, že Ježiš žije! Nie je mŕtvy! Žije tu a teraz! Naplnilo sa to, čo sľúbil. „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) A preto, nehľadajme živého a vzkrieseného Krista v minulosti. Hľadajme ho v dnešnom dni. Máme predsa jeho prísľub, slovo a sviatosti. Môžeme sa s ním stretnúť. Dôverujme, že aj nám ide v ústrety a túži sa s nami stretnúť tak, ako so ženami z evanjelia.

Druhá otázka, ktorá z dnešného evanjelia vyplýva je: “Akého Ježiša hľadáme?” Mládenec v hrobe veľmi presne odhaľuje vnímanie Ježiša ženami ako osoby, keď sa ich pýta: „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný.“ (Mk 16, 6) Akoby chcel ženám povedať, že je dobré, keď hľadáte Ježiša. Problém je ale v tom, že hľadáte iba tzv. historického Ježiša, ktorý je v tomto prípade zadefinovaný ako „Nazaretský“ a „ukrižovaný“. Nehľadáte osláveného a vzkrieseného Krista,  ale iba toho pozemského a historického Ježiša. A preto ho nenachádzame. “Niet ho tu.” (Mk 16, 6) Bol vzkriesený. (Por. Mk 16, 6) To znamená, že teraz je už nad históriou a nie je jej súčasťou. Už je súčasťou večnosti. Takého Ježiša hľadajme.

Drahí veriaci, akého Ježiša hľadáme? Toho pozemského – historického, alebo  nebeského, vzkrieseného a osláveného? Od toho závisí to, či ho nájdeme alebo nie.

Tretia otázka, ktorá z evanjelia vyplýva znie: “Akým spôsobom hľadáme Ježiša my?” Ženy z evanjelia si pri hľadaní Ježiša počínali veľmi pragmaticky. Kládli si otázku: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ (MK 16, 3) V tomto smere im nemožno nič vyčítať. Ich otázka však súčasne prezrádza aj niečo iné – ženy nepočítali so zázrakom. Nič prekvapujúce neočakávali. Nenapadlo im, žeby Ježiš mohol vstať z mŕtvych. Ich myseľ bola sústredená iba na veľký kameň, ktorým bol hrob uzavretý a s ktorým si ony neporadia.

Byť praktický vo svojej viere určite nie je na škodu. No netreba zostať iba pri tomto postoji. Buďme v prvom rade ľudia viery, ktorí očakávajú zázraky! Nebojme sa veriť v Boha zázrakov! Veď z jeho moci ani do dnešných dní nič neubudlo! Dôverujme mu, že on sa postará a hravo si poradí aj s ťažkými balvanmi v našich životoch. S balvanmi nepochopenia, frustrácie, odcudzenia, vyhorenia. No predovšetkým s balvanmi našej nedôvery, pochybnosti, ľahostajnosti a neviery!

Príbeh dnešného evanjelia je predovšetkým o tom, čo sa stalo s Ježišom po sobote – vstal z mŕtvych. No keď čítame záver Markovho evanjelia pozornejšie, zistíme, že je aj o ľuďoch, ktorí pochopili kto bol Ježiš. Nuž a práve toto poznanie ich zmenilo. Prvé osoby, ktoré prázdny hrob zmenil, boli tri ženy. A tak si dovolím povedať, že Veľkonočný príbeh je príbehom vzkriesenia tak Ježiša, ako aj všetkých tých, ktorí uvideli prázdny hrob a stretli Zmŕtvychvstalého. Príbeh vzkriesenia je o ľuďoch, ktorí definitívne uverili, že dobro zvíťazí a smrť sa stratí.

Bratia a sestry, toto je podstata veľkonočného posolstva – presvedčenie o víťazstve dobra nad zlom, radosti nad smútkom. Tí, ktorí boli svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania, získali toto presvedčenie. Zaraďme sa aj my dnes do tohto zástupu! To bude zaiste najlepší a najkrajší spôsob, ako prežiť Veľkonočný čas.