Už v Starom zákone, ba aj vo všetkých starobylých náboženstvách je dvíhanie rúk považované za prirodzený výraz modlitebného obrátenia sa človeka k Bohu. V tomto trende pokračovali aj prví kresťania, pričom tomuto dvíhaniu rúk dali nielen osobitnú formu, ale aj zmysel. Kresťania totiž dvíhajú ruky nie vzpriamene, ale šikmo. Tertulián vysvetľuje tento postoj pripodobnením k ukrižovanému Ježišovi Kristovi: „My nielen že dvíhame ruky, ale ich aj rozpíname, aby sme tým napodobnili Kristove utrpenia a aby sme Ho vyznávali“.
Dvíhanie rúk pri modlitbe a bohoslužbe je podľa prirodzenosti základný zmyslový výraz túžby našej duše k Bohu, získanie pomoci, je výrazom radosti, vďačnosti a veselosti.
V byzantskom obrade sa toto liturgické gesto používa pri svätej božskej liturgii pri modlitbách a zvolaniach Nikto z tých…, Hore srdcia a Otče náš. Pri rozprestretí rúk sa lakte nemajú opierať o boky, no ruky sa samy majú voľne povznášať nahor.
Rada pre mládež Košickej eparchie nás pozýva na Cyklotúru mladých, ktorá sa uskutoční 8. mája…
19_solúnStiahnuťAutomaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/05/05/solun-19-4/.
Menný kalendár Gréckokatolícky: 8. Máj 2024 > Svätý apoštol a evanjelista Ján Teológ. Náš prep.…
Pri príležitosti 350. výročia zjavenia Ježiša svätej Margite Márii Alacoque v Paray-le-Monial pápež František prijal…
Svätý Otec v príhovore vyzdvihol bohatú históriu Amsterdamu, ktorá je úzko prepojená s vierou a…
V rozhovoroch na Štátnom sekretariáte vo Vatikáne sa diskutovalo aj o projekte renovácie kasární Pápežskej…