Choď preč !

Raz večer, keď sa takto vyzúril, unavený si sadol na stoličku a hlava mu pomaly ochladla. Dvere do vedľajšej izby boli odchýlené, takže stihol vnímať, čo sa tam dialo. Jeho manželka ukladala ich štvorročného synčeka na nočný odpočinok. Počul, ako rukami poklepkáva vankúšik pod chlapcovou hlavou, ako mu tíško rozprávala a celkom zreteľne začul, že vraví synčekovi: „A teraz si zopni ruky takto ako ja a spolu sa pomodlíme za nášho dobrého otecka.“ Otec to zreteľne začul. A počúval, ako sa manželka a synček vrúcne za neho modlia. Počúval, premýšľal. Tá modlitba zasiahla jeho srdce. Vstal zo stoličky a otvoril odchýlené dvere. Manželka sa zľakla, zaúpela: „Choď preč!“ Ale on povedal: „Nie, neboj sa, nejdem ťa biť. Vy sa tu modlíte za dobrého otecka. Veru od tejto chvíle chcem byť naozaj dobrým oteckom.“ A zohol sa k manželke, ktorá kľačala pri postieľke, a pobozkal ju so slovami: „Prosím ťa, odpusť mi.“ A potom pobozkal aj chlapčeka a povedal mu: „Synček môj, aj ty mi odpusť.“ A potom si kľakol na kolená vedľa manželky a so slzami v očiach povedal: „Aj ja sa budem s vami modliť.“ A pokojne sa spolu modlili ruženec, polievaný slzami ľútosti a radosti. Synček pri tom tíško zaspal a od tej chvíle nastal v rodine vytúžený poriadok. Hľa, vidíte, kde sa koná správna, opravdivá, vrúcna modlitba, tam ustúpi neporiadok zavinený prvými ľuďmi a tam zavládne poriadok a pokoj obnovený naším drahým Vykupiteľom.