Dianie v eparchiách

  • Program Pascha 2024

    Program Pascha 2024

    24.03. 2024. – Kvetná nedeľa – 10:00 hod – sv. Liturgia. 11:00 hod – sv. spoveď.

     

    25.03. 2024. – Pondelok – 17:00 hod – sv. Liturgia. Prikázaný sviatok.

     

    28.03. 2024. – Veľký štvrtok – 17:00 hod – Večiereň s lit. Bazila Veľkého.

     

    29.03. 2024. – Veľký piatok – 15:00 hod – Večiereň s uložením plaščanice. Prikázaný sviatok.

     

    30.03. 2024. – Veľká sobota – 17:00 hod – Večiereň s lit. Bazila Veľkého.

     

    31.03. 2024. – Nedeľa Paschy – 07:00 hod – Utiereň vzkriesenia a sv. Liturgia. Po liturgii požehnanie pokrmov. POZOR – ZMENA ČASU!!!

     

    01.04. 2024. – Pondelok – 10:00 hod – sv. Liturgia. Prikázaný sviatok.

     

    07.04. 2024. – Nedeľa – 10:00 hod – sv. Liturgia.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/novinky/program-pascha-2024/.

  • Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána (Svätý Jakub Pôstnik)

    4. 3. Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána Jeho meno má grécky pôvod a znamená „úctyhodný“. Palestínsky pustovník Gerazim pochádzal z Lýkie,…

    The post Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána (Svätý Jakub Pôstnik) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/43nas-prepodobny-otec-gerasim-od-jordana/.

  • Farské oznamy 3.3.2024

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k sv. Jozefovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude eucharistická adorácia s piesňami s Taize. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová cesta mládeže, pozývame. V sobotu a nedeľu sv. liturgie ako obvykle. V sobotu máme štvrtú zádušnú sobotu, o 7.00 hod. po zádušnej sv. liturgii budeme brať panychídu s hramotami, ktoré ešte môžete doplniť v sakristii.

    V piatok 8.3. bude eucharistická adorácia s piesňami s Taize.

    V sobotu 9. marca o 15.00 hod. je stretnutie rodičov s deťmi pripravujúcich sa na sv. prijímanie a prvú sv. spoveď.

    Na budúcu nedeľu 10.3. je stretnutie záujemcov o synodálnu cestu v našej farnosti o 15.45 hod. v suteréne. Je potrebné si prečítať záverečný dokument synody z minulého októbra, ktorý je na internete.

    V pondelok až piatok 11.-15. marca budú večerné duchovné cvičenia o modlitbe. Vedie ich o. Metod Lukačik, hlási sa u neho. Program večerných duchovných cvičení začína večernou liturgiou od 18.00 hod v chráme a pokračuje prednáškou, osobným rozhovorom a spoločnou modlitbou v kláštore asi do 21.30 hod. Príspevok je dobrovoľný.

    V piatok odišla do večnosti p. Mária Buraková. V pondelok o 10.00 hod. bude pohrebná sv. liturgia v chráme a po nej o 11.00 hod. pohrebné obrady v Dome nádeje.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-3-3-2024/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatkojsov.sk/2024/03/03/4491/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 4. 3. – 10. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-4-3-10-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-4-3-10-3-2024.

  • Solún 10

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/03/03/solun-10-5/.

  • Aktuálne oznamy k 3. februáru 2024

    Budúcu nedeľu 10. marca bude pri všetkých sv. liturgiách naša farská zbierka. Vopred vám ďakujeme za vaše dary. Počas celého prostredného týždňa Veľkého pôstu si môžete prísť uctiť vyložený životodarný kríž a načerpať tak silu kráčať k Pasche. Dnes bude o 16.15 hod. krížová cesta so spoločenstvom Modlitieb matiek a o 17.00 hod. pôstna večiereň s poklonami. V pondelok pozývame všetky […]

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://sidlisko3.sk/aktualne-oznamy-k-3-februaru-2024/.

  • III. Pôstna nedeľa – Krížupoklonná

    „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.

    Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho

    Kríž je slávou a povýšením Krista

    Slávime sviatok Kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok Kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť Kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.

    Keby totiž nebolo bývalo Kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo Kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo Kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.

    Preto je Kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o toľko viac, o koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i mukám. Aj drahocenná, lebo Kríž je Božím utrpením i trofejou. Utrpením, lebo sa dal na ňom dobrovoľne umučiť, a trofejou, lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s ním porazená aj smrť; závory pekla boli rozbité a Kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta.

    Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalich a ukončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že Kríž je Kristovou slávou, o tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“ A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“ Oznamoval tým slávu, ktorú potom dosiahol na Kríži.

    A že Kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením.

    (Oratio 10 in Exaltatione sanctae crucis: PG 97, 1018-1019. 1022-1023)

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/iii-postna-nedela-krizupoklonna/.

  • Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup (Svätá mučenica Eutália, panna)

    2. 3. Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup Jeho meno má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Teodot pochádzal z Galácie. Bol biskupom…

    The post Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup (Svätá mučenica Eutália, panna) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/23-svaety-hieromuenik-teodot-kerynejsky-biskup-mili-posluchai-svaetcom-ktoreho-si-dnes-pripomina-greckokatolicka-cirkev-je-hieromuenik-teodot-kerynejsky-biskup-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-dany/.

  • Mk 8, 34 – 9,1

    Bratia a sestry!

    Na úvod môjho príhovoru by som sa vás rád opýtal humornú otázku, či viete, ktorí športovci sú najsvätejší? Sú to vraj cyklisti, pretože sa neustále starajú o svoje duše (na bicykli). Je to síce žart, ale zároveň vyjadruje hlbokú pravdu, že aj my sa máme neustále starať o svoju dušu. No nie o tú, ktorú máme v pneumatike svojho auta či bicykla, ale o tú, ktorá je súčasťou našej osobnosti, nášho Ja. O nesmrteľnú dušu.

    Ježiš nám v dnešnom evanjeliu naznačuje správny spôsob, ako žiť: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!“

    V jeden starej knihe sa dočítame príbeh o bohatej pani, ktorá zomrela. Príbuzní ju však neoplakávali, ale tešili sa, že konečne budú bohatými dedičmi. Medzi príbuznými sa predsa našiel niekto, kto za ňou úprimne smútil. Bolo to chudobné dievčatko z inej rodiny, ktoré malo túto pani veľmi rado. Často sa stretávali a trávili spolu čas. Ona tiež niečo zdedila. Ostal jej starý drevený kríž, ktorý nikto nechcel, pretože každý túžil po peniazoch. Aj keď jej sa z dedičstva ušlo najmenej, bola veľmi šťastná, že bude mať pri sebe niečo, čo patrilo tejto vzácnej pani.

    Dievča so slzami v očiach vzalo kríž ako dar a každý deň sa pred ním modlilo za svoju zosnulú. Raz, pri čistení kríža zbadala, že sa z neho odlomil kúsok dreva. Pozorne sa naň zahľadela a zistila, že kríž je zo zlata. Priniesla ho k odborníkovi a ten posúdil, že pod starým drevom je zlatý kríž nesmiernej hodnoty, oveľa väčšej, než bolo celé dedičstvo.

    Možno sa aj my pozeráme na kríž ako na kus dreva či železa, ako na kus nábytku, ktorý sme zdedili po našich predkoch. Avšak kríž, pre nás veriacich, má neopísateľnú hodnotu. Hodnotu večného života.

    Ak chceme vidieť v kríži hodnotu večného života, musíme sa naň dívať iným, hlbším, duchovným pohľadom – nezostaňme len pri vonkajšom, plytkom pozeraní. Ak vidím v kríži iba utrpenie, tak sa na kríž pozerám povrchne, pretože kríž je symbol spásy, nekonečnej lásky Boha k človeku. Ak však chcem okúsiť z tejto lásky, potrebujem hlboko v srdci objať kríž – Krista.

    Tento Kristov kríž nás všetkých pozýva k tomu, aby sme neostali iba pri povrchnom a pozemskom živote, ale upreli svoj pohľad hlbšie. Dívali sa na život – utrpenie či bolesti, ktoré prináša, ale aj radosti, šťastie či samotné bohatstvo, štedrosť – ako na príležitosti hľadať a objavovať Boha v našom živote. Aby sme mali pohľad neustále upretý na cieľ a aby sme žili s vedomím, že sme milovaní a spasení Kristom.

    Keď sa obzrieme vôkol seba, všade vidíme kríže – na kostolných vežiach, v kostoloch, v izbe nad dverami, na retiazke, alebo pri cestách. Pri pohľade naň, si vždy spomeňme, že on nám poukazuje na ten najväčší poklad – Krista. Jemu nech patrí prvé miesto v našom srdci a všetko ostatné bohatstvo nech užívame do takej miery, aby nám pomáhalo k spáse.

    Pápež František hovorí, že „nedávame niekedy hmotné statky na prvé miesto, na to miesto kde by mal byť len “ON” -“PÁN”? Nevenujeme viac času zháňaním majetku, financií ako by sme mali? Doba je rýchla, nechceme zaostávať, nechceme byť poslednými. Ale zabúdame, že všetko čo máme, naše talenty, naše dary sú od Pána. Nezabudnime preto, že na prvom mieste je Pán, ktorý nám dáva silu prekonávať každodenné ťažkosti.“

    Na záver poviem ešte krátky, humorný príbeh, zo života manželov.

    Manželka prišla za manželom v pondelok ráno po návrate z víkendovej duchovnej obnovy a pobozkala ho. Ten sa na ňu prekvapenie pozrel, pretože toto nikdy nerobila.  Keď to zopakovala aj v utorok, manžel sa jej opýtal: „Čo ste to na tých duchovných cvičeniach robili?“ Odpovedala: „Jeden prednášajúci nám poradil, aby sme pre pokoj v duši každé ráno pobozkali svoj kríž.“

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk-8-34-91/.

  • 1. – 31. marca 2024

    BOHOSLUŽOBNÝ KALENDÁR GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU NA OBDOBIE OD 1. MARCA 2024 DO 31. MARCA 2024 Zostavil: o. Marcel Gajdoš, kňaz košickej…

    The post 1. – 31. marca 2024 appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/1-31-marca-2024/.

  • Tretia nedeľa Veľkého pôstu – krížupoklonná

    V polovici veľkopôstneho obdobia Cirkev uctieva svätý kríž a klania sa mu, aby oslávila plody utrpenia. Počas celonočného bdenia tohto dňa po…

    The post Tretia nedeľa Veľkého pôstu – krížupoklonná appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/tretia-nedela-velkeho-postu-krizupoklonna-2/.

  • Liturgický program Marec 2024

    * Program si treba stále overiť deň pred sv. liturgiou tu na stránke, program bude dopĺňaný ešte o liturgie v týždni, a liturgie v Žiari nad Hronom priebežne.

    Cez celý Veľký pôst je v stredy a piatky zdržanlivosť od mäsa.

    2.3.2024 Sobota 09:00 Zámok – 3. zádušná sobota. Hramotypo sv. liturgii panachýda za zosnulých – hramoty.
    3.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 3. týždňa Veľkého pôstu – Krížupoklonná
    5.3.2024 Utorok 15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV, Liturgia vopred posvätených darov.
    7.3.2024 Štvrtok 15:00 Kaplnka kostola sv. Alžbety, námestie ZV, Liturgia vopred posvätených darov.
    9.3.2024 Sobota 09:00 Zámok – 4. zádušná sobota. Hramoty.
    10.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 4. týždňa Veľkého pôstu. Spis Rebrík.

    13:40 Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28.

    17.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Nedeľa 5. týždňa Veľkého pôstu.
    24.3.2024 Nedeľa 11:00 Zámok – Kvetná nedeľa.
    25.3.2024 Pondelok 17:00 Zámok – Zvestovanie Presv. Bohorodičke. Prik. sviatok
    29.3.2024 Piatok 15:00 Zámok – Svätý a veľký piatok. Prikázaný sviatok
    30.3.2024 Sobota 17:00 Zámok – Svätá a veľká sobota
    31.3.2024 Nedeľa 07:00 Zámok – Svätá a veľká nedeľa Paschy – svetlé Kristovo vzkriesenie.
    1.4.2024 Pondelok 09:00 Zámok – Svetlý pondelok. Prikázaný sviatok
    * Program si treba stále overiť deň pred sv. liturgiou tu na stránke, program bude dopĺňaný ešte o liturgie v týždni, a liturgie v Žiari nad Hronom priebežne.

    Životopis svätého na každý deň – www.byzantskýobrad.sk

    Prečítajte si katechézy o našom obrade www.jankrupa.skDuchovné knihy – www.filokalia.skKatechizmus Katolíckej Cirkvi

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a

    O Čítaní sv. Písma – cirkevní otcovia

    Ak je liturgia v Kostole sv. Alžbety, námestie Zvolen, tak je otvorený len vchod rovno do Kaplnky z námestia, nie celý kostol.

    Kňaz prichádza cca 30-40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť spovede – treba prísť skôr pred sv. liturgiou aspoň 30 min.


    Pozývame podporiť našu gréckokatolícku farnosť Zvolen:

    Bankové spojenie: SK81 8330 0000 0029 0123 6431


    Modlitba k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi

    Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho:

    Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.  Veľká metánia.

    Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.  Veľká metánia.

    Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. Veľká metánia.

    Potom 12 malých poklôn hovoriac:
    Bože, buď milostivý mne hriešnemu.  Malá poklona.
    Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.  Malá poklona.
    Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.  Malá poklona.

    A znovu celú modlitbu od Pane a Vládcaaž po na veky vekov, amen s jedinou veľkou poklonou po jej skončení.

    Text sv. Bazila Veľkého k veľkému pôstu

    Blahoslavení milosrdní o. Vojtech Kodet

    Vyšlo posolstvo pápeža k Pôstnemu obdobiu: Cez púšť nás Boh vedie k slobode

    – Pondelky, utorky, štvrtky počas Veľkého pôstu sú plne  aliturgické dni, stredy a piatky čiastočne aliturgicke. K aliturgickým d

    Duchovné videa https://www.youtube.com/@pramene

    Knihy https://www.filokalia.sk/

    Životopis svätého na každý deň byzantskyobrad.sk

    O východnom obrade – jankrupa.sk

    video – o. Vojtech Kodet – s Ježišom v skúškach a o. Kodet kratšie videa

    doc. Štefan Paločko https://vieralogicky.sk/bozie-milosrdenstvo-a-bozia-spravodlivost/ a videa

    The post Liturgický program Marec 2024 appeared first on Gréckokatolícka farnosť Zvolen s filialkou Žiar n. Hronom.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.grkatzv.sk/liturgicky-program-marec-2024/.

  • Pozývame vás na fatimskú sobotu a malú púť v marci

    Fatimská sobota – Marec
    Srdečne Vás pozývame na fatimskú sobotu na hore Zvir v Litmanovej dňa 2.3.2024.
    Presvätá Bohorodička vo Fatime prisľúbila :“ Moje nepoškvrnené srdce zvíťazí. “ Matka Božia nás pozýva prijať milosti a načerpať sily do našich životov. Modlitba Večeradla sa začne o 9.30 hod. a sv. liturgia o 10.30 hod. Po ukončení sv. liturgie bude nasledovať Moleben k Presvätej Bohorodičke , počas ktorého sa zasvätíme Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie ako žiadala vo Fatime.

    Malá púť v marci
    Pozývame Vás na februárovú malú púť na horu Zvir v Litmanovej, ktorá sa uskutoční v nedeľu 3.3.2024. Program sa začne o 9.00 hod. uctením si ikony presvätej Bohorodičky, bude pokračovať modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke a rozjímavým svätým ružencom. Na počesť čistého srdca Panny Márie bude slúžená sv. liturgia o 10.30 hod.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://horazvir.sk/pozvanky/pozyvame-vas-na-fatimsku-sobotu-a-malu-put-v-marci/.

  • Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil (Svätý hieromučeník Proterius, alexandrijský patriarcha)

    28. 2. Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil Bol spoluaskétom včerajšieho svätca Prokopa. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“. Dnešný svätec…

    The post Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil (Svätý hieromučeník Proterius, alexandrijský patriarcha) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/282-na-prepodobny-otec-a-vyznava-bazil-prokopov-spoluasketa-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-prepodobneho-otca-a-vyznavaa-bazila-spoluasketu-verajieho-svaetca-prokopa-jeho-meno/.

  • Veľkopôstny moleben s kňazským zborom sv. Jána Damaského

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/velkopostny-moleben-s-knazskym-zborom-sv-jana-damaskeho/.

  • Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita (Náš prepodobný otec Thalelaeus Pustovník)

    27. 2. Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Pokrokový“. Zachované pramene ponúkajú len skromné informácie…

    The post Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita (Náš prepodobný otec Thalelaeus Pustovník) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/272-na-prepodobny-otec-a-vyznava-prokop-dekapolita-mili-posluchai-27-februara-si-greckokatolicka-pripomina-prepodobneho-otca-a-vyznavaa-prokopa-dekapolitu-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-pokrokovy/.

  • Farské oznamy 25.02.2024

    Dnes je februárová zbierka na náš chrám.

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. nie je pôstna večiereň, ale stretnutie Arcibratstva sv. ruženca o 15.00 hod. v našom chráme.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k bl. Metodovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pred Liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka adorácia. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová. V sobotu a nedeľu sv. liturgie ako obvykle. V sobotu máme tretiu zádušnú sobotu, ráno po zádušnej sv. liturgii budeme brať panychídu s hramotami, ktoré ešte môžete doplniť v sakristii.

    V nedeľu 3. marca večer o 18.00 hod. spieva počas sv. liturgie náš zbor sv. Cyrila a Metoda. Pozývame do zboru aj nových členov, ktorí by chceli takto slúžiť Bohu a farnosti.

    Máme prvopiatkový týždeň, spovedáme počas sv. liturgií. Chorých v piatok dopoludnia.

    Na budúci víkend začína pôstna duchovná obnova v kláštore, ešte sa môžete prihlásiť u o. Pavla. V polovici marca budú večerné duchovné cvičenia o modlitbe. Program večerných duchovných cvičení začína večernou liturgiou od 18.00 hod a pokračuje prednáškou, osobným rozhovorom a spoločnou modlitbou v kláštore asi do 21.30 hod.

    Štvrtok 22. februára odišla k nebeskému Otcovi zaopatrená sviatosťami p. Mária Dovičáková. Pohreb je dnes o 13.30 hod v Dome nádeje.

    V sobotu 2. marca bude vysvätený v Litomeřiciach za biskupa P. Stanislav Přibyl, redemptorista, kedysi bol pražský provinciál redemptoristov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-25-02-2024/.

  • Tretí týždeň Veľkého pôstu

      Počas tohto týždňa sa číta príbeh o potope a o tom, ako sa Noe zachránil v arche. Je to predobraz nášho…

    The post Tretí týždeň Veľkého pôstu appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/treti-tyzden-velkeho-postu/.

  • Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup. (Svätý mučeník Sebastián)

    26. 2. Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Purpurový“. Porfyrios sa narodil okolo roku 347 v Solúne.…

    The post Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup. (Svätý mučeník Sebastián) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/262-na-otec-svaety-porfyrios-gazsky-biskup-mili-posluchai-dnes-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-svaeteho-porfyria-gazskeho-biskupa-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-purpurovy-porfyrios-sa-narodil/.

  • Gorazd 05

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/25/gorazd-05-3/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 26. 2. – 3. 3. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-26-2-3-3-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-26-2-3-3-2024.

  • Cyril Vasiľ SJ

    Dva roky od začiatku ruskej agresie na Ukrajine.

    Vyhlásenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ

    Príspevok Cyril Vasiľ SJ je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/nezaradene/cyril-vasil-sj/.

  • Solún 09

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/25/solun-09-2/.

  • Náš otec svätý Tarasios, konštantínopolský arcibiskup

    25.2. Náš otec svätý Taras, konštantínopolský arcibiskup Jeho meno má grécky pôvod a znamená „znepokojujúci“. Taras pochádzal zo vznešenej rodiny z Konštantínopola. Jeho otec…

    The post Náš otec svätý Tarasios, konštantínopolský arcibiskup appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/252-na-otec-svaety-tarasios-kontantinopolsky-arcibiskup-mili-posluchai-kontantinopolsky-arcibiskup-taras-je-svaetec-ktoreho-si-dnes-pripomina-greckokatolicka-cirkev-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena/.

  • Aktuálne oznamy k 25. februáru 2024

    Dnes o 16.15 hod. bude krížová cesta so spoločenstvom Máriina archa a o 17.00 hod. pôstna večiereň s poklonami. Ospravedlňujeme sa za mylnú informáciu v minulotýždňových oznamoch, v ktorých stálo, že dnešnú krížovú cestu má spoločenstvo Modlitieb matiek. Krížová cesta matiek bude budúcu nedeľu 3. marca o 16.15 hod. Budúci týždeň je prvopiatkový. Spovedať budeme v obvyklých časoch ráno a večer. Na […]

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://sidlisko3.sk/aktualne-oznamy-k-25-februaru-2024/.

  • II. Pôstna nedeľa

                 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome,  a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.  A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ …..

                 Albert Schweitzer, teológ, misionár, svetoznámy lekár, hudobník, zasvätil svoj život službe chorým. Vyzýval všetkých ľudí: „Otvorte oči a hľadajte, kde nejaký človek trocha potrebuje čas, trocha srdečnosti, trocha súcitu, trocha vašej spoločnosti, trocha ľudskej práce… Hľadaj, či nenájdeš možnosť využiť svoje spoločenstvo.“ Nosiči ochrnutého museli mať veľkú vieru v Boha, že dokázali prísť s chorým k Ježišovi cez všetky prekážky… To je pole aj pre náš apoštolát, aby sme si jeden druhému pomáhali nielen v tých ľudských každodenných potrebách, ale ich aj privádzali k Božej pravde, ku Kristovi a ma odvahu prekonať aj všetky prekážky, ktoré nám stoja na tejto ceste.

     PaedDr. F.Dancák

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/ii-postna-nedela-2/.

  • Miništranti Čemernianského protopresbyterátu sa stretli v Sačurove

    V sobotu 24. februára sa uskutočnilo piate stretnutie miništrantov čemernianskeho protopresbyterátu, ktoré zorganizovali zodpovední za mládež v protopresbyteráte v spolupráci s GMC Bárka Juskova Voľa a farnosťou Sačurov.   Stretnutie miništrantov začalo v chráme modlitbou veľkopôstneho molebenu, ktorú viedol otec Matúš Sejka. Po modlitbe otec Matúš v krátkej katechéze na tému “Nebáť sa obetovať” priblížil chlapcom starozákonný príbeh dvoch bratov – Kaina a Ábela. Práve týmto príbehom sa sn…

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3944.

  • Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána

    24.2. Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Kým po smrti Jána Krstiteľa, jeho…

    The post Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/242-prve-a-druhe-najdenie-uctyhodnej-hlavy-svaeteho-a-slavneho-panovho-proroka-predchodcu-a-krstitea-jana-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-prve-a-druhe-najdenie-uctyhodnej-hlavy/.

  • (no title)

    2. Zádušná sobota

    Príspevok je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/nezaradene/5225/.

  • Mk 2, 1-12

    Bratia a sestry,

    vieme, že Boh nám rád odpúšťa hriechy, ak ho o to prosíme skrze úprimnú ľútosť a sv. spoveď.

    Ale v dobe “Starého zákona“ to tak nebolo. V mestách stáli synagógy, kde sa každú sobotu schádzali ľudia na čítaní Písma, vyučovaní a výklade. Nekonala sa však vtedy žiadna sviatosť zmierenia. Ak nejaký človek chcel, aby mu boli odpustené hriechy, vzal obetné zviera, šiel do jeruzalemského chrámu a tam požiadal kňazov, aby za neho priniesli Bohu obetu. Potom kňaz zobral zviera, obetoval ho Bohu a následne dotyčnému oznámil, že obeť bola prijatá a jemu Boh odpustil hriechy. Jedine tak bolo možné dosiahnuť odpustenie a iba cez kňazov v Jeruzalemskom chráme mohli ľudia prijať správu, že hriechy sú im odpustené.

    A tu prichádza Pán Ježiš, ktorý hovorí ochrnutému: „odpúšťajú sa ti hriechy“. Boli to slová, ktoré nikdy predtým žiaden človek nevyslovil. Aj kňazi boli iba oznamovatelia Božieho odpustenia na základe prinesenej obety. To boli slová, ktoré patrili do úst jedine Bohu. Farizeji, ktorí to počuli, ostali úplne šokovaní. Zdalo sa im nehorázne, čo si to Ježiš z Nazareta dovoľuje. Mali pocit, že týmto už prekročil všetky hranice.

    Neraz počuli, že Ježiš nerešpektuje ich príkazy a zákazy, čo v nich vyvolávalo dojem, že sa príliš vyvyšuje nad zákon. No teraz – keď povedal chorému, že sa mu odpúšťajú hriechy – to už farizeji nemohli prijať. Podľa nich to bolo rúhanie, pretože sa Ježiš vyvyšuje až na samého Boha a koná skutky i hovorí slová, ktoré môže robiť a hovoriť iba Boh. Vzbĺkol v nich hnev.

    Ježiš dobre vedel, pretože videl do ich sŕdc, že mu vytýkajú práve jeho slová o odpustení. Preto im povedal: „Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?“ (Mk 2,9)

    Pre človeka je oboje rovnako ťažké, ale pre Ježiša nie. My nemôžeme slovom uzdraviť ochrnutého a ani nemôžeme povedať, že sa mu odpúšťajú hriechy. Pán Ježiš však môže obidvoje a aj nám to ukázal. Práve preto vzápätí prikázal ochrnutému: „vstaň a choď“. A on skutočne vstal a šiel.

    Ježiš urobil tento skutok, aby nám ukázal, že On – Boh, má moc odpúšťať hriechy a, že je to rovnaký dar pre ľudí, ako dar zdravia. Mnohí ľudia sú fyzicky zdraví, ale trpia zármutkom, výčitkami svedomia, či pocitom vlastnej hriešnosti, malosti a bezmocnosti. Možno je veľa ľudí zdravých telom, ale ubolených srdcom. Ježiš nám jasne ukázal, že on lieči nielen telo, ale aj dušu.

    O ochrnutom človeku nevieme vôbec nič. Možno aj on trpel bolesťami srdca a Ježiš usúdil, že ten muž potrebuje viac odpustenie, ako zdravé nohy. A možno by mu k šťastnému životu stačilo odpustenie hriechov, no Ježiš mu, vo svojej láske, daroval aj zdravie tela.

    V každom čase, aj dnes, znovu a znovu páchame hriechy, ktoré nás odsudzujú na smrť. A bolo by to s nami veľmi zle, keby nám ich Boh neodpustil. On je však milostivý a milosrdný. Stačí prísť za ním s úprimnou ľútosťou k sviatosti zmierenia, alebo ho úprimne prosiť a on nám ochotne, zas a znova, odpusti.

     

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mk-2-1-12-7/.

  • Nájdenie úctyhodných pozostatkov svätých mučeníkov v Eugeniu (Svätý mučeník Maurícius a spoločníci)

    22. 2. Nájdenie úctyhodných pozostatkov svätých mučeníkov pri bránach v Eugeniu V mestskej časti Konštantínopola Eugenios, dochádzalo okolo roku 400 k viacerým zázrakom. Pri vykopávkach…

    The post Nájdenie úctyhodných pozostatkov svätých mučeníkov v Eugeniu (Svätý mučeník Maurícius a spoločníci) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/222-najdenie-uctyhodnych-pozostatkov-svaetych-muenikov-v-eugeniu-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-udalos-najdenia-pozostatkov-svaetych-muenikov-pri-branach-v-eugeniu-v-mestskej/.

  • Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov. Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie

    21. 2. Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov … Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie. Jeho meno má grécky pôvod a…

    The post Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov. Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/212-na-prepodobny-otec-timotej-zo-symbolov-na-otec-svaety-eustatios-arcibiskup-vekej-antiochie-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-svaeteho-eustatia-arcibiskupa-vekej-antiochie-jeh/.

  • V Trenčíne sa konal kňazský deň bratislavskej eparchie

      V pondelok 19. februára 2024 sa v Trenčíne konal jarný kňazský deň bratislavskej eparchie. Stretnutie kňazov a rehoľníkov začalo v miestnom Chráme sv. Cyrila a Metoda…

    The post V Trenčíne sa konal kňazský deň bratislavskej eparchie appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/v-trencine-sa-konal-knazsky-den-bratislavskej-eparchie/.

  • Druhý pôstny týždeň

    Počas tohto týždňa sa na večierni číta príbeh o Kainovi a Ábelovi a v piatok začína príbeh o Noemovi. V stredu a…

    The post Druhý pôstny týždeň appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/druhy-postny-tyzden/.

  • Náš prepodobný otec Lev, katánijský biskup (Náš svätý otec Agato, rímsky pápež)

    20. 2.  Náš prepodobný Lev, katánijský biskup Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Lev“. Rodák z talianskej Ravenny pochádzal zo vznešenej kresťanskej rodiny.…

    The post Náš prepodobný otec Lev, katánijský biskup (Náš svätý otec Agato, rímsky pápež) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/202-na-prepodobny-otec-lev-katanijsky-biskup-mili-posluchai-20-februara-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-prepodobneho-leva-katanijskeho-biskupa-jeho-meno-ma-latinsky-povod-a-znamena-lev-rodak-z-tal/.

  • FARSKÉ OZNAMY 19. 02. – 25. 02. 2023

    • Dnes 18.  februára máme zbierku na Charitu.

     

    • Vzadu za lavicami si môžete zobrať nové číslo farského infolistu Katedrála.sk

     

    • Pozývame Vás aj tohto roku obnoviť si hramoty. Dopísať mená Vašich zosnulých môžete v sakristii katedrály. V zádušné soboty budeme mať vždy o 7. 00 svätú liturgiu a potom panychýdu za našich zosnulých. V druhú zádušnú sobotu 24. februára budeme čítať mená od A-H. V tretiu zádušnú sobotu 02. marca budeme čítať mená od CH – O. Na štvrtú zádušnú sobotu 09. marca sa budú čítať mena od P – Z.

     

    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

     

    • Pozývame vás na Deň otvorených dverí na Gréckokatolíckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý bude 20. februára v priestoroch fakulty so začiatkom o 9.00.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 19. 02. – 25. 02. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-19-02-25-02-2023/.

  • Farské oznamy 18.2.2024

    Dnes je jarná zbierka na charitu.

    Liturgický program je ako vo Veľkom pôste. Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň.

    V pondelok je aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod. bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej časť veľkopôstny moleben. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii časť Akatistu požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii bude Moleben k bl. Metodovi. V stredu a v piatok budú Liturgie vopred posvätených darov. V stredu pre liturgiou je novéna k MUP a v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude krátka adorácia. V piatok pred liturgiou 17.20 je krížová. V sobotu a nedeľu liturgie ako obvykle. V sobotu 24.2. bude ráno zádušná sv. liturgia s hramotami, ešte môžete dať zapísať svojich zosnulých na hramoty, rodinu a mená. Na budúcu nedeľu je stretnutie Arcibratstva sv. ruženca o 15.00 hod. v našom chráme.

    V našej farnosti počas Veľkého pôstu sú aliturgické dni v pondelok, stredu a v piatok. Sú to dni, kedy sa neslávi svätá Božská liturgia, lebo ona má slávnostný charakter. Eucharistia je vzkriesený Kristus uprostred Božieho ľudu. Veľký pôst je cesta, kráčanie v ústrety Vzkriesenému. Bez správneho chápania Božskej liturgie nemožno správne pochopiť ani obdobie veľkého pôstu, a aliturgické dni. Je potrebné postupné znovuzavedenie týchto dní ako vzácneho pokladu vlastnej tradície a času modlitby a pokánia.

    V sobotu poobede 15.30 hod je aj futbal pre miništrantov, stretnutie je pri cirkevnej škole.

    Pozývame na pôstnu duchovnú obnovu v kláštore 1.-3. marca, ktorú povedie ju o. Pavol Tomko, môžete sa hlásiť priamo u neho.

    S požehnaním nášho otca arcibiskupa a metropolitu Jonáša začíname ďalšiu etapu synodálnej cesty Prešovskej archieparchie. Počas nej sme opäť pozvaní k pokračovaniu v modlitbe a rozlišovaní v našich farnostiach a spoločenstvách. Základom pre spoločné rozlišovanie je Súhrnná správa z prvého zasadania 16. riadneho všeobecného zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa uskutočnilo v Ríme v dňoch 4. – 29. októbra 2023. Súhrnnú správu čítajme v otvorenosti na hlas Svätého Ducha a na to, čo najviac rezonuje s našou situáciou. Prvé takéto stretnutie pre záujemcov bude 10. marca 2024. Dovtedy si treba prečítať koncový dokument.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Druhé stretnutie bude dnes o 19.15 hod. v kláštore.

    Na budúcu nedeľu je zbierka na náš chrám.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-18-2-2024/.

  • Svätý apoštol Archippos (Svätí vyznávači Eugen a Makarios, antiochijský presbyteri)

    19.2. Svätý  apoštol Archippos Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Majster koní“. Druhý verš Pavlovho Listu Filemonovi spomína dnešného svätca ako člena…

    The post Svätý apoštol Archippos (Svätí vyznávači Eugen a Makarios, antiochijský presbyteri) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/192-svaety-apotol-archippos-mili-posluchai-svaetcom-ktoreho-si-dnes-pripomina-greckokatolicka-cirkev-je-apotol-archippos-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-majster-koni-druhy-ver-pavlovho-listu-filem/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 19. 2. – 25. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-19-2-25-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-19-2-25-2-2024.

  • Koliva 2024

    Koliva 2024

    Koliva je sladký pokrm, ktorého sladkosť ako keby predznačovala chuť večného života. Zmieša sa totiž čisté (upravené) zrno, hrozienka, sušené slivky, figy, jadrá vlašských orechov, med a sušené ovocie.

    Cirkev požehnávaním kolivy poukazuje na cieľ a význam celopôstneho odriekania (na začiatok niečo sladké, potom odriekanie a na konci nasleduje veľká odmena).

    Veríme, že chutila 😉

    Príspevok Koliva 2024 je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/aktuality/galeria/koliva-2024/.

  • Program na budúci týždeň

    Sláva Isusu Christu!V prilohe posielam program aj opravený výkaz – riadok č. 20 bol zapísaný na riadku 18, už som to opravil.
    Kto si chce pozrieť zaujímavý dokument o “alternatívnych” vzťahoch, išiel a ČT2 13. 2. o 20:50 hod., volá sa “Šťastňe až na věky.”

    o. Marián

    Liturgický program 19. 2. až 25. 2. 2024 TT.pdf

    Liturgický program 3. 3. 2024 PN.pdf

    Výkaz o príjmoch a výdavkoch Trnava 2023_oprava.pdf

    The post Program na budúci týždeň appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/program-na-buduci-tyzden-8/.

  • Solún 08

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/18/solun-08-2/.

  • Prvý týždeň Veľkého pôstu

    Liturgický poriadok predpisuje vo Veľkom pôste čítania zo Starého Zákona (tzv. parémie), a to na šiestej hodinke (napoludnie) a na večierni, ku…

    The post Prvý týždeň Veľkého pôstu appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/prvy-tyzden-velkeho-postu/.

  • Budúci animátori spoznávali online nástroje i liturgiu

    Víkend archieparchiálnej školy mladých animátorov dobrovoľníkov sa uskutočnil v dňoch 16. – 18. februára v Gréckokatolíckom mládežníckom centre Bárka v Juskovej Voli. V škole učeníka sa ho zúčastnilo 31 mladých a v škole služby 47 mladých. O účastníkov sa staral 10 členný animátorský tím. V škole učeníka bol lektorom kňaz Martin Tkáč, ktorý mladým objasnil tému modlitby a liturgie, kde vysvetlil cieľ modlitby a jej druhy, poukázal na rozdiel medzi osobnou a spoločnou modlitbou, zameral sa na ge…

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3942.

  • Aktuálne oznamy k 18. februáru 2024

    Dnes je po všetkých sv. liturgiách zbierka na charitu. Svoj milodar môžete vložiť do košíka vzadu pri dverách. Všetkým darcom vopred Pán Boh zaplať! Popoludní o 16.15 hod. bude krížová cesta a o 17.00 hod. pôstna večiereň. V pondelok pozývame všetky deti, mladých, ale aj celé rodiny do telocvične na ZŠ Prostějovská v čase 19.00 – 20.00 hod.   […]

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://sidlisko3.sk/aktualne-oznamy-k-18-februaru-2024/.

  • I. Pôstna nedeľa – Nedeľa Ortodoxie

    Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Našiel Filipa a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone i proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu povedal: „Čo môže byť dobré z Nazareta?“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu odpovedal: „Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Učiteľ, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odpovedal: „Veríš preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto.“ Potom mu povedal: „Ozaj, ozaj, hovorím vám, uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ Jn 1, 44 – 52

    Všimli ste si niekedy, ako rýchlo sa šíri vypovedané slovo? Deň po tom, ako Ján Krstiteľ verejne vyhlásil, že Ježiš je Baránok Boží, zopakoval to v súkromí dvom svojim učeníkom, čo vyvolalo úžasnú reťazovú reakciu. Ondrej a ten druhý učeník išli najprv za Ježišom overiť si Jánovo vyhlásenie. Už po jednom dni strávenom s ním boli presvedčení, že je Mesiáš (Jn 1, 38. 41). Ondrej bol taký nadšený, že o tom povedal svojmu bratovi Šimonovi. A keď sa Šimon stretol tvárou v tvár s Ježišom, začal nový život ako Peter, Skala (1, 42). Filip to zasa povedal Natanaelovi, ktorý vyhlásil Ježiša za “Božieho Syna” a “kráľa Izraela” (1,45. 49). Aká reťazová reakcia! Slovo priateľa, otvorené srdce, stretnutie s Ježišom – a Cirkev začala rásť. Neznámi rybári sa stali veľkými apoštolmi a ani oni, ani svet už neboli takí, ako dovtedy.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/i-postna-nedela-nedela-ortodoxie/.

  • Svätí mučeníci kňaz Pamfil, Porfyrios a ich spoločníci (Svätý Flavián, antiochijský arcibiskup)

    16. 2. Svätý hieromučeník Pamfil, Porfyrios a ich spoločníci Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Pamfil znamená „priateľ všetkých“ a Porfyrios „purpurový“. O svätom Pamfilovi,…

    The post Svätí mučeníci kňaz Pamfil, Porfyrios a ich spoločníci (Svätý Flavián, antiochijský arcibiskup) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/162-svaeti-muenici-kaz-pamfil-porfyrios-a-ich-spolonici-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-svaeteho-hieromuenika-pamfila-porfyria-a-ich-spolonikov-mena-dnenych-svaetcov-maju-greck/.

  • Nedeľa ortodoxie

    Bratia a sestry,

    dnešná prvá pôstna nedeľa má viacero pomenovaní. Nazývame ju Nedeľou ortodoxie alebo Nedeľou o úcte ikon.

    O akej ortodoxii tu hovoríme? Slovom ortodoxia označujeme pravú vieru, pravdivé uctievanie Boha. Ortodoxia, ktorú slávime túto nedeľu, je všeobecnou, pretože ju vyznávala celá Kristova cirkev v prvých storočiach v boji proti heréze ikonoborectva. Preto je Nedeľa ortodoxie – inými nazývaná aj Nedeľa pravoslávia – sviatkom celej Cirkvi, východnej i západnej. Je radostnou oslavou víťazstva nad ikonoborectvom a inými bludnými náukami.

    Nedeľu ortodoxie nariadil sláviť snem v Konštantínopole v roku 842. Cieľom tohto sviatku je uctiť si a pokloniť sa ikonám Ježiša Krista, Bohorodičky a svätých. Prvý sviatok ortodoxie sa slávil po odsúdení ikonoborectva v prvú nedeľu Veľkého pôstu v roku 842. Preto sa táto nedeľa zaužívala a ustanovila ako Nedeľa o úcte ikon, hoci sviatok nemá nič spoločné s Veľkým pôstom.

    Pozrime sa teraz bližšie na to, čo je ikonoborectvo a čo bolo príčinou ustanovenia Nedele pravoslávia.

    Ako dobre vieme, v byzantskej cirkvi majú veriaci veľkú úctu k ikonám, hlavne k ikone Ježiša Krista, Panne Márii, anjelov a svätých. Ikonám, podobne ako svätým ostatkom, vzdáva cirkev veľkú úctu.

    Ikony sa vo východnej cirkvi uctievali až do čias byzantského cisára Leva III. (r. 717-741), ktorý zakázal ich uctievanie pod vplyvom dvoch biskupov. Označil to za modloslužbu. Následne nariadil odstrániť ikonu Ježiša Krista, ktorá bola na bráne vchodu do jeho paláca. A dekrétom z roku 730 zakázal uctievanie ikon v celej ríši. Týmto jeho rozhodnutím sa začína v byzantskej cirkvi dlhá, bolestivá a krvavá „vojna“ proti ikonám, známa pod názvom ikonoborectvo. Trvala vyše sto rokov, ale nakoniec skončila triumfom úcty ikon.

    Cisársky dekrét nariaďoval ikony ničiť, páliť a ich obrancov väzniť, posielať do vyhnanstva a aj mučiť. Nakoľko patriarcha sv. German I. (r. 713-730) nechcel podpísať tento cisársky dekrét proti ikonám, cisár ho odstránil a za patriarchu si dosadil jemu poslušného Anastázia (r. 730-754). Rímski pápeži, najprv Gregor II. (r. 715-731) a neskôr Gregor III. (r. 731-741), písali cisárovi protestné listy a na svojich rímskych synodách odsudzovali „vojnu“ proti ikonám.

    Cisár Konštantín V. (r. 771-775), ďalej pokračoval v boji proti ikonoborectvu. Chcel, aby úctu svätých ikon cirkev úradne odsúdila. Kvôli tomu zvolal v roku 754 do Konštantínopolu biskupov na snem, ktorý pod jeho nátlakom zakázal uctievanie ikon.

    Neskôr, za panovania cisárovny Ireny, prichádza povolenie k uctievaniu ikon. Cisárovna v roku 784 odstránila z úradu ikonoboreckého patriarchu Pavla a na jeho miesto nariadila vybrať Tarasia (r. 784-806). On, so schválením Ireny a apoštolského stolca, zvolal v roku 787 snem do Nicey. Tento snem je známy v cirkvi ako Siedmy všeobecný snem.

    A preto v bohoslužobných textoch dnešnej nedele slávi cirkev víťazstvo a úctu k ikonám a tých, ktorí sa zasadili za ich uctievanie.

    Spomínaný snem v Nicey si zobral za základ pre dogmatické vysvetlenie úcty svätých ikon náuku sv. Jána Damaského. Snem jasne rozlišuje medzi adoráciou (po grécky „latria“), ktorá patrí jedine Bohu a úctou (po grécky „dulia“), ktorú vzdávame Bohorodičke, anjelom a svätým. Tento snem učí, že ikony sú zobrazením viditeľných symbolov neviditeľných osôb, ktorým vzdávame úctu. Úctou ikon si neuctievame papier, plátno, drevo, z ktorých je ikona vyrobená, ale uctievame si osoby, ktoré tieto ikony zobrazujú. Uctievanie ikon snem postavil na roveň s uctievaním evanjelia, kríža a ostatkov svätých.

    Avšak na začiatku 9. storočia (r. 813-820) prichádza nové prenasledovanie úcty k ikonám a trvá až do roku 842. V tomto roku cisárovná Teodora povoľuje úctu ikon a odstraňuje ikonoboreckého patriarchu Jána VII., na miesto ktorého ustanovuje Metoda I. (r. 842-846). Patriarcha Metod I., ktorý bol sám prenasledovaný a mučený kvôli uctievaniu ikon, zvoláva do Konštantínopolu synodu, ktorá definitívne obnovuje úctu ikon. Toto konečné víťazstvo, známe ako „triumf ortodoxie“, cirkev oslavuje v Nedeľu prvého pôstu, čiže v dnešnú nedeľu.

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/nedela-ortodoxie/.

  • Svätá Štyridsiatnica

    Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia. Nerob zbytočným pôst tým, že hrešíš, ale zostaň neústupná voči nezriadeným hnutiam, uvedomujúc si, že stojíš pri ukrižovanom Spasiteľovi, alebo presnejšie, že si ukrižovaná spolu s Tým, ktorý bol za teba ukrižovaný, volajúc k nemu: spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

    Tento tropár tretieho týždňa predpôstneho obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom to, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca.

    Veľký pôst má štyridsať dní a má päť nedieľ – od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou– a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

    Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

    Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

    Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.jakubanycirkev.sk/svata-styridsiatnica/.

  • Stretko

    Príspevok Stretko je zobrazený ako prvý na Gréckokatolícka cirkev Spišská Nová Ves.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatsnv.sk/udalosti/stretko/stretko/.

  • Darujte 2 % z dane Pútnickému centru hora Zvir v Litmanovej

    Drahí mariánski ctitelia a pútnici putujúci na horu Zvir v Litmanovej, aj tento rok sa na Vás obraciame s prosbou o podporu Pútnického centra a to formou darovania 2% z dane nášmu centru.

    Je to forma, ktorou môžete podporiť rozvoj hory Zvir a pritom Vás to nebude nič stáť. Mnohí z Vás ste na hore Zvir zažili Božie požehnanie, pomoc, príhovor a ochranu našej nebeskej Matky.

    Verím, že aj touto formou podpory sa nám naďalej bude dariť spoločne zveľaďovať areál pútnického miesta, aby ste sa tu vždy cítili dobre a radi vracali čerpať posilu do svojho každodenného života.

    Všetkým dobrodincom hory Zvir patrí veľká vďaka a Pán Boh zaplať! Všetci ste zahrnutí v našich modlitbách každý deň pri svätej liturgii.

                                                           duchovní otcovia hory Zvir

    Tri druhy daňovníkov, ktorí môžu poukázať 2% z daní:

    • zamestnanec – osoba, za ktorú robí ročné zúčtovanie zamestnávateľ
    • fyzická osobu, ktorá si podáva daňové priznanie sama (živnostníci alebo osoby, ktoré si chcú podať daňové priznanie sami)
    • právnická osoba

    Potrebné dokumenty na stiahnutie TU:

    Vyhlásenie – Pútnické centrum hora Zvir v Litmanovej

    Pre zamestnanca

    • Do 2.2024 zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň.Po uhradení dane zamestnávateľom, zamestnanec požiada o Potvrdenie o zaplatení dane (tlačivo si môžete stiahnuť z tejto stránky), ktoré slúži ako základ na výpočet 2%. Potom zamestnanec vyplní tlačivo Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby (tlačivo si môžete stiahnuť z tejto stránky).
    • Do 4.2024 zamestnanec doručí osobne alebo pošle poštou na príslušný daňový úrad (v mieste bydliska) obe tlačivá – Potvrdenie aj Vyhlásenie.
    • Poznámka: Ak zamestnanec vykonával dobrovoľnícku činnosť môže darovať 3% z dane a to vtedy, ak v rámci tejto dobrovoľníckej činnosti odpracoval viac ako 40 hodín. Vtedy môže požiadať organizáciu, u ktorej vykonával dobrovoľnícku činnosť o potvrdenie, ktoré priloží k vyhláseniu.
    • Fyzická osoba si môže vybrať iba jednu organizáciu, ktorej daruje svoje 2 alebo 3 %. Minimálna výška dane na poukázanie 2% predstavuje 3 €.

    Pre fyzickú osobu, ktorá si podáva DP sama

    • Fyzická osoba vyplní daňové priznanie typu A alebo B a vypočíta si výšku 2% z dane. Priamo v tomto tlačive vyplní aj údaje o poukázaní 2%.
    • Do 3.2024 podá daňového priznania na príslušný daňový úrad (v mieste bydliska). Toto je termín aj na zaplatenia daňovej povinnosti.
    • Poznámka: Ak zamestnanec vykonával dobrovoľnícku činnosť môže darovať 3% z dane a to vtedy, ak v rámci tejto dobrovoľníckej činnosti odpracoval viac ako 40 hodín. Vtedy môže požiadať organizáciu, u ktorej vykonával dobrovoľnícku činnosť o potvrdenie, ktoré priloží k vyhláseniu.
    • Fyzická osoba si môže vybrať iba jednu organizáciu, ktorej daruje svoje 2 alebo 3 %. Minimálna výška dane na poukázanie 2% predstavuje 3 €.

    Pre právnickú osobu

    • Právnická osoba vyplní daňové priznanie a vypočíta si výšku 1% (2%) z dane. V tomto DP vyplní aj údaje o prijímateľovi 2% (údaje sú na našej stránke).
    • 1% (2%) z dane môže poukázať právnická osoba v prípade, že počas roka 2023 až do termínu na podanie DP poskytla finančný dar vo výške min. 0,5% z dane na verejnoprospešný účel.
    • Poznámka: Právnická osoba má možnosť vybrať si až troch prijímateľov, ktorým sa rozhodla takouto formou pomôcť. Minimálna výška dane na poukázanie pre jednu organizáciu musí byť aspoň 8 €.
    • V termíne podania daňového priznania (zvyčajne do 31.3.2024, pokiaľ nie je schválené daňovým úradom inak) treba podať DP na príslušný daňový úrad (v mieste sídla spoločnosti) a zaplatiť daňovú povinnosť.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://horazvir.sk/oznamy/darujte-2-z-dane-putnickemu-centru-hora-zvir-v-litmanovej/.

  • Týždeň pre Tvoje manželstvo – nezabudni…

    Sláva Isusu Christu!
    Tento týždeň je Národný týždeň manželstva. A verím, že každá manželka čaká, či jej muž na ňu nezabudne… A každý manžel má rád, keď sa na neho doma usmievajú. Na stránke venovanej tejto téme nájdete tento rok vitamíny na každý deň – čítajme a inšpirujte sa:
    https://www.ntm.sk/vitaminy-pre-vztah/

    V nedeľu popoludní bude v Bučanoch téma venovaná manželom, pozrite si viac na stránke:
    https://www.vztahovo.sk/7-pilierov-spokojneho-manzelstva-workshop/

    Tak aby ste sa doma na seba nemračili……

    o. Marián

    DUET_tour_plagat_v2_janais_A4-compressed.pdf

    The post Týždeň pre Tvoje manželstvo – nezabudni… appeared first on Farnosť Trnava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://trnava.grkatba.sk/tyzden-pre-tvoje-manzelstvo-nezabudni/.

  • Odchod do večnosti prepodobného Konštantína Filozofa, učiteľa Slovanov. Náš prepodobný otec Auxencius

    14. 2. Odchod do večnosti prepodobného Konštantína Filozofa, mníšskym menom Cyrila, učiteľa Slovanov Meno Cyril je gréckeho pôvodu a znamená „Prekrásny“. (Meno…

    The post Odchod do večnosti prepodobného Konštantína Filozofa, učiteľa Slovanov. Náš prepodobný otec Auxencius appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/142-na-prepodobny-otec-auxencius-mili-posluchai-v-de-ke-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-odchod-do-venosti-prepodobneho-kontantina-filozofa-uitea-slovanov-pamaeta-aj-na-prepodobneho-auxencia-jeho-m/.

  • Náš prepodobný otec Martinián (Náš otec svätý Eulogius, alexandrijský arcibiskup)

    Náš prepodobný otec Martinián Gréckokatolícka cirkev nám 13. februára pripomína  prepodobného otca Martiniána. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený rímskemu…

    The post Náš prepodobný otec Martinián (Náš otec svätý Eulogius, alexandrijský arcibiskup) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/132-na-prepodobny-otec-martinian-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-dnes-pripomina-prepodobneho-otca-martiniana-jeho-meno-ma-latinsky-povod-a-znamena-zasvaeteny-rimskemu-bohovi-vojny-marsovi-dne/.

  • .

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/slider-img/6099/.

  • Stolnotenisový turnaj Gréckokatolíckej farnosti Ľubica 2024

    Už po desiaty raz sme v našej farnosti zorganizovali turnaj na zelených stoloch v stolnom tenise.Svoje športové náradie si nadšenci pomyselne skrížili v kategóriách chlapcov do a nad 10 rokov, žien a mužov. Do súbojov o knižné ceny sa spoločne zapojilo do 30 súťažiacich.Ukončenie fašiangového obdobia sme si spoločne užili nielen športom, ale aj príjemným posedením pri kávičke a koláčikoch v rozhovoroch s divákmi a fanúšikmi, ktorí v hojnom počte prišli povzbudiť nielen svojich favoritov.A kto vyhral?No predsa všetci zúčastnení aktéri podujatia – súťažiaci, fanúšikovia, diváci a dobrá nálada.        Poďakovanie organizátorov patrí všetkým Vám, ktorí Ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o vydarený priebeh podujatia.Text: Ing. Vladimír KovalskýViac fotogaléria…TU 

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.theotokos.sk/oznamy/stolnotenisovy-turnaj-greckokatolickej-farnosti-lubica-2024.html.

  • Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst

    Teologicko – historický pohľad

     

    V pondelok po Syropôstnej nedeli sa začína  Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

    Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

    Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď‘ mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona).

    Aj Nový zákon často spomína pôst. V živote Ježiša Krista vidíme prežívanie pôstu, keď sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

    V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše následovne: Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať.“

    V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. novoobrátených kresťanov na krst, ktorý sa v tom čase konal počas paschálnej liturgie.

    Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

    Všimnime si niektoré udalosti zo Starého zákona:

    • 40-dňová potopa: „Lebo už len sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ (Gn 7, 4),
    • 40-ročné putovanie Izraela po púšti: „..a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti.“ (Nm 14, 33),
    • 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona: „A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.“ (Ex 34, 28),
    • 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu Horeb: „Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.“ (1 Kr 19, 8).

    Symboliku tohto čísla môžeme nájsť aj v Novom zákone:

    • Ježiš Kristus sa 40 dní postil na púšti: „A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ (Mt 4, 2),
    • Kristus sa po svojom vzkriesení 40 dní zjavoval na zemi: „Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.“ (Sk 1, 3).

    Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni.

    Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Veľký pôst vo Východnej cirkvi teda trvá 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka.

    Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa do Svätej Štyridsiatnice nepočíta.

    Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré  sa nám počas tohto týždňa dostali“ (porov. Homília na Genezis XXX, 1).

    Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

    Západná cirkev začína svoje Veľkopôstne obdobie na Popolcovú stredu; Východná o dva dni skôr.

    Podľa byzantskej tradície sa pôstna disciplína skladá z troch samostatných častí:

    • telesný alebo vonkajší pôst, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa určitých jedál, nápojov a zábavy,
    • duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý pozostáva zo zdržiavania sa „všetkého zla“ – hriechu,
    • duchovná obnova, ktorá sa dosahuje praktizovaním cností a dobrých skutkov.

    Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty (porov. Chron. Katech. 9).

    Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie (porov. Epistolár, 1. II, 135. list).

    Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch (porov. Homília na Genezis VI, 1).

    Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov (porov. Homília o sochách III, 11).

    Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí – v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ (Jer 18, 11).

    Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu (porov. Homília na Genezis VI, 6). Všetci sme hriešnici a ak hovoríme, že v sebe nemáme hriech, klameme samých seba“ (1Jn 1, 8).

    Boží zákon nám predpisuje konať pokánie, pretože ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme“ (Lk 13, 3).

    Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy (porov. Homília proti Židom III, 4).

    Duchovná obnova, a to ​​praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti (porov. Homília o pôste II, 3).

    Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Jedna taká kajúcna modlitba s poklonami, pripisovaná svätému Efrémovi († 373), sa dodnes používa v našich chrámoch.

    Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv. Ján Zlatoústy, Homília na Genezis XI, 3) a nabádali veriacich, aby zomreli hriechu a žili Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 11).

    Pôstne obdobie je teda v prvom rade milostivým obdobím pokánia a pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.

    Internetový zdroj spracoval Vlastimil Bajužik

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatza.sk/svata-styridsiatnica-velky-post/.

  • FARSKÉ OZNAMY 12. 02. – 18. 02. 2023

     

    • Zajtra, v pondelok 12. februára začíname v našej cirkvi obdobie Veľkého pôstu- svätej štyridsiatnice. V tento deň je zároveň predpísaná zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom. Zároveň počas celého obdobia pôstu je v stredy a piatky zdržanlivosť od mäsa.

     

    • V pondelok, stredu a piatok počas pôstu máme aliturgické dni, preto sväté liturgie (eucharistia) v tieto dni nebudú. V pondelok, stredu a piatok sa pomodlíme ráno o45 utiereň, a večer o 16.30 v pondelok večiereň, a v stredu a piatok liturgiu vopred posvätených darov. Počas prvého týždňa Veľkého pôstu vás pozývame na modlitbu kajúceho kánona sv. Andreja Krétskeho, ktorý sa postupne pomodlíme každý deň o 12.00 hod. tu v katedrále. Dnes večer sa pomodlíme pôstnu večiereň a po nej bude obrad vzájomného zmierenia.

     

    • Na budúcu nedeľu 18. februára bude zbierka na Charitu.

     

    • Pozývame Vás aj tohto roku obnoviť si hramoty. Dopísať mená Vašich zosnulých môžete v sakristii katedrály. V zádušné soboty budeme mať vždy o00 svätú liturgiu a potom panychýdu za našich zosnulých. V druhú zádušnú sobotu 24. februára budeme čítať mená od A-H. V tretiu zádušnú sobotu 02. marca budeme čítať mená od CH – O. Na štvrtú zádušnú sobotu 09. marca sa budú čítať mena od P – Z.

     

    • Spojená škola bl. biskupa Gojdiča v Prešove v školskom roku 2024/2025 otvára pre uchádzačov o štúdium jednu triedu štvorročného gymnázia pre žiakov deviateho ročníka ZŠ v študijnom odbore gymnázium so všeobecným zameraním. Ponúkaný študijný odbor je postavený na 20-ročných skúsenostiach gymnaziálneho vzdelávania s bohatou mimoškolskou činnosťou, individuálnym prístupom realizovaným v rodinnom prostredí založenom na princípoch kresťanskej viery.

     

    • GMC Bárka v Juskovej Voli vás pozýva na V. ročník Jarného tábora, ktorý sa uskutoční v dňoch 26.02.-01.03.2024, teda počas jarných prázdnin. Tábor je určený pre deti vo veku od 9 do 11 rokov. Bližšie informácie nájdete vzadu na plagáte, alebo na stránke gmcbarka.sk.

     

    • Pozývame mladých na prvý ročník mládežníckej púte NÁVRAT K OTCOM 2024. Púť sa uskutoční v sobotu, 17. februára a povedie do Nitry. V rámci púte, ktorej cieľom je putovať po cyrilometodských pamiatkach, navštívime Nitriansky hrad. Program vyvrcholí slávením sv. liturgie v katedrále sv. Emerána Putovať budeme spoločným autobusom. Na púť je potrebné prihlásiť sa skrze prihlasovací formulár do 11. februára. Bližšie informácie nájdete vzadu na nástenke.

    Príspevok FARSKÉ OZNAMY 12. 02. – 18. 02. 2023 je zobrazený ako prvý na Farnosť Prešov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://katedrala.sk/farske-oznamy-12-02-18-02-2023/.

  • Štyridsiatnica – Veľký pôst

    V pondelok, 12. februára 2024 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa  Juliánskeho kalendára…

    The post Štyridsiatnica – Veľký pôst appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/styridsiatnica-velky-post-2/.

  • Na prahu Veľkého pôstu…

    Mnohí kresťania (mladí, či starí) si na začiatku Veľkého pôstu často povzdychnú: Zasa pôst! Zasa koniec zábavy! Zasa obmedzovanie v jedle, pití, cigaretách! Zasa obmedzenie pozerania televízie! Zasa obmedzenie času na počítači! Zasa viac modlenia! Zasa viac rozjímania o kríži…

    Aj z týchto povzdychov je cítiť, že mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst. Prečo? Lebo pôst je pravý opak toho, čo nám každý deň a bez prestania ponúka reklama okolo nás! Veď si len všimnime, s kým alebo čím sme dennodenne pozývaní prežívať neopakovateľné, nezabudnuteľné, priam rozprávkové chvíle: Káva! Čokoláda! Mobil! Auto! Televízny program!

    Mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst, avšak to len preto, lebo nechápu jeho skutočný význam v živote človeka.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst.

    Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. V pôste vyznávajú pred Bohom svoju hriešnosť, prosia o odpustenie, pomoc a chcú sa týmto vrátiť k Bohu.

    Aj Nový zákon často spomína pôst. Keď mal Ježiš začať svoje verejné pôsobenie, sám sa utiahol na púšť, kde sa 40 dní postil. Dokonca ho počas toho diabol pokúšal. V tom vidíme, že aj samotný Boží syn považoval za potrebné postiť sa. V očiach zákonníkov síce nedodržiaval niektoré zaužívané pôstne ustanovenia, ale len preto, aby zdôrazňoval podstatu pôstu namiesto rôznych povrchných úkonov. Argumentoval, že človek nebol stvorený pre pôst, ale pôst pre človeka: teda pôst ma človeku slúžiť, nie naopak!

    Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia). Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa, a to v pondelok a vo štvrtok. Pri zvláštnych príležitostiach alebo v dobe núdze boli vyhlasované verejné pôstne dni.

    Prvotná cirkev preberá židovské postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Mnohí mnísi jedli len každý druhý deň, iní sa postili päť dni v týždni a jedli len v sobotu a v nedeľu. Mimo to si ukladali obmedzenia aj vo výbere potravín: zriekali sa v tej dobe mäsa, vajec, syra a zdržovali sa vína. Ich obvyklou stravou bol chlieb, soľ a voda, strukoviny, byliny, zelenina, sušené ovocie. Pri tom dávali prednosť surovej strave pred varenou. Varená zelenina mala už charakter sviatočného jedla.

    Pôst prvotnej cirkvi je výrazom bdelosti a očakávania Pána. Pôstom kresťania vyznávajú, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Pre kresťanov boli pôstne dni, dňami väčšej bdelosti pre Boha.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst.

    Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je priam také staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré totiž dal Boh človeku, bolo prikázanie postiť sa. (porov. Gn 2, 17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie vyslovene pôstne, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohli jesť, ale toto prikázanie sa týkalo určitého stromu.

    Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“

    Sv. Atanáz o pôste hovorí nasledovne: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.“

    Pôst teda posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha.

    Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou!

    Naši predkovia rozličným pôstom prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, či zábavy a snažili sa počas tohto obdobia preukazovať úctu Bohu, svoj život obrátiť na Boha aj vďaka dočasnému asketizmu.

    Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. Zásoby jedla vydržali dlhšie, ľudia vystriedali rôzne potraviny a telo sa pripravilo na ďalšie sviatky, ktoré boli opäť spájané s množstvom jedla – Veľkú noc, Vianoce…

    Pôstna tradícia bola často posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Aj kvôli tomu sa v čase pôstu (hlavne prísneho pôstu na prvý deň pôstu) jedli šúľance alebo rezance, ako znak dlhých klasov na poli a tiež šošovica ako znak hojnosti.

    Veľký pôst mal v mnohých ohľadoch medzi ľuďmi racionálny charakter. Sebazaprenie, duševné prípravy, modlitby, spoveď a sväté prijímanie spojené so striedmou pôstnou stravou stupňovali duševnú činnosť človeka a mali na ľudský organizmus blahodarný vplyv.

    Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.

    Skutočný pôst má mať konkrétny cieľ. Cieľom pôstu nie je iba samotná príprava na prežívanie blížiacej sa udalosti spásy, ale aj zmena zmýšľania – pokánie.

    Samotný pôst a jeho prežívanie nie sú teda cieľom. Koľkí sa uspokoja s tým, ako všetko dodržali z pôstnej disciplíny, na koľkých pobožnostiach sa zúčastnili… Toto ale nie je samotný cieľ pôstu, toto sú iba  prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca! Veľmi pekne to vyjadril pápež sv. Lev Veľký. „Podstatou nášho pôstu nie je zdržanlivosť od pokrmov. Keď‘ neodvádzame svoju dušu od neprávosti a keď  nedržíme svoj jazyk na uzde pred znevažovaním svojich blížnych, potom odopierame svojmu telu pokrm bez úžitku.“

    Počas Veľkého pôstu budeme rozjímať o kríži a utrpení Ježiša Krista. Pokúsme sa však spoznať aj svoj vlastný kríž, kde odovzdáme svoj starý život a prijmeme život podľa vzoru Ježiša Krista.

    Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti, modlitby, posvätenia a predovšetkým obnovenia nášho vzťahu k Bohu a blížnym. Vykročme na duchovnú cestu, ktorej cieľom je Pascha, „sviatok sviatkov“.                        

    o. Miroslav

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/na-prahu-velkeho-postu-2/.

  • Čoho sa vzdať vo Veľkom pôste?

    Veľký pôst je predovšetkým milostivým časom pokánia! Tento pôstny čas sa stáva príležitosťou urobiť si poriadok vo svojom vnútri, vo vzťahu k svojmu okoliu, svojim blízkym…

    Pôstom sa zriekame mnohých dovolených a príjemných vecí. Aj keď nám to nerobí problém, nikdy nie je samotným cieľom pôstu. Vzdávanie sa niečoho je len prostriedkom, ktorý ma privádza k cieľu. A cieľom pôstu je obrátenie srdca! Zmena srdca a  jeho obrátenie k Bohu  je ozajstným cieľom Veľkého pôstu.

    Za všetko vzdávaj vďaky. Šomranie a sťažovanie nepatrí do výbavy kresťana. Pokús sa svoj život naplniť jednoduchými vecami: pozdrav, úsmev, vypočutie toho druhého…

    Ako často dnes chýba milota, porozumenie, empatia v rozhovoroch ľudí. Všetci dobre vieme, že oplatí sa byť milý, chápajúci, vnímavý. Snaž sa v pôste odovzdávať láskavé slová okolo seba. Nech je Veľký pôst aj časom vzdania sa zbytočných slov a časom ticha, kedy bude zaznievať Boží hlas.

    Dennodenne máš niekoľko dôvodov na hnev, či zlosť. Na všetkých a na všetko. Uč sa však umeniu milovať, odpúšťať, byť trpezlivejší a naplň svoj život postojmi zmierenia.

    Každému jednému z nás by pomohol pôst od hádok a škriepok. Boh si od nás žiada pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva neosoží tomu, kto sa postí.

    Koľko obáv a strachu z budúcnosti! Namiesto úprimnej dôvery Bohu. Strach a obavy ťa pripravujú o mnoho síl a často sa jedná o veci, s ktorými sám nič nezmôžeš.

    Koľko smútku a zatrpknutosti je v našich životoch! A toto má za následok množstvo pesimizmu, ľahostajnosti, či nechuti k životu. Pokús sa naplniť svoje srdce radosťou, nádejou a optimizmom.

    Ako často si vieš dopriať pohodu? Taký priestor na ničnerobenie! Využi však čas pôstu na hlbšiu modlitbu, na rozjímanie Božieho slova alebo na čítanie nejakej duchovnej literatúry.

    Pokús sa darovať niekomu tvoj čas, ktorý je pre teba taký vzácny. Namiesto sledovania televízie, či hry na počítači venuj svoj čas svojej rodine, deťom alebo navštív niekoho osamelého, či chorého v tvojej blízkosti. Zvlášť v dnešnej dobe to mnohí potrebujú.

    Vždy nakupujeme množstvo vecí, aby sme si vylepšili alebo skrášlili život. Skús však v týchto dňoch nakupovať iba to, čo je nutné pre bežný život. Skús si možno všimnúť niekoho v tvojom okolí, čo žije na hranici núdze a poteš ho nejakou drobnosťou. Naplň čas Veľkého pôstu súcitom s druhými.

    Koľko súdov každý deň je v našom živote. Súdime ľudí podľa ich vzhľadu, podľa ich rečí, podľa ich majetku, podľa ich správania… Pričom veľmi často tieto súdy vznikajú podľa štandardov tohto sveta a nie vždy sú pravdivé a objektívne.

    V mnohých prípadoch cítiš aj krivdy v živote, tie však odovzdaj nášmu Bohu. Pokús sa hľadať aj dobro v živote našich blízkych.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/coho-sa-vzdat-vo-velkom-poste/.

  • V Prešove rozprávali na odbornom seminári o pôstoch v Cirkvi

    Odborný seminár, ktorý sa uskutočnil 9. februára s témou Pôstne obdobia v byzantskom obrade /liturgicko-teologický pohľad/, pripravil Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieeparchie v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže /NIVAM/ pre učiteľov náboženstva/náboženskej výchovy.   Odborný lektor seminára otec ThLic. Miroslav Mrug v jednotlivých témach veľký pôst, filipovka, petrovka, spasivka voviedol do práve sa začínajúcej pôstnej doby veľkej štyridsiatnice, z pohľadu l…

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3940.

  • Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup (Náš otec svätý Anton, konštantínopolský patriarcha)

    Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup Jeho meno má grécky pôvod a znamená „starostlivý“. Rodák z Melitén sa v roku 358 stal…

    The post Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup (Náš otec svätý Anton, konštantínopolský patriarcha) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/122-na-otec-svaety-meletios-antiochijsky-arcibiskup-mili-posluchai-dvanasteho-februara-si-greckokatolicka-cirkev-si-pripomina-svaeteho-meletia-antiochijskeho-arcibiskupa-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-zn/.

  • Veľký pôst u gréckokatolíkov

    Pondelkom po Syropôstnej nedeli začína u gréckokatolíkov Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

    Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

    Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

    Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

    História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu.

    V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď‘ mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona).

    Aj Nový zákon často spomína pôst. V živote Ježiša Krista vidíme prežívanie pôstu, keď sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

    Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst.

    Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

    V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše následovne: Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať.“

    V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. novoobrátených kresťanov na krst, ktorý sa v tom čase konal počas paschálnej liturgie.

    Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.

    Všimnime si niektoré udalosti zo Starého zákona:

    • 40-dňová potopa:Lebo už len sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ (Gn 7, 4),
    • 40-ročné putovanie Izraela po púšti:..a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti.“ (Nm 14, 33),
    • 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona:A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.“ (Ex 34, 28),
    • 40-dňové putovanie proroka Eliáša na horu Horeb: „Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.“ (1 Kr 19, 8).

    Symboliku tohto čísla môžeme nájsť aj v Novom zákone:

    • Ježiš Kristus sa 40 dní postil na púšti:A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ (Mt 4, 2),
    • Kristus sa po svojom vzkriesení 40 dní zjavoval na zemi:Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.“ (Sk 1, 3).

    Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni.

    Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Veľký pôst vo Východnej cirkvi teda trvá 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka.

    Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa do Svätej Štyridsiatnice nepočíta.

    Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré  sa nám počas tohto týždňa dostali(porov. Homília na Genezis XXX, 1).

    Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

    Západná cirkev začína svoje Veľkopôstne obdobie na Popolcovú stredu; Východná o dva dni skôr.

    Podľa byzantskej tradície sa pôstna disciplína skladá z troch samostatných častí:

    • telesný alebo vonkajší pôst, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa určitých jedál, nápojov a zábavy, 
    • duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý pozostáva zo zdržiavania sa „všetkého zla“ – hriechu,
    • duchovná obnova, ktorá sa dosahuje praktizovaním cností a dobrých skutkov.

    Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty (porov. Chron. Katech. 9).

    Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie (porov. Epistolár, 1. II, 135. list).

    Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch (porov. Homília na Genezis VI, 1).

    Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov (porov. Homília o sochách III, 11).

    Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí – v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ (Jer 18, 11).

    Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu (porov. Homília na Genezis VI, 6). Všetci sme hriešnici a ak hovoríme, že v sebe nemáme hriech, klameme samých seba(1Jn 1, 8).

    Boží zákon nám predpisuje konať pokánie, pretože ak nebudeme činiť pokánie, všetci zahynieme(Lk 13, 3).

    Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy (porov. Homília proti Židom III, 4).

    Duchovná obnova, a to ​​praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti (porov. Homília o pôste II, 3).

    Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Jedna taká kajúcna modlitba s poklonami, pripisovaná svätému Efrémovi († 373), sa dodnes používa v našich chrámoch. 

    Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv. Ján Zlatoústy, Homília na Genezis XI, 3) a nabádali veriacich, aby zomreli hriechu a žili Bohu v Kristovi Ježišovi(Rim 6, 11). 

    Pôstne obdobie je teda v prvom rade milostivým obdobím pokánia a pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/velky-post-u-greckokatolikov/.

  • Veľký pôst

    Veľkopôstny liturgický program

     

    PONDELKY

    17.30 – Veľkopôstná večiereň s poklonami

     

    STREDY a PIATKY

    17.30 – Liturgia vopredposvätených darov

     

    SOBOTY (4/3, 11/3, 18/3 zádušné soboty)

      8.00 – sv. liturgia

    17.30 – Veľká večiereň

    19.00 – V tichu pred Pánom – tichá adorácia

     

    NEDELE

      8.00 a 10.30 – sv. liturgia Bazila Veľkého

    15.00 – Veľkopôstná večiereň s poklonami

    – – –

    V PRVOM TÝŽDNI VEĽKÉHO PÔSTU

    PONDELOK, UTOROK, STREDA, ŠTVRTOK

    21.00 – Kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho s poklonami

     

    PIATOK

    17.30 – Liturgia vopredposvätených darov a požehnanie kolivy

    – – –

     

    NIEČO HODNOTNÉ

     

    Filmový seriál „Vyvolení“

    Ak máte záujem o zasielanie jednotlivých epizód každý utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu, môžete sa prihlásiť na tomto linku: https://forms.gle/zLd6m6xQaU8wyHrs5

    Seriál je so slovenskými titulkami.

    Ponúkame vám aj jednotlivé texty zamyslení na každý deň inšpirovaných týmto seriálom.

     

    Veľký pôst – Cesta k Pasche

    Ponúkam vám link na knihu významného a uznávaného pravoslávneho liturgistu Alexandra Shmemanna. Táto kniha mne osobne pomáha už viac ako 25. rokov vnímať liturgicko-duchovný význam Veľkého pôstu z hľadiska byzantského kresťanstva. http://www.rodon.cz/admin/files/ModuleKniha/820-A.pdf

     

    Bazil Veľký: O pôste

    Na tomto linku máte homíliu sv. Bazila Veľkého „O pôste“, ktorú preložil náš farník Tomáš Pešek. https://grkat.nfo.sk/Texty/bazil-velky-o-poste.pdf

     

    Vo Veľkom pôste sa riadime nasledujúcou pôstnou disciplínou:

    * Začiatok V.P. (pondelok 20/2) Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom

    * Stredy a piatky V.P. – Zdržanlivosť od mäsa

    * Celá sv. Štyridsiatnica (V.P.) – Zakázaný čas

    Čo to znamená?

    • Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.
    • Pôst znamená nejesť; pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).
    • Zakázaný čas – znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

    Príspevok Veľký pôst je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/velky-post/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 12. 2. – 18. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-12-2-18-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-12-2-18-2-2024.

  • Veľký pôst pre deti

    Príspevok Veľký pôst pre deti je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zivot-vo-farnosti/velky-post-pre-deti/.

  • Kňazstvo a manželstvo

    Pre západné kresťanstvo možno dilema, nie však pre východné kresťanstvo. Je možné vnímať veľký rozruch na pozadí výrokov niektorých vysokých predstaviteľov cirkvi nielen o požehnávaní homopárov, ale aj smerom k celibátu v západnej cirkvi. A aj istú  paniku v niektorých konzervatívnych kruhoch západnej cirkvi. Dá sa to prirodzene pochopiť.

    Východné cirkvi však neriešia ani sa nezapájajú do týchto  problémov. Učenie i zákony východných cirkvi sú jednoznačné. A čo sa týka stavu kňazstva, tradícia východných cirkví od počiatku vnímala ako podstatný vzťah človeka k Bohu, ako vyjadril aj sv. Ján Zlatoústy, učiteľ Cirkvi, a jeden z najväčších otcov staroveku. Poukázal na to, že bez ohľadu, či je niekto v mníšskom stave, alebo ženatý, vydatá, všetci sú povolaní stúpať na ceste k Bohu a vidieť v tom povolanie, ktoré všetkých volá k svätosti. Niet výnimky, hovorí sv. Ján.  Preto aj prvé storočia Cirkvi sa neriešili ženatí pápeži, biskupi či kňazi. A mnohí z nich boli mučeníci. Východné cirkvi ustanovili mníšsky stav pre biskupov, ale pre kňazov bolo možno vstúpiť do mníšskeho stavu alebo aj manželstva, a tak to zostalo dodnes. Je tu slobodná voľba vybrať si jeden z týchto stavov. Pre gréckokatolíkov to ešte bol navyše do tretice aj celibátny stav podľa vzoru západnej cirkvi.

      Západná cirkev zaviedla povinný celibát pre kňazov až od druhého tisícročia.

    Problém je, ak obhajoba celibátu sa spája s útokom na manželstvo, ktoré je sviatostné, a ktoré v spojení s kňazským stavom je výnimočným príbehom. Nie exkluzivity, ako to radi vidia na západe v spojení s celibátom, ale ako výnimočnú službu pre Boží ľud. Má veľké ovocie, ktoré platí rovnako pre mníšsky, príp. celibátny ale aj manželský stav. Prináša veľké a vzácne  svedectvá, ale môžu byť vo všetkých troch možnostiach aj problémy.  A to ľudského faktoru i pádov. Ale v tomto svete zápasov je to súčasť reality.

    Nižšie zaslaný list je reakciou na článok redaktora Branislava Michalku,/odoslaný do redakcie www.christianitas.sk/ ktorý v problematike celibátu na západe začal spájať tému s východnou tradíciou ženatých kňazov a to útočným, nešťastným,  a vyfabulovaným spôsobom.

    Dr. Štefan Kopčák

    Vážený pán Michalka!

    Tak úbohý a nízky článok som už dlho nečítal. Možno v progresivisticko-liberálnom prostredí.  Ak západné kresťanstvo sa zmieta v smrteľných kŕčoch, potrebuje si kopnúť do východných cirkví? Asi áno. To, že neporiadok, chaos v západnej cirkvi spôsobuje vrásky viacerým konzervatívcom, čo s tým má spoločné východná cirkev? Práve východné cirkvi dnes vydávajú veľké svedectvo v Sýrii, Iraku a mnohých miestach, kde musia osvedčiť svoju vieru v tvrdých podmienkach prenasledovania. A to celé rodiny.

    Ak sa týka gréckokatolíckych cirkví v našich končinách, spomeniem len názor bývalého rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku profesora Tadeusza Zasepu, ktorý sa na margo manželiek gréckokatolíckych kňazov vyjadril slovami: „Také hrdinstvo, vernosť a obetu manželiek kňazov počas prenasledovania komunizmu cirkev nesmie nikdy zabudnúť.“ Zrejme Vám nič nehovoria 50-te roky, keď bola prevažná časť gréckokatolíckych kňazov, okrem tých  väznených, deportovaná pre vernosť Cirkvi do vyhnanstva v Čechách s celými rodinami. Vydávala nesmierne svedectvo.

    Manželstvo  vo východných cirkvách sa nazýva korunováciou. Je mystériom, veľkým tajomstvom, ako o ňom píše aj apoštol sv. Pavol. Je znakom lásky Boha Stvoriteľa, a jednoty človeka ako muža a ženy. To, že západné kresťanstvo tomu dalo časom asi iný,  prevažne sexuálny význam, je iný problém. Z Vašich slov to totiž tak vyplýva. My vám, vy nám. Budeme si tolerovať hriešky. Aké prízemné. Ak človek chce žiť v hriechu, tak bude tak žiť. Nový život sa rodí z milosti. Áno -exempla trahunt. Ale nie stav, ale svätosť priťahuje, či v celibáte, alebo sviatosti manželstva.  Alebo ešte inak. V akom stave je potom celibát na západe, ako priťahuje, keď západné kedysi kresťanské krajiny dnes vykazujú smrteľnú agóniu. Manželstvo nijako neprekáža kňazstvu, tak ako to vyjadril pravoslávny kňaz sv. Ján Kronštandský, ktorý mal manželku, a množstvo zázrakov je známych z jeho života. Povedal: Miluj Boha celým srdcom! Prečo celým srdcom? Pretože ho Boh stvoril pre seba , aby v ňom žil. Mať rozdelené srdce, je krajne nebezpečné a škodlivé, lebo ľahko do neho môže vstúpiť duch zla, ktorý nás chce neustále pohltiť.“(J.Kronštandský.Muj život v Kristu. 2014) Manželstvo nerozdeľuje srdcia, ani v kňazstve. Rozdeľuje ho len láska k svetu a hriechu. Bolo by veľa takýchto, ale aj iných príbehov. Áno, sú aj problémy v tomto západnom už skôr bývalom kresťanskom svete, v útokoch proti rodine, v ekonomickom obmedzovaní, a iných reáliach života, ale čo sú oproti tomu, keď za oslavou exkluzivity celibátu je záplava škandálov, v pedofílii, homosexuálnych vzťahoch a to aj medzi kardinálmi /viď kardinál Mc Carrick/ Týmto neznižujem stav celibátu, to vôbec nie,  iba ho nepovažujem za exkluzivitu, za hrdinské zdržiavanie pohlavnosti ap. Je to iba voľba stavu, ako žiť  Bohu. Tu len  podotýkam, že východné cirkvi majú dva vznešené stavy zasväteného Bohu – manželstvo a mníšsky život, u gréckokatolíkov aj celibát. V úplnej slobodnej voľbe ku kňazstvu. A v úplnej harmónii a dôstojnosti. Čítať tie vykonštruované debaty v kňazských rodinách, je hlboko pod úroveň aj mierne inteligentného človeka. Vy asi veľa viete podľa porekadla jedna baba povedala. Ale život je oveľa komplikovanejší. A možno ešte čosi. Jeden mních to povedal slovami. Človek sa môže správať ako včela alebo ako mucha. Ak sa človek správa ako včela, ktorá je veľmi užitočná, zbiera nektár pre med, vidí a hľadá len to pekné.  Ale mucha je dobiedzavá a ide prevažne na hnojisko. Ja poznám úžasné príklady veľkých obiet gréckokatolíckych rodín. Ale sú aj muchy, ktoré hľadajú niečo škandalózne. Asi tak, ako vy, bez urážky, v kňazských manželstvách. Trochu súdny a slušný človek by sa za celý ten článok hneď ospravedlnil.

    Teda – nechajte láskavo na pokoji východnú cirkev, riešte si svoje traumy a problémy na svojej pôde. Východná cirkev má čo ukázať po dvoch tisícoch rokoch aj so ženatými kňazmi aj tými neženatými i dnes. A nerieši západnú cirkev, má svoje vlastné poslanie i dnes vo vzťahu ku Kristovi a spoločenstvu kresťanov, ktorí sú jej zverení. Každý má svoj uhol pohľadu, hoci niekedy poriadne pokrivený, ale prosím, riešte si to na svojej vlastnej strane. Tej budete zrejme rozumieť viac.       

     S pozdravom Dr Kopčák

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://farnostdavidov.org/knazstvo-a-manzelstvo/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (3)

    TRETIA ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    SYROPÔSTNA NEDEĽA

    Drahí bratia a sestry,

    dnešná nedeľa má názov o vyhnaní Adama z raja. Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Doteraz sme sa dozvedeli, že človek bol stvorený pre raj, pre poznanie Boha a spoločenstvo s Ním. Hriech však zbavil človeka tohto požehnaného života a jeho existencia na Zemi je vyhnanstvom. Kristus, Spasiteľ sveta, však otvára bránu raja každému, kto Ho nasleduje a Cirkev, odhaľujúc nám krásu Jeho kráľovstva, robí z nášho života putovanie k nebeskému domovu. Tak sa na začiatku Veľkého pôstu podobáme Adamovi. Práve Veľký pôst je cestou oslobodenia človeka spod nadvlády hriechu. Táto cesta má svoje úrovne alebo lepšie povedané stupne, ktoré sa nám odkrývajú v evanjeliu, ktoré dnes počúvame.  

    Prvým stupňom je postenie. Ide o odmietnutie všetkých túžob a vášní, ktoré človek má kvôli svojej padlej prirodzenosti. V každom prípade, ak chceme, aby bol náš pôst účinný, nesmie byť pokrytecký a vystatovačný. Sme pozvaní postiť sa tak, „aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“.

    Druhým stupňom je odpustenie. Hlavným tromfom hriechu je rozdelenie, neláska, nenávisť… Preto prvým prelomom tejto pevnosti hriechu je odpustenie – návrat k jednote, vzájomnosti, láske. Odpustiť znamená vložiť medzi mňa a môjho „nepriateľa“ nekonečnú Božiu lásku. 

    Práve dnešná večiereň, ktorou sa liturgicky začína Veľký pôst, je veľmi nádherným vyjadrením zmyslu celého pôstu. Začína vo svetlom rúchu ako slávnostná večiereň, ale prokimenom, ktorý vo východnej tradícii ohlasuje koniec predošlého liturgického dňa a začiatok nového, Cirkev ohlasuje začiatok Veľkého pôstu žalmovým nárekom: „Neodvracaj svoju tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vypočuj. Príď ku mne a zachráň ma“. Tu stojíme ako nahý Adam pred Bohom, pred slávou a krásou Jeho kráľovstva. Uvedomujeme si, že do neho patríme, že nemáme iný domov, inú radosť, iný cieľ. Tiež si ale uvedomujeme, že sa momentálne nachádzame mimo neho, v tme a smútku hriechu, a preto smútime. A nakoniec, uvedomujeme si aj to, že iba Boh nám môže pomôcť v našom zármutku, že iba On môže vyliečiť našu dušu. A cesta, ako prísť znova naspäť k Bohu je cesta Veľkého pôstu, po ktorej sa dá kráčať jedine pravým pokáním. 

    Cieľom tejto duchovnej cesty je Pascha – sviatok nad sviatkami a slávnosť nad slávnosťami – ako sa spieva vo veľkonočnom kánone. Východná cirkev vo svojej liturgii silne zdôrazňuje paschálny aspekt Veľkého pôstu. Pascha a Veľký pôst sú so sebou úzko spojené, jedno bez druhého nemôže existovať, lebo celý liturgický život východnej cirkvi, nie je iba čas Veľkého pôstu, je skoncentrovaný a točí sa okolo Paschy. To je aj dôvodom, prečo sa od pondelka do piatka čítajú state z knihy Genezis, knihy Prísloví (VPD a večierne) a z knihy proroka Izaiáša (6. čas). Ide o biblický rozmer bohoslužieb, na ktorý sa počas pôstu kladie dôraz. Čítaním Starého zákona sa akoby vraciame do času pred Kristom, do postavenia človeka, ktorý ešte čakal na naplnenie časov v Kristovi. Počúvame históriu spásy počnúc Adamom, Abrahámom a Izákom. Počúvame o tom, ako si Boh pripravoval spásu svojho ľudu. Nielen Izraela ako vyvoleného národa, ale pripravoval si spásu každého jedného z nás, lebo on si nás vyvolil ešte v lone matky. Aj keď my už žijeme čas po Kristovi, boli sme v ňom pokrstení, hriechom sa vraciame naspäť do starých čias. Veľký pôst je obdobím, kedy sa aktualizuje tento aspekt Cirkvi, jej života ako očakávania a putovania. Preto tu Starý zákon nadobúda celý svoj význam, nielen ako kniha proroctiev, ktoré sa vyplnili, no i ako kniha o človeku a celom stvorení na jeho ceste k Božiemu kráľovstvu. Kniha Genezis poskytuje akýsi základný rámec viery Cirkvi. Obsahuje príbeh stvorenia, pádu a nakoniec prisľúbenie a začiatok spásy prostredníctvom Božej Zmluvy s Jeho vyvoleným ľudom. Vyjadruje tri základné dimenzie viery Cirkvi v Boha ako Stvoriteľa, Sudcu a Spasiteľa. Odhaľuje korene kresťanského chápania človeka ako takého, ktorý bol stvorený na obraz a podobu Božiu, ktorý odpadol od Boha, no ktorý napriek tomu zostáva objektom Božej lásky, starostlivosti a konečnej spásy. Ďalej kniha Genezis objasňuje zmysel histórie ako histórie spásy, ktorá smeruje ku Kristovi a napĺňa sa v Ňom. Zvestuje tajomstvo Cirkvi prostredníctvom obrazov a faktov Božieho ľudu, Zmluvy, Archy atď. 

    Izaiáš je najväčším zo všetkých prorokov a čítanie jeho knihy počas Veľkého pôstu sa koná v zmysle širšieho a hlbšieho poodhalenia veľkého tajomstva spásy skrze Kristovo utrpenia a obetu. Nakoniec Kniha Prísloví je zosobnením etického učenia Starého zákona, morálneho zákona a múdrosti, bez akceptovania ktorých človek nemôže pochopiť svoje odcudzenie sa Bohu, a preto ani nie je schopný čo len začuť radostnú zvesť o odpustení cez lásku a milosť. 

    Biblia nie je súhrnom dogmatických tvrdení, ktoré sa majú akceptovať a pripomínať raz a navždy, ale je to živý hlas Boha, ktorý nás znova a znova oslovuje a vedie stále hlbšie k nevyčerpateľnému bohatstvu Jeho múdrosti a lásky. 

    Priam tragédiou v Cirkvi je ignorancia Svätého písma, zvlášť Starého zákona niektorými kresťanmi, a čo je ešte horšie, naša ozajstná ľahostajnosť voči nemu. To, čo bolo pre otcov a svätých nekonečnou radosťou, záujmom, duchovným a intelektuálnym rastom, je dnes pre mnohých starožitným textom, bezvýznamným pre ich život. A preto snáď spoločne s obnovením ducha a zmyslu Veľkého pôstu dúfame, že sa obnoví aj túžba po Svätom písme ako pravej duchovnej potrave a spoločenstve s Bohom. Nech cesta, na ktorú sa počas Veľkého pôstu vydávame, je sprevádzaná Božím slovom skrze jednotlivé bohoslužby, čítania i slová duchovných otcov. 

    Drahí bratia a sestry. Nech tento čas Veľkého pôstu je vyjadrením ozajstnej túžby po pokání a po zjednotení s Bohom aj vďaka tomu, že sa začíname prikláňať k východnej tradícii aliturgických dní. Pozývame vás otvoriť si srdcia, nechať sa premieňať atmosférou bohoslužieb a objaviť v nich nekonečnú hĺbku a krásu, ktorú nám Cirkev, naša Matka, odhaľuje a čím nás štedro obdarúva v tomto požehnanom období veľkopôstnej jari.  

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (3) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom-2-2/.

  • Farské oznamy 11.2.2024

    Dnes zbierka na podporný fond.

    Liturgický program bude tento týždeň iný a pestrý, lebo nielen začíname Veľký pôst, ale budeme sláviť aj Národný týždeň manželstva, aby sme podporili a pomohli kresťanským manželom prežívať ich povolanie v manželstve.

    Dnes o 15.00 hod. je pôstna večiereň so vzájomným zmierením. Po nej asi o 15.30 hod. pozývame manželov do kláštora na prednášku manželov Lukačovcov: „Potrebné vitamíny pre vzťah“ s následnou diskusiou. Vstup voľný.

    V pondelok je nielen prísny pôst (ďalej to bližšie vysvetlím), ale aj plne aliturgický deň. Ráno o 7.00 hod bude utiereň a večer o 18.00 večiereň a po nej časť Kajúceho kánona sv. Andreja Krétskeho. Je potrebné si priniesť brožúrky Moja modlitba. Knihy na utierne i večierne budú v cerkvi k dispozícii.

    Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. V utorok bude po večernej sv. liturgii aj Akatist požehnania rodín. Vo štvrtok po večernej sv. liturgii budú kňazské žehnajúce modlitby, zvlášť pre manželov. V stredu a v piatok budú liturgie vopred posvätených darov. V Stredu pre liturgiou bude novéna k MUP, keďže prežívame 100 rokov jej verejnej úcty. Po liturgii pozývame manželov na filmový večer. A v piatok po Liturgii vopred posvätených darov bude adorácia pre manželov a za manželov. V piatok pred Liturgiou 17.20 je krížová cesta rodín. A v sobotu po večernej sv. liturgii pozývame manželov na manželský večer spojený s manželským dialógom hravou formou. Program Národného týždňa manželstva v našej farnosti je vo vitrínke ako aj na internete.

    Počas tohto Veľkého pôstu budeme mať aj aliturgické dni a to v pondelok, stredu a v piatok. Jednou zo základných charakteristík Veľkej štyridsiatnice v byzantskej tradícii sú aliturgické dni. Sú to dni, kedy sa neslávi Božská liturgia. V minulosti boli aliturgické dni pre rozličné okolnosti zanedbávané. Ich dôležitosť a pozvanie k ich znovuobjaveniu zdôrazňujú viaceré dokumenty učiteľského úradu Cirkvi ako aj naši pastieri biskupi. K všeobecnému praktizovaniu aliturgických dní na území prešovskej archieparchie sa dopracujeme postupne. Treba už začať robiť prvé kroky. K zavedeniu aliturgických dní nás pozýva aj nový arcibiskup a metropolita Jonáš, keď nám poslal toto pastoračno-liturgické usmernenie.

    Pripomenutie Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku V pondelok je začiatok Svätej štyridsiatnice a je zdržanlivosť a pôst zároveň, čo znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec spojená s pôstom. Tak ako aj na Veľký piatok. Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do smrti. Zdržanlivosť od mäsa je vo Veľkom pôste aj v stredy počas Štyridsiatnice, nielen piatky. Pôst znamená nejesť; ale pripúšťa sa najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. Sú však aj výnimky: Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu). Zakázaný čas: zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice a znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

    Víkend 1-3. marca robíme pôstnu duchovnú obnovu v kláštore. Vedie ju o. Pavol Tomko, takže hlásiť sa môžete u neho priamo. Je to výborný prostriedok na lepšie prežívanie Veľkého pôstu.

    V piatok o 19.30 hod. je stretnutie kantorov v kláštore. V sobotu v chráme o 15.00 hod. je stretnutie rodičov a detí pripravujúcich sa na slávnostné sv. prijímanie.

    Vzadu sú naše knihy z Vydavateľstva Misionár ako aj ikona MUP. Môžete si ich zakúpiť.

    Prežívame výročie 100 rokov verejnej úcty k ikone MUP. Môžete si ju osobitne uctiť týždennou návštevou putovnej ikony MUP vo vašej rodine. Zapisuje sa v sakristii, február a marec je už obsadený. Pozývame aj na ustavičnú novénu k MUP, ktoré sú každú stredu v našej cerkvi.

    Môžete nás podporiť svojimi 2% z daní, tlačivá sú vzadu.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Prvé stretnutie bude dnes o 19.15 hod. v kláštore. Pôjde o 8 spoločných stretnutí a 40 dní asketického úsilia, ktoré majú posilniť mužskú identitu a spiritualitu, voviesť do sveta Biblie a modlitby. Ste srdečne pozvaní!

    Spoločenstvo Extrémnej Krížovej Cesty – Stropkov, Vás pozýva dňa: 22. 3. 2024, na možnosť prežitia krížovej cesty v celonočnej modlitbe, pri náročných podmienkach, kde účastníci rozjímajú pri 14tich zastaveniach. Extrémna Krížová Cesta sa začína večernou svätou omšou o 18:00 hodine v Stropkove, v rímskokatolíckom kostole.Tohto roku sa uskutoční v našom okrese po prvýkrát. Celkovo sa na Slovensku koná už na 22 trasách.Cieľom je siahnuť na dno svojich síl a zažiť Božiu prítomnosť. V Extrémnej Krížovej Ceste, ide o prekonanie vlastnej komfortnej zóny a odhodlanie prijať ťažkú výzvu a byť tu pre druhých. Má povzbudiť ľudí k zmene svojho doterajšieho spôsobu života. Registračný link, ako aj všetky potrebné informácie nájdete na webovej stránke: www.ekc.sk ako aj na facebookovej stránke: Extrémna Krížová Cesta – Slovensko a Extrémna Krížová Cesta – Stropkov

    Správca gréckokatolíckej farnosti Pakostov o. Maroš Sejka nás žiada o finančnú pomoc pre chrámy v Pakostove a Ruskej Kajni, lebo ich chcú opravovať po minuloročnom zemetrasení. Na nástenke je plagát, ako ich môžete podporiť.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-11-2-2024/.

  • (no title)

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/11/1239/.

  • Gorazd 04

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/11/gorazd-04-3/.

  • Solún 07

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/11/solun-07-2/.

  • Pozývame Vás na Spevy z Taizé

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://strazske.wordpress.com/2024/02/10/pozyvame-vas-na-spevy-z-taize/.

  • BOWLING pre manželov

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/bowling-pre-manzelov/.

  • Aktuálne oznamy k 11. februáru 2024

    Dnes je pri všetkých sv. liturgiách zbierka na podporný fond. Svoj milodar môžete vložiť do košíka vzadu pri dverách. Všetkým darcom vopred Pán Boh zaplať! Budúcu nedeľu 18. februára bude zbierka na charitu. Popoludní vás o 17.00 hod. pozývam na pôstnu večiereň s poklonami a vzájomným zmierením. O 18.00 hod. pokračujeme modlitbami chvál s katechézou venovanou manželom, ktorými vstupujeme do […]

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://sidlisko3.sk/aktualne-oznamy-k-11-februaru-2024/.

  • Svätý mučeník Charalampés (Svätí mučeníci Porfýrios a Baptus a tri mučenice)

    10. 2.  Svätý mučeník Charalampés Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Žiariaci šťastím“. Dnešný svätec sa narodil v druhej polovici 2.…

    The post Svätý mučeník Charalampés (Svätí mučeníci Porfýrios a Baptus a tri mučenice) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/102-svaety-muenik-charalampes-mili-posluchai-muenik-charalampes-je-svaetec-ktoreho-si-dnes-pripomina-greckokatolicka-cirkev-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-iariaci-astim-dneny-svaetec-sa-narodil-v/.

  • Mt 6, 14-21 Syropôstna nedeľa.

    Bratia a sestry!

    Slová odpustenie, pôst, poklad a srdce nám v dnešnú poslednú nedeľu pred Veľkým pôstom, predkladá evanjelista Matúš. Zamyslíme sa nad ich obsahom.

    Odpustenie: Ak chceme nastúpiť na cestu pôstu, v prvom rade musíme poprosiť Boha o odpustenie svojich hriechov a zároveň odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Ako dobre vieme, na záver večierne v dnešnú Syropôstnu nedeľu sa koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia. Preto sa táto nedeľa volá aj Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej mníšskej praxe, keď mnísi odchádzali na celý pôst do púšte. Ich odchod pripomínal aj vyhnanie z raja. Tento znak vzájomného zmierenia medzi sebou navzájom vystihuje podstatu odpustenia previnení, ktoré máme jeden voči druhému, aby aj nám boli odpustené naše hriechy tak, ako sa o to modlíme v modlitbe Otče náš: “a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“.

    Postoj vzájomného zmierenia nás hlbšie vovádza do pravdy o sebe samom a je zároveň možnosťou v pokore sa skloniť a prosiť o odpustenie, uvedomujúc si svoje vlastné hriechy a slabosti. Ak chcem, aby mne bolo odpustené, potrebujem aj ja odpustiť tomu, kto mi ublížil. Iba tak môžem začať konať pravé pokánie, ku ktorému nás pozýva Boh práve v období pôstu.

    Pôst: Podľa dekrétu z roku 1969 sa počas pôstu máme zdržiavať od mäsa, hlučných zábav a na začiatku pôstu od mäsa, mlieka,  a vajec. Avšak neostaňme iba pri tom, ale príjmime tento čas ako čas obrátenia a slobody. Aj samotného Ježiša viedol Duch Svätý na púšť, aby sa tam podrobil skúške slobody. On bude pred nami a s nami celých štyridsať dní.

    Nech je pôst pre nás aj časom na zastavenie sa v modlitbe. Ježiš nám dnes hovorí: „Nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia“ (Mt 6,16). Nech skôr vidno na tvárach radosť, nech je cítiť vôňu slobody a nech sa otvárame láske, ktorá robí všetko novým. Táto zmena nech sa deje u všetkých kresťanov.

    Poklad: Obdobie pôstu je aj časom, ktorý nás vedie k tomu, aby sme uvažovali – nad prioritami svojho života, nad tým, čo obstojí a čo obstáť nemôže, a čo je naším pokladom. Čas pôstu, do ktorého vstúpujeme, pred nás kladie závažnú otázku: Kde chceš, aby bolo tvoje srdce? Môže byť pre srdce kresťana – jeho bytosť ako takú – azda lepšie miesto, než pri samotnom Bohu v nebi? Na prvých stránkach Svätého písma čítame o tom, že Boh stvoril človeka, aby mal s ním spoločenstvo – vzťah lásky – Boh s človekom a človek s Bohom. Naše miesto je teda pri Bohu, nie ďaleko od Neho, či bez Boha. Toto bol prvotný Boží stvoriteľský a dobrý plán.

    A to istý čas aj platilo, až kým to niekomu nezačalo vadiť. On (zlý) sa postaral o to, aby táto harmónia vzťahu na úrovni Boh – človek a človek – Boh viac nefungovala. Nuž a potom ako prví ľudia upadli do hriechu, ich srdce i miesto zrazu bolo inde. Ale už aj vtedy, keď Boh nad prvými ľuďmi a nad hadom – pokušiteľom vyniesil svoj verdikt, vo svojej láske k človeku pripravuje plán pre návrat ľudského srdca k sebe. Je to plán spásy a záchrany hriešneho ľudského srdca.

    Pôst – nech nie je pre nás iba časom obmedzovania sa v stravovacích návykoch, či zábavách. Čas pôstu, do ktorého vstupujeme, nás pozýva k väčšiemu a pravému pokladu, ktorý si máme zhromažďovať v nebi. Je to poklad viery a dôvery v Boha. Poklad pokory a bázne pred Bohom. Poklad poslušnosti voči Bohu a lásky k nemu i k blížnemu. Poklad odpustenia, zmilovania sa nad druhým, tolerancie a vďačnosti. Je to poklad, ktorý nám otvára brány večnosti. Poklad, ktorý pretrvá naveky.

    Drahí bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby počas tohto pôstneho obdobia naše srdcia boli na strane Boha. Toho, ktorý nám život nielen daroval, ale ho aj udržiava. Pôstom vyznávame, že nežijeme iba z pozemského chleba, ale predovšetkým z toho, čo nám Boh bez akýchkoľvek našich zásluh daruje. To znamená, že žijeme v prvom rade z Jeho lásky, odpustenia našich vín a z nádeje večného života. Žijeme, lebo to On sám tak chce. On je náš poklad, ktorého sa má držať naše srdce.

    Prajem si, aby čas pôstu, ktorý z Božej milosti smieme nanovo prežívať, nám dopomohol k tomu, aby sme viac, ako po pozemských pokladoch, túžili po večných – nebeských.  „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt. 6, 21)

     

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-14-21-syropostna-nedela/.

  • Syropôstna nedeľa (Nedeľa odpustenia)

    V tento deň stojíme na prahu veľkopôstneho obdobia. V sobotu pred Syropôstnou nedeľou si Cirkev pripomína svätých, mníchov, pustovníkov, mučeníkov, mužov a ženy, ktorí sa…

    The post Syropôstna nedeľa (Nedeľa odpustenia) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/syropostna-nedela-nedela-odpustenia/.

  • Predpôstne obdobie – Kajúce tropáre

    Vo východnej cirkvi sa zachovala starobylá tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst – Štyridsiatnicu, o ktorej svedčia homílie cirkevných otcov, napr. sv.…

    The post Predpôstne obdobie – Kajúce tropáre appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/kajuce-tropare/.

  • Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat. Svätý prorok Zachariáš, ktorý videl kosák.

    8.2. Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný mučeník bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána.…

    The post Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat. Svätý prorok Zachariáš, ktorý videl kosák. appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/82-svaety-vekomuenik-teodor-stratilat-mili-posluchai-8-februara-si-greckokatolicka-cirkev-vo-svojom-kalendari-pripomina-svaeteho-vekomuenika-teodora-stratilata-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-boi/.

  • Malá púť február

    FATIMSKÁ SOBOTA A MALÁ PÚŤ VO FEBRUÁRI
    Fatimskú sobotu sme začali modlitbou večeradla a po nej nasledovala svätá liturgia.
    Nedeľná malá púť začala ako zvyčajne uctením ikony presvätej Bohorodičky. Nasledovala modlitba akatistu k presvätej Bohorodičke, modlitba rozjímavého svätého ruženca a po nej svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom a kazateľom bol otec Peter Fučo, protosynkel gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Grécku.
    Otec Peter homíliu začal výstižnou legendou ktorou poukázal, vychádzajúc z nedeľného evanjelia o Božom súde, na Krista ako jediného skutočného Kráľa, Kráľa ktorý príde na konci sveta so svojim kráľovstvom. Zároveň poukázal aj na iné miesta v Evanjeliu ktoré poukazujú na Kristovu Kráľovskú moc. Človeka môže preniknúť strach z Božieho súdu, ako na ňom obstojíme keď sme často takí zlí, otec Peter však zdôraznil dôležitosť skutkov Lásky a Služby ako kľúčov do nebeského kráľovstva, do večného života. Na záver poukázal na niekoľko príkladov zo života svätých, zvlášť svätej sestry faustíny, a blahoslaveného prešovského biskupa Petra Pavla Gojdiča ktorí vynikali práve v láske a službe
    FOTO: Michal Petrilak

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://horazvir.sk/nezaradene/mala-put-februar-2/.

  • Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup. (Náš prepodobný otec Lukáš Grécky)

    7.2. Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup. (Náš prepodobný otec Lukáš Grécky) Jeho meno má grécky pôvod a znamená „panenský“. Partenios sa…

    The post Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup. (Náš prepodobný otec Lukáš Grécky) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/72-na-prepodobny-otec-partenios-lampsacky-biskup-mili-posluchai-dnes-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-prepodobneho-otca-partenia-lampsackeho-biskupa-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-panensky-dne/.

  • Náš prepodobný otec Bukol, smyrniansky biskup. Svätý hieromučeník Silván, emeský biskup a spoločníci.

    6. 2. Náš prepodobný otec Bukol, smyrniansky biskup Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pastier“. Svätý Ján apoštol a evanjelista ustanovil…

    The post Náš prepodobný otec Bukol, smyrniansky biskup. Svätý hieromučeník Silván, emeský biskup a spoločníci. appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/62-nedea-o-zachejovi-na-prepodobny-otec-bukol-smyrniansky-biskup-svaety-hieromuenik-silvan-emesky-biskup-a-spolonici-mili-posluchai-greckokatolicka-cirkev-si-poas-nedele-o-zachejovi-pripomina-svaeteho/.

  • Vladyka Jonáš slúžil prvú archijerejskú svätú liturgiu vo svojom rodisku v Oľšavici

    Do svojej rodnej Oľšavice v Levočskom okrese prišiel už počas prvých dní od svojho vysvätenia za gréckokatolíckeho arcibiskupa vladyka Jonáš Maxim. Ako hlava Gréckokatolíckej cirkvi tu 4. februára, počas prvej februárovej nedele, prvýkrát slávil archijerejskú svätú liturgiu. Prítomní na slávnosti boli viacerí kňazi z miestneho Popradského protopresbyterátu i niekdajší kňazi, ktorí v tejto farnosti či v okolitých farnostiach v minulosti pôsobili. Archijerejskej svätej liturgie sa zúčastnili stov…

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3939.

  • Svätá mučenica Agáta (Svätá mučenica Teodúlia. Svätý Polyeukt, konštantinopolský patriarcha))

    5. 2. Svätá muččnica Agáta … Svätá mučenica Teodúlia Meno Teodúlia má grécky pôvod a znamená „Božia otrokyňa“. Dnešná mučenica pochádzala z antického mesta…

    The post Svätá mučenica Agáta (Svätá mučenica Teodúlia. Svätý Polyeukt, konštantinopolský patriarcha)) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/52-svaeta-muenica-agata-svaeta-muenica-teodulia/.

  • PROGRAM BOHOSLUŽIEB 5. 2. – 11. 2. 2024

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.telgartfara.sk/program-bohosluzieb-5-2-11-2-2024/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=program-bohosluzieb-5-2-11-2-2024.

  • Farské oznamy 4.2.2024

    Liturgický program je tento týždeň ako obvykle.

    Vzadu je februárové číslo časopisu Misionár. Časopis na voľný predaj je vzadu a v sakristii je pre predplatiteľov. Je tam ešte aj stolový kalendár. Ponúkame Vám, aj naše knihy z Vydavateľstva Misionár ako aj menšiu ikonu MUP.

    Na sviatok Stretnutia Pána sme začali v našej farnosti sláviť 100 rokov verejnej úcty k ikone Matky ustavičnej pomoci. Prvé tri ikony už tento týždeň putujú po rodinách, ktoré o to majú záujem. Ďalší záujemci sa môžu zapísať v sakristii a vybrať si nejaký týždeň (možno týždeň narodenín jedného z členov rodiny alebo iné rodinné výročia). Prítomnosť Matky ustavičnej pomoci je príležitosťou na spoločnú rodinnú ako aj osobnú modlitbu. Veríme, že ona nám prináša Krista aj dnes a hlavne živú vieru v Boha a utuží naše vzťahy vo farnosti.

    Počas Veľkého pôstu pozývame mužov na týždenné nedeľné stretnutia v kláštore a spoločné mužské prežívanie tohto intenzívneho času pokánia a pôstu. Prvé hodinové stretnutie bude už túto nedeľu o 19.15 hod. v kláštore. Pôjde o 8 spoločných stretnutí a 40 dní asketického úsilia, ktoré majú posilniť mužskú identitu a spiritualitu, voviesť do sveta Biblie a modlitby. Ste srdečne pozvaní!

    Od budúcej nedele budeme sláviť v našej farnosti národný týždeň manželstva. Začíname prvou veľkopôstnou večierňou s poklonami sv. Efréma Sýrskeho a vzájomným zmierením o 15.00 hod. v cerkvi a po nej bude prednáška pre manželov – „Potrebné vitamíny pre vzťah“ a budú to viesť manželia Lukačovci, prednáška bude nakoniec spojená aj s diskusiou. Program Národného týždňa manželstva v našej farnosti je vo vitrínke ako aj na internete.

    Na budúcu sobotu 10.2. pokračuje kurz Alfa pre mladých v suteréne chrámu o 19.30 hod., využite túto šancu zapojiť sa do zaujímavého projektu, lebo po tomto stretnutí to bude už len uzavretý okruh ľudí, ktorí majú záujem pokračovať.

    V pondelok 12. februára začína v našej cirkvi Veľký pôst a začína sa aliturgickým dňom. Každý pondelok vo Veľkom pôste bude aliturgický, čiže sa nebude sláviť sv. liturgia, ale ráno bude utiereň o 7.00 hod. a večer o 18.00 hod. pôstna večiereň. Pozývame aj na tieto tradičné modlitby našej cirkvi.

    Na budúcu nedeľu je zbierka na podporný fond.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grekat-farnost-stropkov.sk/farske-oznamy-4-2-2024/.

  • Aliturgické dni

    (katechéza k špecifikám pôstnych dní v byzantskom obrade)

    Pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia! Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny, ale je to  predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Tento návrat však musí sprevádzať túžba vrátiť sa, znova získať to, čo som stratil – otcov dom a jeho prítomnosť. Cirkev nás postupne chce viesť po tejto ceste k Pasche nielen v čase pôstu a prípravy na Paschu ako sviatok, ale v oveľa väčšej miere nás sprevádza k osobnej Pasche každého jedného z nás. K Pasche, ktorá je pre človeka prechodom zo smrti do života – prechodom, ktorý je možné uskutočniť jedine skrze Ježiša Krista.

    Odlúčenie od Boha, ktoré nastáva v hriechu, v naviazanosti na materiálne veci, na vášne atď., vovádza človeka do smútku, do žiaľu za stavom úplného naplnenia Kristovým duchom. Stavom, ktorý zodpovedá krstnej milosti, ktorú vyjadruje apoštol Pavol: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom […] Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 4.11). Ide teda o život v Kristovi. Neexistuje iná cesta, iba Ježiš Kristus. Ten, ktorý je Baránkom Božím, ktorý sa „láme a rozdeľuje. Láme sa a nedelí, ustavične sa požíva a prijímajúcich posväcuje“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Práve liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“. A táto radosť bola taká veľká, že pre prvotnú Cirkev deň, keď sa konala eucharistia, nebol iba jedným z dní, ale bol Pánovým dňom – dňom mimo času, lebo v eucharistii sa Božie kráľovstvo „už dosahuje“. Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo. Eucharistia je teda sviatkom Cirkvi.

    Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Predsa len, na stredy a piatky je predpísaná zvláštna večerná bohoslužba, ktorá je spojená s prijímaním a nazýva sa liturgia vopred posvätených darov.

    Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu. Je preto dôležité, aby sme podrobnejším spôsobom vysvetľovali zmysel tohoto pravidla, ktoré transcenduje rámec Veľkého pôstu a osvetľuje celú liturgickú tradíciu Východu.

    Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi – nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. K pochopeniu tejto praxe je potrebné nájsť hĺbku a zmysel eucharistického slávenia vo východnom obrade. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. V prvom rade je to tajomstvo Kristovho príchodu a Jeho prítomnosti medzi svojimi učeníkmi. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach. Cirkev vždy, keď slávi eucharistiu, vystupuje tam, kam vystúpil Kristus, aby nám bolo umožnené „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve…“

    Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok – Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus – ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. aliturgických dní nejde o nejakú novinku, ale starobylú prax našej cirkvi. Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO, ktorá je pre nás záväzným dokumentom, sa odvoláva na vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí, že nie je možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví zmeny, iba ak z dôvodu skutočného organického vývoja.

    Ďalej hovorí, že ak sa od nich vinou okolností alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. A k tejto tradícii patrí aj dodržiavanie aliturgických dní, ktoré Inštrukcia tematizuje v bode 63, kde doslova hovorí: „Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného putovania, rozdeleného do slávení rôzneho druhu.“

    Aliturgickosť však neznamená, že v chráme sa nič nekoná. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe. Aj skrze aliturgické dni, ale predovšetkým účasťou na veľkopôstnych bohoslužbách, môžeme znova viac objaviť hlboké bohatstvo a krásu nášho obradu, k čomu nás vyzýva aj všeobecná Cirkev.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkathe.sk/zivot-farnosti/aliturgicke-dni/.

  • Solún 06

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkattv.wordpress.com/2024/02/04/solun-06-2/.

  • Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský (Náš prepodobný otec Mikuláš Vyznávač, igumen kláštora Studion.)

    4. 2. Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dar egyptskej bohyne slnka Izis“. Izidor Peluzijský sa…

    The post Náš prepodobný otec Izidor Peluzijský (Náš prepodobný otec Mikuláš Vyznávač, igumen kláštora Studion.) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/42-na-prepodobny-otec-izidor-peluzijsky-mili-posluchai-tvrteho-februara-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-prepodobneho-izidora-peluzijskeho-jeho-meno-ma-grecky-povod-a-znamena-dar-bohyne-prirodnej-s/.

  • FARSKÝ KARNEVAL

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkat-sekcov.sk/farsky-karneval/.

  • Aktuálne oznamy k 4. februáru 2024

    Budúcu nedeľu 11. februára bude zbierka na podporný fond 1. Svoj milodar môžete vložiť do košíka vzadu pri dverách. Všetkým darcom vopred Pán Boh zaplať! Dnes bude o 17.00 hod. každodenná  večiereň. V pondelok 5. februára pozývame všetky deti, mladých, ale aj celé rodiny do telocvične na ZŠ Prostějovská v čase 19.00 – 20.00 hod.   V stredu […]

    Automaticky prebrané zo zdroja: http://sidlisko3.sk/aktualne-oznamy-k-4-februaru-2024/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (2)

    DRUHÁ ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    MÄSOPÔSTNA NEDEĽA

    Drahí bratia a sestry,

    dnešná nedeľa má prívlastok: o poslednom súde a tiež aj Mäsopôstna nedeľa. Cirkev nás už pomaly začína pripravovať na to, že bude treba vynaložiť väčšie úsilie v čase Veľkého pôstu. Oznamuje, že už o sedem dní začne čas, ktorý nás postupne vedie spoznávať našu duchovnú slabosť a krehkosť. Ukazuje, akí sme slabí v základných pilieroch kresťanského života. Počúvajúc evanjelium o poslednom súde sa nám predkladajú akoby kritéria, ktoré budú rozhodovať o tom, do akej skupiny budeme pridelení. Či náš ortieľ bude ortieľom oviec alebo capov. Skrze stať, ktorú dnes počúvame, môžeme vidieť jedno základné kritérium, ktoré oddeľuje dobré od zlého. Týmto kritériom nie je nič iné ako láska. Avšak kresťanská láska nie je iba akási humanitárna pomoc alebo všeobecný záujem. Kresťanskou láskou nie je ani sympatia k dobrým. Kresťanská láska nie je iba cirkevnou podmienkou, ktorá by z Cirkvi robila len „sociálnu inštitúciu“. Kresťanská láska znamená vidieť Ježiša Krista v každom človeku, s ktorým sa stretneme. Ináč povedané, nielen vidieť, ale správať sa tak, ako by ten druhý bol Kristus. To je zmyslom a podstatou kresťanského spoločenstva – žiť tak, že ten druhý je Kristus. Nie iba ten dobrý, krásny, múdry, milujúci, slušný, ale ten druhý – každý. Či je to manžel, ktorý nie je podľa predstáv, alebo manželka, alebo deti, alebo nadriadený, alebo kňaz, alebo aj ten chudák, ktorý žobre pred chrámom – v každom z nich dnes k tebe i ku mne prichádza sám Ježiš Kristus. Prečo? Aby ma zmenil, aby mi strhol spred očí klamlivé zrkadlo, ktoré ma neučí nič iné, ako vidieť iba seba samého.

    Tu nejde iba o sociálnu aktivitu, ktorá vo svojej podstate je vždy zameraná na budúcnosť, ale kresťanstvo kladie dôraz na teraz. Teraz, ako jediný čas na prejavenie lásky. Nie potom alebo zajtra, ale teraz – dnes. Možno nie každý z nás je povolaný k práci v charite alebo sociálnej sfére. No každý dostal dar Kristovej lásky. Lásky, ktorá ale neostáva iba v nás, ale sme zodpovední rozdávať sa do poslednej aj kvapky krvi tak, ako sa rozdal Kristus. A tak za to, či sme prijali túto zodpovednosť alebo nie, či sme milovali alebo milovať odmietli, za to budeme súdení. Pretože „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“.

    Ale bez Krista, ktorý to v nás môže vykonať, je toto nemožné. Pochopiť a prijať to nás učí Cirkev počas Veľkého pôstu. On nie je iba súborom množstva formálnych, prevažne negatívnych pravidiel a predpisov – zdržanlivosť od určitých druhov pokrmov, tanca, filmových predstavení… Vo Veľkom pôste ide o niečo viac – niečo, bez čoho všetky tieto predpisy strácajú svoj význam. To niečo viac možno najlepšie vyjadriť ako atmosféru – klímu, do ktorej človek vstupuje a ktorá v priebehu siedmich týždňov ovplyvňuje celý náš život. Ešte raz treba zdôrazniť, že účelom Veľkého pôstu nie je donucovať človeka k plneniu niekoľkých formálnych požiadaviek, ale obmäkčiť srdce, aby pocítilo skrytý smäd a hlad po spoločenstve s Bohom, ktorý jediný je zdrojom pravej lásky. Samotnú podstatu Veľkého pôstu odhaľuje svetlý smútok, ktorý je darom Veľkého pôstu. Bez zveličovania možno povedať, že svätí otcovia a duchovní spisovatelia, ktorí zložili piesne Pôstnej triody, ktorí krok za krokom vypracovali všeobecnú štruktúru veľkopôstnych bohoslužieb, ktorí ju ozdobili liturgiou vopred posvätených darov s jej osobitou nádherou, mali schopnosť jedinečného chápania ľudskej duše. Skutočne poznali umenie pokánia a každoročne v období Veľkého pôstu toto umenie sprístupňujú každému, kto má uši, aby počul, a oči, aby videl.

    Čo je svetlý smútok? Čo znamená tento tak trocha protirečiaci si výraz? Na jednej strane na bohoslužbu vplýva určitý tichý smútok – bohoslužobné rúcha sú tmavé, bohoslužby monotónnejšie ako zvyčajne, väčšinou sa odohrávajú v tme, takmer v nich nieto deja. Chrám nie je vyzdobený kvetmi, kadidlo nevydáva zvuk. Čítanie sa pomaly strieda so spevom, no stále akoby sa nič nedialo. V pravidelných intervaloch vychádza duchovný zo svätyne a stále číta jednu a tú istú krátku modlitbu a po každej prosbe tejto modlitby robia všetci veriaci v chráme poklonu až po zem. Takto dlhý čas stojíme v tejto monotónnosti – v tichom smútku. To všetko, aby sme pochopili, že je nemožné prejsť z nášho bežného stavu mysle, preplnenej takmer úplne márnosťou, zhonom a starosťami, do tohoto nového bez toho, aby sme sa najprv nestíšili. A to je dôvod, prečo tí, ktorí považujú bohoslužby za záväzok, ktorí sa neustále zaujímajú o požadované minimum (Ako často musíme chodiť do chrámu? Ako často sa musíme modliť?), nemôžu niekedy pochopiť pravý význam bohoslužieb, ktorý spočíva v tom, aby nás preniesol do odlišného sveta – sveta Božej prítomnosti! A sme tam prenášaní pomaly, pretože naša padlá prirodzenosť stratila schopnosť prechádzať tam prirodzene. Keď takto prežívame toto tajomné oslobodenie, keď sa stávame „svetlými a mierumilovnými“, vtedy monotónnosť a smútok bohoslužieb nadobúdajú nový zmysel, premieňajú sa. Vnútorná krása ich osvetľuje, podobne, ako keď prvý slnečný lúč začína osvetľovať vrchol hory, aj keď v údolí je ešte tma. Veľkým pôstom chce do tmy môjho hriechu zasvietiť svojím svetlom Kristus.

    Aby sme mohli vyjsť na svetlo, potrebujeme zdroj tejto sily – pomoc, lebo sami to nemôžeme zvládnuť. Zvlášť vo Veľkom pôste stojíme zoči-voči diablovi a jeho silám. Lebo Veľký pôst predstavuje nielen väčšie úsilie kresťana o premenu, ale i väčšie úsilie diabla znepríjemniť človeku tento svätý čas. Aby sme v tomto boji neostali sami, je tu zvláštne veľkopôstne prijímanie vopred posvätených svätých darov, t. j. Darov, ktoré boli posvätené počas eucharistie predchádzajúcej nedele a ktoré sa ponechali na oltári, aby mohli byť v stredu a v piatok večer podávané. V pôstnych dňoch sa eucharistia neslávi, pretože jej slávenie predstavuje jedno nenarušené trvanie radosti – jednej nekončiacej slávnostnej hostiny (ako sme spomínali minulý týždeň). Avšak prítomnosť plodov eucharistie v Cirkvi stále pretrváva. Ako tajomstvo a oslava nebeského Kráľovstva, ako sviatok Cirkvi, je eucharistické slávenie nezlučiteľné s pôstom a počas veľkopôstnych dní sa eucharistia neslávi. Ale ako milosť a sila nebeského Kráľovstva, ktoré pôsobia vo svete, ako naša zásoba základného pokrmu pre život a zbraň v našom duchovnom boji však Eucharistia stojí v samotnom centre pôstu a je skutočnou nebeskou mannou, ktorá nás udržiava nažive na našej ceste po púšti Veľkého pôstu.

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (2) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom-2/.

  • Katechéza k aliturgickým dňom (1)

    PRVÁ ČASŤ KATECHÉZY K ALITURGICKÝM DŇOM

    NEDEĽA O MÁRNOTRATNOM SYNOVI

    Drahí bratia a sestry,

    dnes nám Cirkev pred náš zrak predkladá podobenstvo o márnotratnom synovi ako výzvu k obráteniu. Nejde iba o pozvanie zmeniť svoj doterajší život, ale v kontexte predpôstneho a pôstneho obdobia sa táto požiadavka javí ako veľmi naliehavá výzva. Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny. Pokánie je predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Tento návrat však musí sprevádzať túžba vrátiť sa, znova získať to, čo som stratil – otcov dom a jeho prítomnosť. Cirkev nás postupne chce viesť po tejto ceste k Pasche nielen v čase pôstu a prípravy na Paschu ako sviatok, ale v oveľa väčšej miere nás sprevádza k osobnej Pasche každého jedného z nás. K Pasche, ktorá je pre človeka prechodom zo smrti do života – prechodom, ktorý je možné uskutočniť jedine skrze Ježiša Krista.

    V utierni nedele márnotratného syna sa spieva 137. žalm (Na rikach vavilonskich), ktorý je žalmom písaným vo vyhnanstve. V ňom si Izraeliti počas babylonského zajatia spomínajú na Sion, žialia a plačú za Jeruzalemom, za domovom, za slobodou. Žalm osvetľuje zmysel dnešnej nedele, lebo odlúčenie od Boha, ktoré nastáva v hriechu, v naviazanosti na materiálne veci, na vášne atď., vovádza človeka do smútku, do žiaľu za stavom úplného naplnenia Kristovým duchom. Stavom, ktorý zodpovedá krstnej milosti, ktorú vyjadruje apoštol Pavol: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom […] Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 4.11). Ide teda o život v Kristovi. Neexistuje iná cesta, iba Ježiš Kristus. Ten, ktorý je Baránkom Božím, ktorý sa „láme a rozdeľuje. Láme sa a nedelí, ustavične sa požíva a prijímajúcich posväcuje“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho). Práve liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“. A táto radosť bola taká veľká, že pre prvotnú Cirkev deň, keď sa konala eucharistia, nebol iba jedným z dní, ale bol Pánovým dňom – dňom mimo času, lebo v eucharistii sa Božie kráľovstvo „už dosahuje“. Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo. Eucharistia je teda sviatkom Cirkvi.

    Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Predsa len, na stredy a piatky je predpísaná zvláštna večerná bohoslužba, ktorá je spojená s prijímaním a nazýva sa liturgia vopred posvätených darov.

    Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu. Je preto dôležité, aby sme podrobnejším spôsobom vysvetľovali zmysel tohoto pravidla, ktoré transcenduje rámec Veľkého pôstu a osvetľuje celú liturgickú tradíciu Východu.

    Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi – nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. K pochopeniu tejto praxe je potrebné nájsť hĺbku a zmysel eucharistického slávenia vo východnom obrade. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. V prvom rade je to tajomstvo Kristovho príchodu a Jeho prítomnosti medzi svojimi učeníkmi. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach. Cirkev vždy, keď slávi eucharistiu, vystupuje tam, kam vystúpil Kristus, aby nám bolo umožnené „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve…“ Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok – Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus – ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv. Jána Zlatoústeho).

    Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. aliturgických dní nejde o nejakú novinku, ale starobylú prax našej cirkvi. Inštrukcia pre aplikáciu bohoslužobných predpisov CCEO, ktorá je pre nás záväzným dokumentom, sa odvoláva na vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí, že nie je možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví zmeny, iba ak z dôvodu skutočného organického vývoja.

    Ďalej hovorí, že ak sa od nich vinou okolností alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským tradíciám. A k tejto tradícii patrí aj dodržiavanie aliturgických dní, ktoré Inštrukcia tematizuje v bode 63, kde doslova hovorí: „Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného putovania, rozdeleného do slávení rôzneho druhu.“

    Nasledujúc výzvy spomínaných dokumentov a východných liturgických predpisov, zavádzame v našej archieparchii od tohtoročného pôstu plne aliturgické dni v pondelky, utorky a štvrtky a čiastočne aliturgické dni v stredy a piatky. Aliturgickosť však neznamená, že v chráme nebude nič. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe. Aj skrze tieto aliturgické dni, ale predovšetkým účasťou na veľkopôstnych bohoslužbách môžeme znova viac objaviť hlboké bohatstvo a krásu nášho obradu, k čomu nás vyzýva aj všeobecná Cirkev.

    Celá katechéza o aliturgických dňoch a veľkom pôste má tri časti. Toto bola jej prvá časť, druhá bude v Mäsopôstnu nedeľu a tretia v Syropôstnu nedeľu.

    Príspevok Katechéza k aliturgickým dňom (1) je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zamyslenia/katecheza-k-aliturgickym-dnom/.

  • Manželský bowling

    V rámci Národného týždňa manželstva (NTM), pozývame v nedeľu 11.2.2024 o 16.30 manželské páry našej farnosti na Manželský bowling, ktorý sa uskutočni v Cool bowling v OD Dargov (Námestie Osloboditeľov – vchod z Hlavnej ulice). Predpokladaný záver akcie je o 18.30.
    Prihlásiť sa je potrebné najneskôr do piatku 9/2 na tomto linku:

    Príspevok Manželský bowling je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/manzelsky-bowling/.

  • Vitamíny pre manželstvo

    Príspevok Vitamíny pre manželstvo je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/farske-oznamy/vitaminy-pre-manzelstvo/.

  • Katechézy o modlite

    Príspevok Katechézy o modlite je zobrazený ako prvý na Pokrov.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://pokrov.sk/zivot-vo-farnosti/katechezy-o-modlite/.

  • Svätý a spravodlivý Simeon Bohopríjemca a prorokyňa Anna (Svätý prorok Azariáš)

    3. 2. Svätý a spravodlivý Simeon a prorokyňa Anna Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod. Simeon znamená „počúvajúci“ a Anna „milá“. Nábožný…

    The post Svätý a spravodlivý Simeon Bohopríjemca a prorokyňa Anna (Svätý prorok Azariáš) appeared first on Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

    Automaticky prebrané zo zdroja: https://grkatba.sk/32-svaety-a-spravodlivy-simeon-bohoprijemca-a-prorokya-anna-mili-posluchai-v-de-nasledujuci-po-sviatku-stretnutia-pana-si-greckokatolicka-cirkev-pripomina-svaetych-simeona-a-prorokyu-annu-mena-dnenych/.

Back to top button