“Hospodine, môj Bože, chcem ťa navždy velebiť” (Ž 30, 13). Martin Luther raz prechádzal dlhým obdobím starostí a sklúčenosti. Jedného dňa si jeho manželka obliekla čierne smútočné šaty. “Kto zomrel?” spýtal sa Luther. “Boh,” odpovedala manželka. “Boh?” zhrozil sa Luther. “Ako môžeš také niečo povedať?” “Hovorím len to, čo ty žiješ”. Luther si uvedomil, že žije tak, akoby Boh už nežil a nestaral sa o nich. Hneď nato sa jeho výzor zmenil a skormútenosť vystriedala radosť a vďačnosť.
Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup, v nedeľu 5.mája v Chráme Božej Múdrosti -…
Arcibiskup B. Bober a biskup Imrich si v kruhu spolužiakov pripomenuli blížiace sa 50. výročie…
Bratia a sestry! Nie je lúčenie ako lúčenie. Sú rozlúčky plné smútku, sĺz a žiaľu, ale aj…
8. 5. Svätý apoštol a evanjelista Ján Teológ Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená…
Odpust mladých Košickej eparchie sa už tradične konal počas májovej Fatimskej soboty. Rada pre mládež…
Rodičia, vychovávatelia, učitelia aj katechéti hľadajú tento hlbší zmysel zázraku života zvlášť pri deťoch, ktoré…