Boh žije

“Hospodine, môj Bože, chcem ťa navždy velebiť” (Ž 30, 13). Martin Luther raz prechádzal dlhým obdobím starostí a sklúčenosti. Jedného dňa si jeho manželka obliekla čierne smútočné šaty. “Kto zomrel?” spýtal sa Luther. “Boh,” odpovedala manželka. “Boh?” zhrozil sa Luther. “Ako môžeš také niečo povedať?” “Hovorím len to, čo ty žiješ”. Luther si uvedomil, že žije tak, akoby Boh už nežil a nestaral sa o nich. Hneď nato sa jeho výzor zmenil a skormútenosť vystriedala radosť a vďačnosť.