12. Katizma
Žalm 85
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš.
Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam.
Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.
Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom.
Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;
Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.
Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami.
No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.
Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.
Žalm 86
Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba.
Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;
Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili.
A o Sione sa bude hovoriť: “Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.”
Pán zaznačí do knihy národov: * “Títo sa tam zrodili.”
A spievajú ako pri tanci: * “V tebe sú všetky moje pramene.”
Žalm 87
Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče.
Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil.
Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram.
Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti?
Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba.
Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?
Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.
Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby.
Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ.
Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 88
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: “Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.”
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * “Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, * ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť * a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: “Ty si môj otec, * môj Boh a útočište mojej spásy.”
A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies.”
No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe.”
A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 89
Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: “Vráťte sa, synovia človeka!”
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!
Žalm 90
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“
Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,
nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,
ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.
I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.
Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.
Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.
Sláva: I teraz: