62. zač. Jn 19, 38 – 42; Ježišovo pochovanie.
KKC 602-618, 1992: Kristovo utrpenie KKC 612, 2606, 2741: Ježišova modlitba KKC 467, 540, 1137: Kristus ako Najvyšší veľkňaz KKC 2825: Kristova poslušnosť a naša poslušnosť KKC 575, 595, 624, 641.
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.