43. zač. Jn 12, 36 – 50; Nevera zástupu; Uverili aj mnohí z popredných mužov, ale kvôli farizejom sa k tomu nepriznali; Ježišova výstraha pre nich.

Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.” Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi. Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: “Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?” Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal: “Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť” Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo ľudskú slávu mali radšej ako slávu Božiu. Ježiš zvolal: “Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.”