38. zač. Jn 10, 27 – 42; Znova dvíhajú kamene, aby ho zabili, ale vymkol sa im z rúk.

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.” Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: “Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!” Židia mu odpovedali: “Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.” Ježiš im vravel: “A nie je napísané vo vašom zákone: “Ja som povedal: Ste bohmi”? Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! – prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: “Rúhaš sa” za to že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!” Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: “Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.” A mnohí tam uverili v neho.