27. zač. Jn 7, 37 – 8, 2; Roztržka v zástupe kvôli nemu. Lebo aj medzi farizejmi, aj medzi sluhami, aj Nikodém.

KKC 430, 545, 589, 1846-1847: Ježiš prejavuje Otcovo milosrdenstvo KKC 133, 428, 648, 989, 1006: Vznešené bohatstvo poznania Krista KKC 2475-2479: Opovážlivý súd KKC 728, 1287, 2561, 694, 1999, 244, 690, 575, 588, 595, 574.

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: “Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.” To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: “Toto je naozaj prorok.” Druhí tvrdili: “Mesiáš je to.” Ale iní namietali: “Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: “Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!” A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: “Prečo ste ho nepriviedli?” Sluhovia odpovedali: “Nikdy tak človek nehovoril.” Farizeji im vraveli: “Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.” Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: “Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?” Odvrávali mu: “Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.” A všetci sa vrátili domov. Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.

Back to top button