01. február – Svätý mučeník Tryfón. Sväté mučenice Perpetua a Felicita.

Svätý mučeník Tryfón

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „žijúci v rozkoši“. Grécke a latinské životopisy o dnešnom mučeníkovi majú charakter legendy , a tak nám o Tryfónovi chýbajú overené historické správy. Podľa legendy Tryfón pásaval husi, no dostal dar uzdravovať. Ako 17-ročný vraj zbavil kráľovu dcéru démona. Tomu vraj prikázal, aby sa ľuďom zjavil v podobe psa, čo mnohých nadchlo pre kresťanstvo. Mučenícku smrť Tryfóna legendy situujú do Nicey v čase prenasledovania kresťanov za cisára Décia. Centrom kultu svätého Tryfóna bol Smypsados, neďaleko súčasného mesta Dinar v juzápadnej časti Turecka. No ctili si ho tiež v iných mestách na východe, napríklad v Nicei, v súčasnosti turecké mesto İznik, a v niektorých mestách na západe, najmä v južnom Taliansku a na Sicílii. Byzantský cisár Justinián I. postavil v Konštantínopole nový chrám a zasvätil ho Tryfónovi. Odtiaľ sa jeho kult rozšíril aj do Dalmácie. Tryfón sa tak stal patrónom čiernohorského prístavného mesta Kotor pri Jadranskom mori. V Ríme mu pápež Ján XVIII. zasvätil jeden zo 101 chrámov, kde sa počas roka konala štácijná bohoslužba. Chrám sa nachádzal vedľa Baziliky svätého Augustína, neďaleko Piazza Navona. No v 18. storočí bol chrám zničený. Relikvie svätého Tryfóna sa nachádzali aj v ďalších rímskych chrámoch spoločne s relikviami svätých Respicia a Nymphy. Tak sa Tryfón spoločne s nimi dostal aj do Rímskeho Martyrológia. Vo vydaní z roku 2001 už Tryfón vystupuje samostatne. V gréckej cirkvi sa od 12. storočia začalo udeľovať takzvané Tryfónovo požehnanie proti zlým duchom a hmyzu. Na najstarších vyobrazeniach v kapadóckych jaskynných chrámoch vystupuje ako mladík s malým krížom v ruke.

Sväté mučenice Perpetua a Felicita

Ich mená majú latinský pôvod. Perpetua znamená „odolná“ a Felicita „šťastná“. Perpetua a Felicita sú mučenice z Kartága, ktoré popravili na narodeniny Geta v roku 202, alebo o rok neskôr. Z nariadenia Septima Severa (192-211) sa vstup ku kresťanstvu považoval za trestný čin. Perpetuu a Felicitu zajali ako katechumenky, potom prijali aj krst. Felicita bola otrokyňou a možno bola aj zosobášená so spoluväzňom Revocatom. Krátko pred popravou vo väzení porodila dcéru. Perpetua pochádzala zo vznešeného rodu. Vo väzbe sa ju už jej starý otec pokúšal primäť k odpadlíctvu. Podrobné informácie ponúka dojímavý životopis v 21 kapitolách. Latinská verzia sa nikdy nestratila, a raný grécky preklad znova objavili v roku 1889. Spomínaný životopis obsahuje náznaky herézy Montanizmu, ktoré však boli vo vtedajšom cirkevnom spoločenstve v Kartágu bežné. K odsúdeniu montanizmu došlo neskôr. V Chronografe z roku 354, stoja mučenice Perpetua a Felicita, hneď po apoštolských kniežatách, ako jedny z najstarších mučeníkov. V latinskej cirkvi sa nachádzajú v kánone svätej omše.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.