11. marec – Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha. Svätý hieromučeník Pionius a spoločníci.

 Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „múdry“. Sofronios pochádzal pravdepodobne z Damasku. Spočiatku bol učiteľom rétoriky. No toto povolanie vykonával len krátko. V Palestíne sa z neho stal mních. Žil najmä v známej Novej Lavre, potom v kláštore svätého Teodóza pri Jeruzaleme. Jeho mníšskym priateľom sa stal Ján Moschos, s ktorým putovali ďaleko až k egyptským kláštorným kolóniám a do Ríma. Uprostred dogmatických sporov vtedajšej doby sa v roku 633 márne pokúšal presvedčiť monoteletistického patriarchu Kýra z Alexandrie, aby neohlásil monoenergetickú úniu. Väčší úspech mal u konštantínopolského patriarchu Sergeja, s ktorým sa zhodol na nepoužívaní termínu energia. Sofroniovi išlo o prijatie záverov Chalcedónskeho koncilu. Keď ho koncom roka 633 alebo začiatkom roka 634 zvolili za patriarchu v Jeruzaleme, vydal syndodálny list, známy ako spis Synodika, ktorý rozposlal všetkým patriarchom. V ňom potvrdzuje náuku o dvoch vôľach v Kristovi. Toto učenie je obsahom aj jeho ďalšieho synodálneho listu, známeho pod názvom Florileg. Obsahuje viac ako 600 citátov cirkevných otcov a na toto dielo sa odvolávajú aj dokumenty Lateránskej synody (649). Keď vládu nad Jeruzalem získal kalif Omar koncom roka 637, žil Sofronios len krátky čas. Zomrel 11. marca 638 v Jeruzaleme. Sofronios je tiež autorom životopisov svätých, homílií k sviatkom Narodenia Pána, Stretnutia Pána, Pánovho krstu, Zvestovania Presvätej Bohorodičke, Premenenia Pána a Povýšenia svätého kríža. S Jánom Moschom je spoluautorom životopisu alexandrijského patriarchu Jána Almužníka. Napísal aj správu o zázraku s oslavnou rečou na egyptských divotvorcov Kýra a Jána. Aj jeho 23 anakreontických ód s náboženským obsahom, sa tešilo obľube čitateľov.

Svätý hieromučeník Pionius a spoločníci.

Meno Pionius má latinský pôvod a znamená „uzmierovateľ“. Pionius bol presbyterom v Smyrne. 23. februára, počas sviatku svätého Polykarpa ho počas Eucharistickej slávnosti zajali spoločne s Asklepiadom a otrokyňou Sabinou. Dali ich do väzenia spolu s kňazom Lemnom, kresťankou Macedónoiou a montanistom Eutychiánom. Po viacerých týždňoch väznenia a vypočúvaní ich spolu s markionitským kňazom Metrodorom na hranici napichli tvárou smerom na východ na kôl a upálili. Viaceré verzie zachovaných spisov opisujú Pionia ako vzdelaného, rozhľadeného muža, ktorý bol v Smyrne veľmi obľúbený. Poukazujú na pravosť výsluchov, no badať v nich redakčné antisemitské dodatky. Hieromučeník Pionius zomrel so svojimi spoločníkmi v Smyrne v roku 250.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, BBKL spracoval Ján Sabol