10. Katizma

Žalm 70

V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky.

Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočište.

Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka.

Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.

Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev.

Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš.

Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň.

Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne

a vravia: “Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.”

Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.

Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.

Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu.

Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť.

Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim.

Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?

Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.

Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš.

Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, Svätý Izraela.

Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil.

Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

Žalm 71

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,

aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými.

Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť.

Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí.

Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie.

Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje.

V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne.

A bude panovať od mora až k moru * a od Rieky až na kraj zeme.

Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach.

Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.

Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy.

On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha.

Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom.

A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.

Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň.

Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr.

Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.

Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.

V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky.

Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 72

Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté.

No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal.

Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení,

nesužujú sa ako iní smrteľníci, * ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.

Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť.

Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi.

Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň.

Vravia si: “Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?”

Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo.

Nuž povedal som si: “Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval;

šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.”

Keby som si povedal: “Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.

Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily,

kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec.

Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy.

Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané.

Hlúpy som bol a nechápavý * a pred tebou som bol ako dobytča.

Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu.

Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.

Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.

Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať

a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej .

Žalm 73

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti.

Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš.

Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu.

Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.

Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom.

Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.

V srdci si povedali: “Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.

Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.

Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?

Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu?

Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi.

More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám.

Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil.

Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža.

Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.

Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.

Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.

Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 74

Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné.

Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd.

Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy.

Chvastúňom hovorím: “Nevystatujte sa!” * A previnilcom: “Nedvíhajte hlavy!

Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.”

Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie.

Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje.

Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením.

On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť.

Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho.

Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

Žalm 75

Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké.

V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok.

Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú.

Ty, Zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci.

A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov.

Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone.

Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš?

Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla,

keď povstal Boh a súdil * aby zachránil všetkých tichých na zemi.

Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň.

Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému.

Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

Žalm 76

Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje.

Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne.

Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu.

Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť.

Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli.

Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje?

Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?

Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?

Vtedy som si povedal: “To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.”

Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky.

O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch.

Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc.

Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových.

Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny.

Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali.

Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla.

Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať.

Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

Sláva: I teraz: