• Dr. Alexandra – parkovisko – Alfréd Grosz

    Alfréd Grosz (26. február 1885 Kežmarok – 1. marec 1973 Kežmarok) Kežmarský rodák, horolezec, pedagóg, historik, geograf, požiarnik, spisovateľ, propagátor a popularizátor Tatier. V Kežmarku pracoval v továrni a neskôr vyučoval telovýchovu na kežmarskom evanjelickom gymnáziu. Zanieteným požiarnikom bol 65 rokov a od roku 1932 pomáhal zakladať slovenský požiarny zbor v Kežmarku. Obrovský prínos bol v jeho propagácii a popularizácii Tatier a ich okolia. Vlastnoručne zhotovoval celé série diapozitívov k prednáškam v rôznych rečiach a zapožičiaval ich Karpatskému spolku. Po II. svetovej vojne organizoval výcvik záchranárstva v Tatrách. Tlačou mu vyšli dve knihy, ale veľa prác mal rozpracovaných v rukopise, publikoval príspevky s tatranskou tematikou v časopisoch, encyklopédiách a horolezeckých príručkách. Desaťročia bol predsedom Tatranského spolku, členom…

  • Dr. Alexandra – parkovisko – Bucholtzovci

    Na tomto mieste stál dom, v ktorom bývali historici, znalci a propagátori Tatier: Georg Buchholtz st., jeho synovia Georg a Jakub a profesor Alfréd Grosz.  Georg Buchholtz st. (1. máj 1643 Sabinov – 11. máj 1724 Veľká Lomnica) Evanjelický farár a historik, ktorý pôsobil v Kežmarku. Pôsobil ako pomocný učiteľ, vyučoval v Matejovciach, kde mu učarovali Tatry – s jeho menom sa spája prvý známy horolezecký výstup na Slavkovský štít, ktorý uskutočnil s priateľmi v júli 1664. V roku 1671 odišiel do Spišskej Soboty, kde sa stal evanjelickým kazateľom. Po odobratí kostola a školy sa v roku 1678 sa obchodným cestujúcim, cestoval na pltiach do Poľska, pričom jedno z plťovísk bolo aj…

  • Dr. Alexandra 23

    Dom profesora a rektora Daniela Mihálika, v ktorom boli vychovávaní počas štúdií na evanjelickom lýceu národní buditelia Daniel Gabriel Lichard (1823 – 1828), Samo Chalupka (1822 – 1824) a Jonáš Záborský (1827 – 1832).  Daniel Mihálik (10. október 1767 Hybe – 18. november 1840 Kežmarok) Pedagóg pôsobiaci v Kežmarku. Štúdoval na lýceu v rokoch 1789 – 1793, univerzitné štúdiá absolvoval v Jene, kde študoval teológiu, filozofiu, matematiku a prírodné vedy. Po skončení štúdií bol vychovávateľom a profesorom na kolégiu v Sárospataku a v roku 1801 dostal pozvanie na lýceum do Kežmarku, ktoré prijal. Bol prijatý na katedru teológie, ktorá vznikla v roku jeho príchodu, stal sa jej prvým profesorom a viedol aj praktické…

  • Dr. Alexandra 37

    V tomto dome pôsobil MUDr. Vojtech Alexander, prvý univerzitný profesor röntgenológie u nás, pôvodca a zdokonaľovateľ röntgenovej fotografie a bádateľ v oblasti lúčov X.  MUDr. Vojtech Alexander (30. máj 1857 Kežmarok – 15. január 1916 Budapešť v Maďarsku) Kežmarský rodák, lekár, priekopník röntgenológie v Uhorsku. Zriadil na kežmarskom hrade nemocnicu, kde vykonával aj náročnejšie operácie pre sociálne slabších pacientov. Pôsobil v spolku spišských lekárov a lekárnikov, ktorých po objave röntgenových lúčov r. 1895 presvedčil, aby zakúpili z ich spoločných peňazí jeden z prvých sériovo vyrábaných röntgenov. Spracovával vývoj kostry od vytvárania kostných jadier skostnatenia v ľudskom plode a po pôrode. Monograficky spracoval symptomatológiu pľúcnych a kostných zmien pri tuberkulóze a ako prvý na svete zhotovil…

  • Hlavné námestie 14

    V tomto dome sa narodili bádatelia Tatier, bratia: Christian Genersich (3. január 1759 Kežmarok – 30. apríl 1825 Kežmarok) Kežmarský rodák, evanjelický farár, historik a pedagóg. Venoval sa vlastivednému bádaniu v Karpatoch, najmä v Tatrách. Botanizoval, zbieral minerály a vypracoval katalóg ku geologickej zbierke. Bol popredným uhorským evanjelickým kazateľom, autorom prác z pastorálnej teológie. Veľkú pozornosť venoval cirkevným dejinám. Vydal aj príležitostné kázne. Miesto jeho odpočinku nie je známe, nie je však vylúčené, že ako farár bol pochovaný do dnes neprístupných hrobiek pod dreveným artikulárnym kostolom v Kežmarku. Johann Genersich (16. august 1761 Kežmarok – 18. máj 1823 Viedeň v Rakúsku) Kežmarský rodák, pedagóg a spisovateľ. Pôsobil ako profesor…

  • Hlavné námestie 21

    V tomto dome sa narodil: Ernest Grosz (7. február 1881 Kežmarok – 16. marec 1931 Memel v Litve, pochovaný v Kežmarku) Kežmarský rodák, klavírny virtuóz, hudobný skladateľ. Vynikal skvelou hudobnou pamäťou, dokonalou technikou klavírnej hry s veľmi originálnym prednesom naštudovaných skladieb. Po skončení štúdia sa stal riaditeľom hudobnej školy v Miškovci, neskôr v Debrecíne a potom prijal miesto profesora na konzervatóriu v Köningsbergu (dnešný Kaliningrad). Odtiaľ podnikal úspešné koncertné turné do Nemecka, Švédska, Nórska a ďalších krajín. Do svojej predčasnej smrti pôsobil v Heydekrugu v dnešnej Litve, kde prijal miesto profesora a dirigenta v bohosloveckom seminári v Memeli (dnes Klaipeda). Pochovaný je na kežmarskom cintoríne na mieste posledného odpočinku rodiny Groszovej.

  • Hlavné námestie 22

    Tu žil a tvoril: Dávid Frőhlich (1595 Ľubica – 14. apríl 1648 Levoča) Prírodovedec, geograf a vydavateľ kalendárov pôsobiaci v Kežmarku. Fascinovali ho Tatry, pričom je známe, že vykonal prvý známy horolezecký výstup v histórii dobývania Tatier. Ešte ako študent vydal v roku 1623 svoj prvý kalendár. Kalendáre boli pre vydavateľov veľmi výnosné, pretože obsahovali nielen zoznamy dní, mien, ale aj meteorologické a astronomické predpovede, rôzne zaujímavosti z histórie, zemepisu, poľnohospodárstva, mapy nočnej hviezdnej oblohy a pod. V roku 1640 získal najvyššie ocenenie od panovníka Ferdinanda III., ktorý mu udelil titul cisársko-kráľovského matematika v kráľovstve Uhorskom a zrejme mu udelil aj doživotnú rentu. Zomrel v Levoči, ale jeho pozostatky boli údajne prevezené…

  • Hlavné námestie 24

    Dom rodiny Goldberger – Bethlenfalvy. V roku 1810 – 1815 tu býval Pavol Jozef Šafárik a narodil sa tu Ernest Bethlefalvy.  Rodina Goldberger – Bethlenfalvy (17. – 20. storočie) Rod pochádzal údajne z Nemecka – zo Saska, na území Slovenska bol v Nitrianskej župe a v Kremnici, odtiaľ prišiel do Kežmarku Michal. Bol senátorom, vyslancom mesta a venoval sa obchodným záležitostiam mesta. So svojou manželkou Judithou boli veľmi bohatí, pretože financovali zhotovenie kazateľnice do dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku. Svedčí o tom nápis spolu s rodinným erbom, ktorý je na nej umiestnený. Spomína sa aj ich potomok Kornel, ktorý bol husárskym dôstojníkom, slúžil vo Viedni a bojoval víťazne v rakúsko-pruskej vojne, za…

  • Hlavné námestie 3

    Začiatkom septembra 2019 sme si pripomenuli nedožité 85. narodeniny čestného občana Kežmarku, filmového režiséra, scenáristu a herca Juraja Herza. Pri tejto príležitosti sa v kežmarskom kine Iskra v pondelok 16. septembra 2019 uskutoční podujatie Pocta Jurajovi Herzovi, spojené so slávnostným odhalením pamätnej tabule a projekciou krátkeho dokumentu o ňom a jeho filmu Petrolejové lampy. Tabuľu pripomínajúcu kežmarského rodáka na budove reduty o 18.00 h odhalili vzácni hostia – syn Juraja Herza Michal, bratia slávneho režiséra Rudolf a Ladislav a jeho dlhoročný spolupracovník, dnes už legendárny slovenský kameraman Dodo Šimončič. Súčasťou podujatia bola i výstava prác žiakov Školy umeleckého priemyslu v…

  • Hlavné námestie 33

    V tomto dome bývali Thomas Mauksch a MUDr. Ivan Stodola. V rokoch 1880 – 1928 tu pracovala tlačiareň Paula Sautera. Thomas Mauksch (20. december 1749 Kežmarok – 10. február 1832 Kežmarok) Kežmarský rodák, zakladateľ tatranskej floristiky, klimatológie, meteorológie a Starého Smokovca. Študoval vo svojom rodisku na evanjelickom gymnáziu, v Szikszó a v Sárospataku (Šarišskom Potoku). Navštevoval univerzitu v Lipsku, kde študoval históriu, právo, hebrejskú gramatiku a prírodné vedy. V januári 1776 sa stal subrektorom kežmarského gymnázia a profesorom aritmetiky, latinčiny, zemepisu, náboženstva a histórie. Taktiež pôsobil ako evanjelický farár v Bardejove a Veľkom Slavkove. Usmerňoval rozvoj Starého Smokovca a sprístupňoval Tatry širokej verejnosti a vedeckým kruhom. Maukschovo meno niesli v 19. storočí: Severovýchodná stena Slavkovského štítu, jama…

  • Hlavné námestie 36

    V tomto dome žil a pracoval Július Demiány a učiteľ jeho detí Pavol Országh Hviezdoslav. Július Demiány (21. júl 1818 Kežmarok – 11. december 1877 Kežmarok) Kežmarský rodák, obchodník a organizátor priemyslu, ktorý navštevoval lýceum v Kežmarku. Hoci mal predpoklady na ďalšie štúdium, musel ako jediný syn prevziať obchod po otcovi. Zapojil sa do maďarskej protihabsburskej revolúcie v roku 1848/49 a po porážke sa zdržiaval ako politicky prenasledovaný ďaleko od domova. Následne sa mohol vrátiť do Kežmarku, a to na príhovor vplyvných osôb, no aj naďalej bol pod policajným dozorom. V roku 1862 sa zaslúžil o založenie Dobrovoľného hasičského zboru v Kežmarku – jedného z prvých v Uhorsku. V roku 1867 bol aj spoluzakladateľom…

  • Hlavné námestie 47

    V tomto dome sa narodil: Pavol Kray, ml. (3. alebo 5.február 1735 Kežmarok – 19. Január 1804 Pešť v Maďarsku) Kežmarský rodák, inžinier, maršal a vnuk popraveného kežmarského richtára Jakuba Kraya študoval v Kežmarku, Banskej Štiavnici, kde sa venoval matematike a vedám, potrebným k vojenstvu, na univerzitu chodil vo Viedni, kde získal inžiniersky diplom. V roku 1754 sa stal kadetom v pešom pluku grófa Hellera a zúčastnil sa na štyroch bitkách. Bojoval v sedemročnej vojne s Pruskom, získal vyznamenanie Radu Márie Terézie, v roku 1778 bol vymenovaný za majora. Taktiež získal barónsky titul s predikátom „de Krajova“, v roku 1794 dostal vojenský kríž Radu Márie Terézie a v roku 1796 bol vymenovaný za poľného maršala. Zomrel…

  • Hlavné námestie 49

    V tomto dome býval v roku 1869 – 1870  počas svojich štúdií najväčší slovenský básnik:  Pavol Országh Hviezdoslav (2. február 1849 Vyšný Kubín – 8. november 1921 Dolný Kubín) Právnik a najväčší slovenský básnik, ktorý študoval v Kežmarku v rokoch 1865 – 1870. Bol vynikajúcim žiakom vo všetkých ročníkoch. Študoval právo v Prešove. Podieľal sa na vydávaní zborníka Napred. Pôsobil ako praktikant a právnik v Dolnom Kubíne. Následne odišiel do Námestova, kde si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu a začal sa naplno venovať písaniu. Najnámejšie jeho diela sú: Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský. Taktiež sa venoval písaniu a prekladu nemeckých a maďarských básnikov, bol členom výboru SNR v Dolnom Kubíne a v roku 1919…

  • Hlavné námestie 51

    Tu prežil svoju mladosť: Dr. Genersich Antal (4. február 1842 Spišská Sobota – 4. jún 1918 Budapešť) Významný uhorský patológ a súdny lekár, ktorý žil a študoval na kežmarskom lýceu. Následne študoval v Budapešti na lekárskej fakulte a stal sa vrchným lekárom na Patologicko-anatomickom ústave. V roku 1870 sa stal profesorom na Katedre patologickej anatómie Lekárskej univerzity v Kluži. Tu vybudoval katedru a Ústav patologickej anatómie i súdneho lekárstva. Stal sa spoluzakladateľom a vedúcou osobnosťou Sedmohradského spolku pre medicínu a prírodné vedy. V roku 1891 bol za zásluhy povýšený do šľachtického stavu. Napísal vyše 80 odborných prác a štúdií najmä v oblasti patologickej anatómie a súdneho lekárstva.

  • Hlavné námestie 82

    V tomto dome býval: Ján Blahoslav Benedikti (11. august 1796 Ľuboreč – 25. november 1847 Kežmarok) Pedagóg a zakladateľ slovenskej študentskej spoločnosti na lýceu, ktorý pôsobil v Kežmarku na lýceu v rokoch 1812 – 1815, následne odišiel na prešporské lýceum a v roku 1817 na univerzitu do Jeny. Späť do Kežmarku sa vrátil v roku 1819 na pozvanie rektora lýcea Jána Generischa, aby bol profesorom syntaktickej triedy. Najprv učil v nižších triedach latinčinu, štylistické cvičenia, zemepis, históriu, aritmetiku a v roku 1824 začal učiť aj vo vyšších triedach štatistiku, estetiku a pedagogiku. Na lýceu učil do roku 1847 a z toho štyrikrát bol zvolený za rektora školy. Založil na lýceu slovenskú študentskú spoločnosť,…

  • Hlavné námestie 86

    Počas štúdií v Kežmarku tu býval: Martin Rázus (18. október 1888 Vrbica pri Liptovskom Mikuláši – 8. august 1937 Brezno) Evanjelický farár, spisovateľ a politik, ktorý v rokoch 1903  – 1907 navštevoval kežmarské gymnázium (lýceum). Patril k prospechovo k najlepším žiakom, exceloval hlavne na matúre, kde len piati skončili s výborným prospechom. Študoval teológiu v Bratislave a v škótskom Edinburghu, ako farár pôsobil v Modre, Pribyline, Moravskom Lieskovom a napokon v Brezne. Bol členom a od roku 1929 až do smrti predsedom Slovenskej národnej strany. Písal poéziu (za svojho života vydal desať zbierok), drámu i prózu, v ktorej dominoval historický román.

  • Hviezdoslavova 12

    Tu žil v rokoch 1906 – 1922 Dr. Ing. Jur Hronec a pôsobil Anton Cíger. Budova školy bola postavená po r. 1754 na mieste bývalej kaplnky sv. Trojice. Tú dal postaviť v r. 1478 Jakub Tele z Paňovy. Nasledujúce storočia bola spomínaná aj ako slovenský („slawische“) kostol. Podľa historika Juraja Bohuša sa v nej ešte v 20-tych rokoch 18. storočia raz ročne slúžila omša. Kanonická vizitácia Mikuláša Čákyho z r.1754 opisuje úbohý stav kaplnky, ktorá nutne potrebuje opravu. Miesto opravy teda postavili budovu školy, v ktorej študoval aj významný matematik a vynálezca v oblasti fotografie Jozef Maximilián Petzval. Začiatkom 20. storočia ju…

  • Kostolné námestie 16

    Túto katolícku ľudovú školu navštevovali v rokoch 1815 – 1818 bratia: Ing. Otto Baltazár Petzval (6. január 1809 Spišská Belá – 28. august 1883 Budapešť v Maďarsku) Matematik, univerzitný profesor, priekopník tvorby vysokoškolských učebníc matematiky a technickej literatúry v Uhorsku, ktorý býval a študoval v Kežmarku. Bol profesorom na katedre matematiky v Instutum geometricum, na Kráľovskej jozefskej technike a na univerzite v Pešti. Vyše 10 rokov suploval na katedre astronómie. Je považovaný za zakladateľa katedry astronómie na univerzite v Pešti. Taktiež bol dekanom filozofickej fakturly a v roku 1858 členom Uhorskej akadémie vied. Vydal učebnice vyššej matematiky a praktickej geometrie najmä pre gymnáziá a reálne školy, za ktoré dostal aj cenu Akadémie vied. Vydal…

  • Kostolné námestie 18

    Prvá kežmarská škola (1392 – 1992) Prvé správy o škole sú z roku 1383 – 1392 (čím by sa zaradila medzi prvých 8 škôl na území Slovenska), predpokladá sa, že škola existovala už o storočie skôr. Budova je postavená na mieste staršej drevenej školskej budovy v polovici 16. storočia. Predstavuje prízemnú blokovú budovu umiestnenú na juhovýchod od farského kostola. V miestnostiach sú krížové a valené renesančné klenby s lunetami. Nad portálom na severnej strane je reliéfna tabuľa s mestským znakom. Priečelie ukončuje atikový múr s malými oblokmi. Ešte do začiatku 90-tych rokov bolo na objekte vidieť zvyšky nárožného sgrafita v podobe kvádrovania a…

  • Kostolné námestie 22

    Na tejto fare žili a pôsobili: ThDr. PhDr. Ján Čarnogurský (10. január 1904 Malá Franková – 1. júl 1938 Levoča) Rímskokatolícky kňaz pôsobiaci v Kežmarku. Po skončení ľudovej školy vychodil gymnázium. V roku 1925 dosiahol na Pápežskej univerzite sv. Urbana v Ríme ako 21-ročný doktorát filozofie. V roku 1929 dosiahol doktorát teológie. Po svojej kňazskej vysviacke pôsobil sedem rokov ako kaplán v Kežmarku. Hovorí sa, že práve on našiel v tunajšom kostole zamurovanú sochu Madony s dieťaťom. Neskôr pôsobil v špirituál a profesor v Spišskej Kapitule. Vynikal nielen intelektuálnym nadaním, ale aj nezvyčajnou duchovnosťou, láskou k modlitbe a duchovnej sebadisciplíne. Pán si ho k sebe povolal v predvečer Levočskej púte. Pri pešej púti na Mariánsku…

  • Lýceum

    Na tomto Lýceu študovali a pôsobili: Ján Chalupka (28. október 1791 Horná Mičiná – 15. júl 1871 Brezno) Pedagóg, cirkevný hodnostár, spisovateľ, zakladateľ slovenskej drámy, ktorý pôsobil v Kežmarku. Na kežmarskom lýceu učil v rokoch 1818 – 1824, pričom dvakrát za toto obdobie bol zvolený za rektora. Ovládal latinský, materinský (slovenský), nemecký, maďarský, francúzsky, grécky a hebrejský jazyk a učil sa angličtinu, taliančinu, poľštinu a srbštinu. Bol zakladateľom nemeckej spoločnosti, do ktorej sa začali grupovať študenti rôznych národností. Dosiahol vysoké cirkevné postavenie – stal sa superintendentom (biskupom). Dr. Karol Kuzmány (16. november 1806 Brezno – 14. august 1866 Štubnianske – teraz Turčianske Teplice) Básnik a národovec, ktorý…

  • Pamätník obetiam fašizmu

    obetiam fašizmu, partizánom, ktorí padli dňa 21.9.1944. Thókolyho hrad sa v jesenných mesiacoch roka 1944 stal miestom mučenia a vrážd. Už v septembri 1944 fašisti v jeho priestoroch vykonali dvadsať rozsudkov smrti. Dňa 21. septembra 1944 zajatých ranených partizánov, ktorí sa liečili v nemocnici, odvliekli do lesa pri Kežmarku a pri hájovni pod Goldsbergom, asi dva kilometre od Kežmarku, kde ich popravili. Neľudským spôsobom sa fašisti vyvŕšili na piatich príslušníkoch povstaleckej armády, ktorí ležali ranení v kežmarskej nemocnici. Boli to: Michal Perdel z Kežmarku, pôvodom robotník, 24-ročný Ján Gajdoš z Kežmarku, 30-ročný Vladimír Martuševský (poľskej národnosti), tesár z Kežmarku, 20-ročný Július…

  • Starý trh 11

    V tomto dome býval a vyučoval:  Jozef Tschörner (21. marec 1858 Liberec v Čechách – 25. jún 1928 Kežmarok) Spišská spoločnosť pre domáci priemysel a Košická obchodná a priemyselná komora podnietila v roku 1880 založenie tkáčskej školy v Kežmarku (prvej svojho druhu v Uhorsku). Nemala budovu, preto využívala iba dom v prenájme, kde bola učebňa, tri dielenské učebne a izba s kuchyňou pre učiteľa. Na miesto učiteľa a riaditeľa školy nastúpil v roku 1883 Jozef Tschörner s domovou príslušnosťou v Spišskej Novej Vsi. V tejto funkcii pôsobil až do roku 1896 spolu s jediným dielenským pomocníkom, následne prišla škola pod štátnu správu. Pravdepodobne pomáhal Dr. Vojtechovi Alexandrovi pri vylepšovaní röntgenového prístroja. Riaditeľom bol opäť v rokoch 1911 až…

  • Starý trh 39

    V tomto dome bývali v rokoch 1912 – 1913 slovenskí študenti kežmarského lýcea a obchodnej školy.  Matej Jančo (28. február 1896 Smrečany – 25. október 1915 Doberdo v Taliansku) bol básnik, národovec a vydavateľ časopisu Púčky, ktorý študoval v Kežmarku. V rokoch 1908 až 1911 študoval v Banskej Bystrici, kde založil tajný spolok Bratia. Spolok mal demokratický a pokrokový program, neskôr ho premenovali na Sokol a napokon na Mor ho! Viacerí Morhisti – Matej Jančo, Ján Uhrík i Miloš Mičík prešli v roku 1912 na kežmarské gymnázium. Chodil k nim aj žiak tunajšej obchodnej školy Ferdinand Čatloš (7. október 1895 Liptovský Peter – 16. december 1972 Martin). Študenti vydávali vlastný časopis, články v ňom…