Evanjelické lýceum s lyceálnou knižnicou
Neďaleko evanjelických chrámov sa nachádza najväčšia historická školská knižnica v strednej Európe. Dvojpodlažná budova uchováva poklady nesmiernej hodnoty, a to až 150-tisíc zväzkov kníh z mnohých odborných disciplín aj svetových jazykov. Z toho 2 600 kníh pochádza zo 16. storočia. Najväčším donorom bol advokát Teodor Jóni, ktorý knižnici odkázal 38 vzácnych prvotlačí a viac ako 15-tisíc zväzkov kníh.
Knižnica vznikla pravdepodobne spolu s mestskou školou niekedy v 14. storočí, avšak prvá písomná zmienka pochádza z roku 1600. S príchodom reformácie do Kežmarku dostala škola po roku 1531 charakter protestantského gymnázia. Neskôr pri osemtriednom gymnáziu vznikali akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čím sa škola zmenila v rokoch 1787 – 1852 na lýceum. Na území Slovenska boli len štyri lýceá. Bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať v univerzitných štúdiách. V druhej polovici 19. storočia sa lyceálne triedy zrušili a škola sa stala opäť gymnáziom.
Jeho študentmi boli mnohí významní dejatelia nielen z našich končín. Priestory lýcea vďaka vynikajúcim pedagógom, ale najmä pre náboženskú a národnostnú toleranciu, navštevovali študenti z celej strednej Európy. Z našich osobností to boli napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, Samo Chalupka, Martin Kukučín, Janko Kráľ, Martin Rázus, Ladislav Nádaši-Jégé a mnoho ďalších. Lyceálna knižnica bola využívaná nielen pre potreby študentov. Slúžila taktiež pre verejnosť, čím sa zaradila medzi prvé verejné knižnice v rámci rakúsko-uhorskej monarchie.
Chátrať začala najmä počas druhej svetovej vojny a aj po nej. Opätovnú slávu začala nadobúdať v 60. rokoch 20. storočia a neskôr. V roku 1981 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži ako expozícia, ale aj ako študovňa. Zároveň je to sídlo Farského úradu Cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Kežmarku.