Radnica

Dominantou Hlavného námestia je radnica. Na mieste križovatiek dvoch ulíc bola postavená v roku 1461 majstrom Jurajom zo Spišskej Soboty budova gotickej radnice, keďže pôvodné centrum mesta bolo po vpáde husitov čiastočne vypálené a presunuté na iné miesto (zo Starého trhu na terajšie Hlavné námestie).

Budova si žila svoj príbeh cez architektonické premeny alebo rôzne pohromy, ktoré ju sprevádzali. Prvýkrát vyhorela už v polovici 16. storočia. Jej renesančnú prestavbu viedol majster Kuntz z Kežmarku. Pravdepodobne aj vtedy vznikol reliéf mestského znaku s letopočtom 1555, zamurovaný nad západným vchodom. V roku 1641 sa k radnici pristavila veža, ktorú podľa dobového opisu z roku 1720 zdobili mravoučné nápisy.

Jej ďalšia premena do klasicistického štýlu nastala koncom 18. storočia, opäť po požiari. V roku 1922 ju poškodil ďalší veľký požiar. Vtedy zhorelo aj 29 domov na námestí. V tomto období bolo nadstavené druhé poschodie. Zaujímavosťou sú fasády budovy ukončené rímsou a obiehajúcou barokovou mrežou s motívmi delfínov. Pod radnicou sa nachádza stará pivnica, v ktorej v 16. storočí vyvierali pramene vody. Podľa povesti vedie z pivnice úniková podzemná chodba. Radnica po celých šesť storočí svojej existencie slúžila a slúži ako miesto pre administratívne riadenie mesta. V súčasnosti je sídlom tunajšieho mestského úradu.

Zdroj: Kráľovský Kežmarok – Moderná kniha