Osobnosti dejín Kežmarku

Bucholtz Jakub

Jakub Bucholtz sa narodil 29. decembra 1696 v Kežmarku a zomrel 14. mája 1758 v Kežmarku.

Bol synom kežmarského evanjelického farára Juraja Buchholtza staršieho. Na rozdiel od brata Juraja mladšieho neštudoval, ale vyučil sa za ihlárskeho majstra – remeslo bolo výnosnejšie než miesto absolventa univerzity. Cech kežmarských ihlárov bol v tom čase najväčším výrobcom na Slovensku: jeden ihlársky majster vyrobil za rok okolo tristotisíc rôznych ihiel, spôn, náprstkov, háčikov atď. O bohatstve ihlárov svedčí fakt, že práve oni platili v Kežmarku najvyššie dane – a najviac z nich platil Jakub Buchholtz.

Jakub bol aj známym bádateľom a znalcom Tatier. Jeho záujem smeroval hlavne k nerastom, ktoré Tatry skrývali. Z nich vyhotovil prvú plastickú mapu Tatier a z jeho pera vznikli opisy Tatier, niekde hraničiace s fantáziou. Všade totiž hľadal drahé kovy a bol presvedčený o ich existencii. V rodinnej kronike, ktorú písal po smrti otca, napr. uvádza: „Pod vrchom Satan je Zlatinský žľab – v ňom je veľa minerálnych žíl zlata, striebra, cinóberu. Je známe, že v tejto doline horskí duchovia zhadzujú kamene na ľudí, ktorí sa tam pokúšajú hľadať rudné žily. Pri Ždiari, kde sa nachádza železo, je diera do šachty, ktorá má podľa svedectva vierohodných ľudí údajne tú vlastnosť, že keď do nej za jasného neba hodíte skalisko, o niekoľko minút vystúpi z diery para alebo hmla, ktorá v krátkom čase skryje celé hory. Potom nasleduje hrmenie a blýskavica… Neďaleko Lučivnej i Mengusoviec sme našli bylinu, od ktorej sa ovciam, keď ju žerú, pozlacujú zuby… predovšetkým v čase okolo sv. Gála.“

Na podnet Jakuba prišla do Tatier cisárska komisia, ktorá mala overiť pravdivosť jeho tvrdení o náleziskách drahých kovov. Jakub ju sám sprevádzal a za odmenu dostal dvesto zlatých – avšak to bolo všetko. Cisár bane v Tatrách neotvoril. Jakub bol presvedčený i o tom, že tatranské plesá sú spojené s morom, a preto sa nedá zmerať ich hĺbka, lebo sú bez dna.

R. 1751 sa márne pokúšal o zmeranie hĺbky jedného z Temnosmrečinských plies a pozoroval odliv a príliv. Samozrejme, nič takéto sa nevyskytlo. 52 Jakub pokračoval vo vedení rodinnej kroniky, ktorú začal písať jeho otec – tlačou však vyšla až po 200 rokoch. Je jedinečným dokladom neľahkej doby druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia nielen v Kežmarku, ale na celom Spiši: nepíše len o rodinných príslušníkoch buchholtzovského rodu, ale aj o vojnách, nešťastiach, náboženskom prenasledovaní a pod. Žiaľ, do slovenčiny ešte preložená nebola. Jakub mal syna Jána Juraja (1724 Kežmarok – ?). Ten z manželstva s Annou Máriou Várady-Szakmáry mal syna Jána Žigmunda, ktorý sa r. 1757 zapísal do 5. triedy kežmarskej školy. Tu sa stráca akákoľvek stopa po rodine Buchholtz v Kežmarku.

Literatúra:
BOHUŠ, Ivan: Tatry očami Buchholtzovcov. Martin: Osveta 1988. (BUCHHOLTZ): Historischer Geschlechtsbericht (Familienchronik) von Georg Buchholtz, den Älteren, nebst einem Auszuge aus dem Tagebuche seines Sohnes Jakob Buchholtz… Budapešť 1904. (Rukopis je v Lyceálnej knižnici v Kežmarku.)

Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula studiosae iuventutis in schola ev. Kesmarkiensi 1711 – 1805, cui praefi xus est Index Rectorum scholae ab anno 1570 – 1752.

Back to top button