Osobnosti dejín Kežmarku

Lány Martin

Cisársky súd odsúdil na trest smrti sťatím Martina Lányho spolu s meštanmi Kraya a Toperczera za to, že bránili Kežmarok pri útoku cisárskych vojsk.

Pochádzal údajne z Hrabušíc, študoval právo a baníctvo, ale napokon vstúpil do armády – bojoval proti Turkom i proti povstaleckým vojskám Imricha Thôkôlyho. Po odchode z armády sa usadil v Kežmarku, odkiaľ mal manželku. Od roku 1666 vlastnil zemiansky erb. V roku 1697 bol zvolený za senátora. Hoci bol pôvodne cisárskym vojakom, stal sa prívržencom vzbúrenca Rakócziho a veliteľom miestnej vojenskej posádky.

Dňa 12. decembra 1709 začal rozhodujúci útok cisárskych vôjsk proti Kežmarku. Nepriateľovi sa podarilo prelomiť mestské múry a podpáliť mesto. Porážka bola neodvratná. Do mesta vstúpili cisárske vojská a poľný maršal Heister. Ako prvé vyhnali z Kežmarku evanjelických kňazov a učiteľov a viacerých predstaviteľov mesta dali do väzenia. Žiaľ, aj v Kežmarku boli prívrženci cisára. Medzi nich patril Martin Dévay, ktorého maršal vymenoval za nového richtára. Traduje sa, že aj jeho pričinením cisársky súd odsúdil na trest smrti sťatím troch popredných mešťanov: Kraya, Lányho a Toperczera. Márne viacerí šľachtici prosili o život odsúdených – Heister bol neoblomný. Iba jedna vec mohla odsúdených zachrániť pred smrťou – prestup na katolícku vieru. To však všetci traja odsúdení odmietli. Poprava sa konala 16. decembra 1709. Bezhlavé telá ostali na popravisku, ktoré sa dodnes volá Krvavé pole. Po pár dňoch boli zahrabané v záhrade rodiny Krayovej a potom len tak pochované za múrmi cintorína, bez obradov – v tom čase mesto evanjelických kňazov nemohlo mať. Hrobka nad náhrobnými kameňmi bola postavená v priebehu 19. storočia.

V krypte, označenej troma menami a dátumom 16. december 1709, sa nachádzajú dva zvetrané náhrobné kamene s erbami a dnes už dosť nečitateľnými latinskými textami. Jeden kameň patrí Jakubovi Krayovi, druhý Martinovi Lánymu. Kameň Šebastiána Toperczera sa do súčasnosti nezachoval a nebol znám y už ani koncom 19. stor. Krypta s kameňmi je mimo cintorínskej čiary, čo signalizuje násilnú smrť. Kray, Lány a Topeczer neumreli prirodzenou smrťou – boli popravení ako zločinci, hoci sa ničím neprevinili – iba stáli na strane povstaleckých vôjsk uhorského šľachtica Františka Rákócziho II.

 

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 52.-55.

Back to top button