Viera prenáša hory

Malá farnosť v mestečku, ktoré ležalo na úpätí hôr, vybudovala nový chrám na pozemku, ktorý daroval jeden z veriacich. Desať dní pred otvorením nového chrámu stavebný inšpektor prezrel stavbu. Kňazovi povedal: „Podľa predpisov parkovací priestor nie je adekvátny k veľkosti stavby. Musí byť raz tak väčší. Dokiaľ to neurobíte, nemôžete tento chrám používať.“ Bol to problém. Pozemok nebol veľký a tak na stavbu využili každý meter štvorcový. Chrám bol priam „prilepený“ k úpätiu hory. Ak by chceli získať požadovaný priestor na vytvorenie parkoviska, museli by pohnúť horou a posunúť ju ďalej. Kňaz nasledujúcu nedeľu oznámil tento problém a pozval všetkých, ktorí majú „vieru, ktorá hory prenáša“, na večerné modlitbové stretnutie. Budú prosiť, aby Boh odstránil horu za ich chrámom a zabezpečil im dostatok financií na vydláždenie parkovacieho priestoru a to do nasledujúcej nedele, kedy má byť chrám otvorený. Na modlitbové stretnutie prišlo 24 z 300 veriacich. Modlili sa skoro tri hodiny. Keď zaznelo posledné „Amen“, kňaz povedal: „V nedeľu sa stretneme v novom chráme. Verím, že Boh vypočuje tých, ktorí k nemu volajú.“ Nasledujúce ráno niekto zaklopal na dvere fary. Do kancelárie vošiel neznámy muž. „Prepáčte, otče, že vyrušujem. Ja som od stavebnej firmy, ktorá stavia nový supermarket. Potrebujeme zeminu na vyrovnanie povrchu. Veľa zeminy… Dovážať ju z diaľky by bolo veľmi nákladné… Chcelo by som sa spýtať, či by ste nám nepredali „časť vrchu“, ktorý je za vaším chrámom. Zaplatíme vám za tú zeminu a zadarmo vydláždime uvoľnený priestor. Bez tejto zeminy totiž nemôžeme ďalej pokračovať v stavbe…“ V nasledujúcu nedeľu sa veriaci stretli už v novom chráme…