Veľká sobota
Veľká sobota je dňom odpočívania tela v hrobe a dňom zostúpenia Duchom do predpeklia, uvedenie lotra do raja, prebývanie na tróne s Otcom a Duchom a zároveň poukazuje na nastávajúce dielo Kristovho vzkriesenia.
Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protikladných udalostí (zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu). Bohoslužby toho dňa sa začínajú od samého rána a prebiehajú do jeho samotného konca tak, že posledné sobotné piesne splývajú s nedeľnými.
Ráno sa má konať tzv. Nadhrobná alebo Jeruzalemská utiereň. Nadhrobnou alebo jeruzalemskou sa nazýva preto, lebo v Jeruzaleme sa konala priamo pri hrobe Ježiša Krista.
Vo večerných hodinách sa na Veľkú sobotu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Táto bohoslužba je zavŕšením strastných slúžení a je priamym a bezprostredným predsviatkom sviatku všetkých sviatkov – začiatkom Paschy. Na tejto liturgii sa číta pätnásť čítaní zo Starého zákona, ktoré symbolicky opisujú prípravu na príchod Ježiša Krista a jeho slávne Zmŕtvychvstanie.
Jednotlivé čítania sú v nasledujúcom poradí:
1. Gen 1, 1-13 – Stvorenie sveta
2. Iz 60,1-16 – Nebeský Jeruzalem
3. Ex 12,1-11 – Obeta veľkonočného baránka
4. Jon 1-4hl. – Poslanie proroka Jonáša
5. Joz 5,10-16 – Vízia nebeského vodcu
6. Ex 13,20-22,14,1-31,15,1-9&n bsp; – Východ z Egypta, prechod cez Červené more a Mojžišova pieseň
7. Sof 3, 8-15 – Trest – očistenie vyvoleného národa
8. 3 Kráľ 17, 8-24 – príbeh proroka Eliáša
9. Iz 61,10-11,62,1-5 &nbs p; – Pánova spravodlivosť
10. Gen 22, 1-18 – Abrahámova obeta
11. Iz 61, 1-9 – Pánov Duch posiela Mesiáša
12. 4 Kráľ 4, 8-37 – príbeh Elizea
13. Iz 63, 11-19, 64, 1-5 – Pán je pastierom svojho ľudu
14. Jer 31, 31-34 – Zmluva s Pánom
15. Dan 3, 1-90 &nb sp; – Traja mládenci v ohnivej peci
Namiesto Trojsvätej piesne sa spieva hymnus Ktorí ste v Kristu pokrstení…, čo je dôkazom toho, že už prví kresťania mali zvyk na Veľkú sobotu (v predvečer sviatku) krstiť katechumenov (čakateľov na krst).
Po čítaní z apoštola sa spievajú verše zo 81. žalmu. Počas týchto veršov sa premieňajú tmavé rúcha za svetlé. Evanjelium Veľkej soboty (Mt 28,1-20) sa číta vo farbe vzkriesenia a hovorí o prázdnom hrobe a vzkriesení Ježiša Krista. Liturgicky práve toto je ten vrcholný bod – realita vzkriesenia – ktorého následkom je utiereň vzkriesenia. Na začiatku utierne sa totiž už iba konštatuje skutočnosť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych: Vzkriesenie tvoje Kriste Spasiteľu, ospevujú…
Po modlitbe za ambónom nasleduje požehnanie chlebov a vína. Tento obrad je spomínanie na staroveký zvyk kresťanov očakávať príchod Paschy v chráme, počúvajúc čítanie z knihy Skutkov apoštolov. Keďže sa predtým veriaci celý deň prísne postili (piatok a prakticky i celú sobotu), Cirkev obdarila veriacich požehnaným chlebom a vínom. Táto kniha čítaní zo Skutkov apoštolov bola prečítaná do štvrtej hodiny noci (podľa nášho počítania času do desiatej hodiny večera) a v tomto čase sa začína aj nadhrobná polnočnica.
Po skončení polnočnice všetci spoluslúžitelia oblečení vo všetkých bohoslužobných rúchach prenášajú plaščenicu zo stredu chrámu cez cárske dvere do oltára a ukladajú ju na oltár. Na oltári potom podľa možnosti leží (nie visí) počas ďalších štyridsať dní až do sviatku Nanebovstúpenia Pána.