Umučenie Krista

Istý kňaz rozprával o dramatizácií umučenia Ježiša Krista, ktorú pripravila mládež v jeho farnosti. Najstarší miništrant hral úlohu Krista a ostatná mládež vojakov a kričiaci dav. „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ kričali a vyvliekli „Krista“ pred chrám, kde ho upevnili na improvizovaný kríž. Kňaz sa postavil bokom, aby videl, ako sa bude predstavenie odvíjať ďalej. Mládež obklopila kríž a miništrant v úlohe Krista, zavesený na kríži, im povedal tieto slová: „Hoci mi všetko toto robíte, predsa vám stále milujem.“ Vtedy si kňaz všimol malé dievčatko, ktoré s ostatnými farníkmi sledovalo toto predstavenie. Uprene sa pozeralo na scénu a dole líčkami jej stekali slzy. Kňaz neskôr povedal, čo mu v tej chvíli prebehlo mysľou: „Pre nás všetkých – „profesionálov“ – to bolo iba „predstavenie“. Pre ňu to bola reálna udalosť. Prežívala to skutočne tak, akoby bola práve na Golgote. My sme však už „naučený“ na kríž. Keď stretáme kríž sme skôr iba pozorovateľmi toho, čo sa Kristovi prihodilo. Kiež by sa v nás rovnako prebudili podobné city, ako u toho dievčatka. Veď Spasiteľ sveta visí na kríži, trpí a umiera pre vaše i moje hriechy…“