Učme sa písať do piesku…

Dvaja priatelia putovali púšťou. V jednom okamihu došlo medzi nimi k prudkej výmene názorov, že jeden z nich udrel toho druhého do tváre. Napadnutý nepovedal ani slovo a do piesku napísal: „Dnes ma môj najlepší priateľ udrel do tváre.“ Pokračovali však v ceste a došli do oázy. Rozhodli sa osviežiť kúpaním. Ten, ktorý bol napadnutý sa začal topiť, ale priateľ ho zachránil. Keď sa prebral zo šoku napísal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.“ Priateľ, ktorý ho udrel i zachránil, sa spýtal: „Prečo si písal do piesku, keď som ťa udrel a prečo teraz píšeš do kameňa, keď som ťa zachránil?“„Keď nám priateľ ublíži, mali by sme to napísať do piesku, aby vietor zabudnutia časom vymazal túto spomienku. No keď pre nás priateľ urobí niečo veľké, mali by sme to natrvalo zachytiť v kameni pamäte, by túto spomienku žiaden vietor nevymazal.“ Učme sa písať do piesku…