Tam nedôjdem . . .

V nemocnici sa kňaz prihovoril pacientke: „Dobre vyzeráte, iste už pôjdete domov!“ Prikývla hlavou, usmiala sa: „Bodaj, by ste mali pravdu!“ Na druhý deň ju oslovil znova: „Vy ešte nie ste doma?“ Odpovedala: „Tak ľahko tam už ani nepôjdem“ – a zdvihla prikrývku. Jednu nohu mala odrezanú až po kĺb a druhú po koleno. „Ako to, že sa usmievate?“ Povedala: „Ja sa viem modliť!“ čiže: Viem, kde je prameň sily. Modlitbou neinformovala Boha: Pozri, ja nemám nohy! Boh to predsa vie, lebo je vševediaci! Ale modlitbou sa otvárala Bohu v ťažkej situácii a získavala zmenu vlastného postoja: dostávala silu na prekonanie choroby.