Svet by bol oveľa lepším miestom

Istý pán – volajme ho Bill – sa ráno zastavil pri stánku, aby si kúpil noviny. Pred ním bol muž v obleku, ktorý chcel platiť za noviny päťdesiat dolárovou bankovkou. Predavač sa ospravedlnil, že mu nemá vydať. To muža v obleku tak rozhnevalo, že začal kričať: „Čo to má znamenať, že nemáte vydať!!! Čo ste to za predavača!!! Tu sú peniaze! A ja chcem svoje noviny!“ Predavač sa znovu ospravedlnil a dodal: „Práve som otvoril… nezvykneme tu držať veľkú hotovosť…“ Muž v obleku očervenel a zdalo sa, že priam vybuchne od hnevu. Skôr než stačil spustiť príval nahnevaných slov, Bill povedal: „Ja zaplatím za tie noviny…“ Predavač sa spýtal: „Pane, ste si istý?“ „Jasne, je to len pár centov…“ Muž v obleku schmatol svoje noviny, zašomral poďakovanie smerom k Billovi a odišiel. Predavač sa tiež poďakoval a dodal: „Pane, to čo ste urobili, bolo skutočne veľmi pekné. Tento svet by bol oveľa krajším miestom, ak by bolo viac takých ľudí ako ste vy…“ Cestou do práce potom Bill trošku zahanbene rozmýšľal o týchto slovách. Uvedomil si, že svet by nebol oveľa lepší, ak by bolo viac takých ako je on. Poznal svoje chyby… Ale súhlasil s myšlienkou, že svet by bol oveľa lepším miestom, ak by bolo viac ľudí, ktorí sa snažia nasledovať Krista. Táto myšlienka v ňom vzbudila túžbu a potom i rozhodnutie k horlivejšiemu nasledovaniu Kristovho príkladu. Na záver tohto rozprávania dodal: „Rád by som sa stretol s tým mužom v obleku. Jeho grobianstvo odštartovalo v mojom živote mnoho dobrých vecí. Chcel by som sa mu za to poďakovať…“