Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Ctiaci si Boha“. Apoštol Pavol si najviac vážil spolupracovníka Timoteja, ktorý pochádzal z Lystry. Pravdepodobne ho sám Pavol počas svojej prvej misijnej cesty obrátil na kresťanstvo. Timotej bol synom pohanského otca a židovskej matky. Aby ho mohol Pavol pri svojej druhej misijnej ceste zobrať ako spolupracovníka k židom, dal ho obrezať. Následne bol Timotej takmer neustále v Pavlovom sprievode, alebo ho Pavol poveroval samostatnými úlohami. Správy o situácii v Solúne, ktoré priniesol do Korintu, sa stali podnetom pre prvý list Solúnčanom. Keď bol Pavol v polovici päťdesiatych rokov v Efeze, poslal Timoteja s dôležitým nariadením do Korintu. Keď sa Pavlov pobyt v Efeze chýlil ku koncu, poslal najprv do Macedónska Timoteja s Epafrastom. Po tom, čo sa tam stretli, sprevádzal Timotej Pavla do Achájska. V roku 58 sa Pavol vracal do Jeruzalema, a Timotej bol medzi jeho spoločníkmi. Pavla sprevádzal tiež počas rímskeho väznenia. Tam ho Pavol poveril úlohou vo Filipách. Z pastorálnych listov sú dva adresované jemu. Podľa prvého ho Pavol nechal v Efeze, keď odcestoval do Macedónska, a dáva mu rady ako spravovať jeho úrad. V druhom liste ho pred smrťou stojaci Pavol súrne povoláva k sebe. Podľa starokresťanskej tradície sa Timotej po Pavlovej smrti vrátil do Efezu a pôsobil tam ako prvý miestny biskup (Euzébius HE III 4,5). V štvrtom storočí vznikol apokryfný spis Timotejove aktá, ktorý informuje o jeho násilnej smrti, je však bez historickej hodnoty. V roku 356 preniesli Timotejove relikvie z Efezu do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole.
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „s nami Boh“. Bulhari, ktorí od roku 679 obývali krajinu od rieky Dnester po Dunaj a od Dunaja po oblasť Bessarábie, dnešného Moldavska, Valašska a Bulharska, stáli za veľkými vpádmi do východorímskej ríše už za cisára Nikefora. Za Leva Arménskeho vstúpili až do Konštantínopolu. Po tom, čo v roku 813 obsadili Adrianopol, dnešné turecké mesto Edirne, odviekli množstvo Grékov do zajatia. Medzi nimi bol aj dnešný svätec, tamojší arcibiskup a metropolita Manuel. Uväznení kresťania úspešne priviedli ku kresťanstvu niekoľkých Bulharov. Bulharské kniežatá Crumnus, Dacumus, Dicengus a Curtagan preto nariadili krvavé prenasledovanie. Grécke synaxáre spomínajú okrem metropolitu Manuela, aj biskupov Juraja, Petra, Leva, arcikňaza Gabriela, kňaza Paroda a ďalších 377 kresťanov.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval o. Ján Sabol ml.
Kondák, 4. hlas Temné sú oči mojej duše, Kriste, preto k tebe prichádzam ako slepý…
Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský posvätil nový mramorový oltár v zrekonštruovanom Kostole svätej Kataríny…
Peter Pagáč prišiel do Mozambiku prvýkrát v roku 2019. S profesorom Vladimírom Krčmérym hľadali možnosti,…
Nitrianske biskupstvo a Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre v rámci cyklu diskusných večerov pod…
Uplynulo 25 rokov od začiatku pútí mladých ľudí vo Vysokej nad Uhom. Prvá sa konala…
Filiálny kostol sv. Rozálie v Andovciach, ktorý patrí do farnosti Nové Zámky sa po rekonštrukcii…