Spor o univerzálie

Scholastika je druhým obdobím stredovekej filozofie, vyvíjala sa a vznikla na stredovekých školách a univerzitách. Obdobie scholastiky pozostáva z 3 etáp:
1. Ranná
2. Vrcholná
3. Neskorá
Ranná scholastika (9-12.stor) – je obdobím vzniku filozofického sporu medzi nominalizmom a realizmom, tento spor je známy ako spor o UNIVERZÁLIE.
Boethiovo vyjadrenie problému – Útecha z filozofie: filozofia = vznešená dáma s prenikavým pohľadom, nedá sa jej určiť vek je večná a silnejšia ako človek. Filozofia je láskou k múdrosti, príčinou vecí je Boh. Snažil sa rozlišovať medzi rozumom a vierou. Preložil základné práce Aristotela, prikláňa sa k platónovskej náuke o anamnezis. Naša duša získava poznanie cez anamnézis, zlo je nedostatkom dobra.
Postupne sa vykryštalizovali dve riešenia tohto sporu.
1. Stúpenci realizmu sa priklonili k Platónovým názorom a tvrdili, že všeobecne pojmy (univerzálie) existujú reálne, nielen vo vedomí ľudí a sú nezávislé od konkrétnych vecí. Majú samostatnú objektívnu existenciu. Keďže existuje napr. pojem Boha, diabla, duše musia tieto entity aj reálne existovať.
Najvyrazenejším predstaviteľom realizmu Anzelm z Canterbury a Viliam zo Champeaux.
ODUS z TOURNAI – ak existuje univerzália, ktorá existuje v každom človeku a bola porušená dedičným hriechom, vzťahuje sa na každého človeka.
Sv. ANZELM z CANTERBURY – je považovaný za otca scholastiky. Viera ani rozum nestačia sami o sebe. Čisté vedenie ak má preniknúť k podstatnému, musí koreniť vo viere „verím aby som pochopil“. Hovorí o viere ktorá hľadá porozumenie. Vierou je človek nutne vedený k vedeniu, poznaniu. Viera predchádza poznaniu. Poznanie Boha je pochopením zameraným na Boha. Viera nestačí musí byť podopretá poznaním. Medzi rozumom a vierou nemôže byť rozpor lebo Boh je pôvodcom viery a tvorcom rozumu. Pokúšal sa pomocou rozumu zdôvodniť existenciu Boha.
VILIAM zo CHAMPEAUX – všeobecné je totožné vo členoch, každý človek je členom druhu: ľudia.

2. Stúpenci nominalizmu zasa tvrdili opak, že všeobecné pojmy sú iba mená vytvorené ľudským vedomím, kt. slúžia na označenie jednotlivých vecí. Podľa toho učenia človek vôbec ako rodová bytosť neexistuje. Reálne existujú len niektorí ľudia.
Najvýznamnejší nominalisti: Roscellinus, Duns Scotus, Wiliam Ocam.
ROSCELLINUS – v prírode existujú len indivíduá, bytosti – druhy a rody neexistujú. Všeobecné pojmy slová, nie skutky veci. Z akéhokoľvek druhu abstrakcie sa nesmie vytvárať reálna vec.
OCKHAM – všeobecné nie je ani v božskom rozume ani vo veciach. Všeobecné prislúcha len ľud. rozumu všeobecné pojmy sú našimi výtvormi určenými na označenie a usporadúvanie väčšieho počtu vecí.

Umiernení realisti
ABÉLARD – všeobecnosť pripisuje slovám ktoré sú všeobecné keď sa pripisujú indivíduám. Všeobecniny označujú indivídua. Vec zvláštnym spôsobom. To isté slovo sa môže aplikovať viacerým indivíduám. Všeobecné je abstrahované z indivíduá iného.
T. AKVINSKÝ – univerzálie existujú pred vecami ako idey v božskom rozume, vo veciach ako substanciálne formy a po veciach ako pojmy vyabstrahované aktivitou činného rozumu.